Fibróm je nezhubný nádor spojivových tkanív ľudského tela. Najčastejšie sa vyskytuje na koži, no môže sa objaviť aj v iných častiach tela či orgánoch. Aká je príčina vzniku rastu fibrómu, príznaky a možnosti liečby?
Fibróm, odborne nazývaný fibroma, je benígny (nezhubný) nádor spojivového tkaniva ľudského organizmu. Patrí medzi časté benígne nádory mäkkých štruktúr a môže sa objaviť kdekoľvek na tele.
Najčastejšie sa fibróm vyskytuje na koži v oblasti krku, podpazušia, pod prsníkmi, v rozkroku a na očných viečkach. Častým výskytom fibrómu je i ústna dutina.
Fibróm je v podstate neškodný výrastok, ktorý môže komplikovať život po estetickej stránke v zmysle kožného výrastku, a taktiež po praktickej stránke v zmysle nevhodného umiestnenia kožného fibrómu.
Ako kožný fibróm vyzerá?
Kožný fibróm vyzerá ako drobný výrastok približne do 2 centimetrov, ktorý ma ostro-ohraničený tvar a po dorastení už ďalej veľkosť ani tvar nemení. Väčšinou býva previslého stopkatého charakteru s hladším povrchom.
Fibróm nie je prenosná choroba, ich rast je individuálny a samovoľný.
Druhy fibrómov
Existuje veľké množstvo druhov fibrómov vzhľadom na rozsiahlosť spojivových tkanív v organizme.
Okrem kožného rozpoznávame angiofibrómy (cievny fibróm), lymfatické cystické fibrómy, ovariálne (vaječníkové) a maternicové fibrómy, fibroadenómy prsníka, myxofibrómy v podkožnom tkanive a mnohé iné.
Tvrdý fibróm (fibroma durum)
Kožný fibróm tvrdého charakteru, fibroma durum, obsahuje minimum buniek fibroblastov a veľké množstvo vlákien.
Je tuhý, pevný, mierne vyvýšený alebo zapadnutý do kože.
Príkladom tvrdého fibrómu sú dermatofibrómy – malé kožné výrastky, ktoré rastu pomalým tempom. Majú zväčša ružovú, červenú či hnedú farbu.
Najčastejšie sa objavujú v oblasti dolných končatín, trupu a rukách. Môže sa však objaviť kdekoľvek na tele.
Tvrdý kožný fibróm (fibroma durum). Zdroj foto: Getty Images
Mäkký fibróm (fibroma molle)
Fibróm mäkkého charakteru – fibroma molle, je kožný výrastok visiaci na tenšej stopke. Obsahuje väčšie množstvo buniek fibroblastov a naopak menej vláken.
Má mäkkú konzistenciu a je pripojený k pokožke tenkou stopkou. Je telovej, ružovej alebo hnedastej farby.
Najčastejšie mäkké kožné fibrómy sa vyskytujú v oblasti krku, podpazušia, prsníkov a v oblasti slabín v okolí pohlavných orgánov.
Mäkký kožný fibróm (fibroma molle). Zdroj foto: Getty Images
Príčiny
Presná etiológia vzniku fibrómov nie je odbornou verejnosťou dostatočne objasnená. Veľký vplyv mnoho faktorov, ako je genetika, vek, hormonálne zmeny a hormonálna rovnováha, stav imunitného systému a samotný mechanický faktor.
Ich rast a vznik je primárne podmienený genetickým faktorom. Často sa fibrómy vyskytujú na mieste mechanického dráždenia a trenia kože.
Faktory zvyšujúce riziko vzniku fibrómu:
Genetický faktor.
Vyšší vek.
Slabý imunitný systém.
Autoimunitné ochorenie.
Hormonálne zmeny.
Hormonálna liečba.
Mechanické poškodenie.
Reakcia kože na podráždenie.
Inzulínová rezistencia.
Prítomnosť určitých foriem ľudského papilomavírusu.
Vyšší vek: s vyšším vekom stúpa aj riziko vzniku rastu fibrómov. Rastúcim vekom sa zhoršuje obranná funkcia imunitného systému.
Nedostatočný imunitný systém: nízka funkcia obranyschopnosti organizmu a autoimunitné ochorenia zvyšujú možnosť tvorby fibrómov.
Mechanický faktor: dlhodobým pravidelným trením a dráždením pokožky môže dochádzať k vzniku fibrómov, obzvlášť na špecifických miestach ako je pazucha, krk, slabiny či dokonca ústna dutina.
Reakcia kože na poškodenie: koža môže po určitom poškodení, ako je bodnutie hmyzom, popálenie, poranenie, piercing alebo operácia, reagovať tvorbou fibrózneho vlákna vznikom kožného výrastku – fibrómu.
Hormonálna liečba: vplyvom farmakologickej liečby pomocou hormónov môže dôjsť k zníženiu imunitného systému a zvýšeniu rizika vzniku fibrómu.
Príkladom je užívanie hormonálnej antikoncepcie alebo imunosupresívnej liečby (liekov na potlačenie imunity). V rámci fyziologických hormonálnych zmien môže ísť napríklad o obdobie gravidity ženy.
Príznaky
Obvykle fibrómy neprejavujú žiadne symptómy ani špecifické prejavy.
Vyskytujú sa na koži ako výrastok v bledej, ružovej až hnedej farbe. Zväčša bývajú iba estetickým problémom.
Obtiaže niekedy vedia spôsobiť fibrómy, ktoré vyrastajú v spojivových tkanivách orgánov.
V niektorých ojedinelých prípadoch môže kožný fibróm prejavovať známky svrbenia, začervenania či pálenia. Tento prejav je špecifický pre fibrómy nachádzajúce sa v tesnej blízkosti mazových žliaz, ciev alebo nervov.
Pocit svrbenia je možné pociťovať pri mechanickom poškodení a podráždení fibrómu.
Fibrómy na koži sú veľmi nepraktické výrastky, pretože sa o ne môže zachytávať oblečenie.
Diagnostika
V rámci domácej diagnostiky je možné objaviť fibrómy aspekciou (pohľadom) a palpáciou (dotykom). Jedná sa o kožné fibrómy. Je možné nájsť nadmerne mäkké alebo tvrdé kruhovité ložisko, prípadne drobný výrastok v pleťovom, ružovom až hnedom sfarbení.
Diagnostika fibrómov na koži spadá pod oblasť dermatológa (kožného lekára). Prípadne je možná konzultácia s oftalmológom alebo ušným lekárom, pokiaľ sa fibróm nachádza na špecifických miestach, ako je ústna dutina, ucho alebo oko.
Lekár diagnostikuje kožný výrastok pohľadom a následne prístrojom dermatoskopom (prístrojová lupa), ktorým potvrdí alebo vylúči fibróm. Niekedy sa môže jednať o bradavicu, znamienko alebo papilóm.
V závislosti od vzhľadu a správania kožného výrastku, lekár vykoná biopsiu pre ubezpečenie sa, že kožný výrastok nie je malígneho alebo rakovinového charakteru.
Finálnu diagnózu teda určí až mikroskopické vyšetrenie odobratej vzorky tkaniva kožného výrastku.
Je doporučené dať si kožné výrastky vyšetriť, nakoľko sa môže jednať o zhubný útvar.
Vnútorné fibrómy nie sú na pohlaď viditeľné a sú rozpoznateľné až pri prístrojovom diagnostickom vyšetrení, ako je ultrazvuk, CT (počítačová tomografia) alebo MR (magnetická rezonancia).
Lekárske vyšetrenie kožných útvarov dermaskopom. Zdroj foto: Getty Images
Prevencia vzniku fibrómu
Prevencia fibrómu v podstate neexistuje vzhľadom na genetický faktor jeho vzniku. Nie je preto možné prípadnému vzniku fibrómov zabrániť.
Je odporúčaná prevencia zdravia najmä vo forme podpory imunitného systému, obranyschopnosti a hormonálnej rovnováhy.
Je vhodná pravidelná kontrola kožných útvarov, buliek a znamienok u dermatológa, ktorý vylúči škodlivosť daného kožného výrastku.
Najčastejšie otázky a odpovede o kožnom fibróme
Pýtate sa...
Čo je to kožný fibróm?
Kožný fibróm je nezhubný (benígny) výrastok na koži, často známy aj ako kožný výrastok alebo acrochordon. Má mäkkú konzistenciu a môže byť prichytený k pokožke úzkou stopkou.
Prečo vznikajú kožné fibrómy?
Vznikajú v dôsledku trenia kože, hormonálnych zmien alebo genetických faktorov. Často sa objavujú v oblastiach s vyšším trením, ako sú krk, podpazušie, slabiny alebo očné viečka.
Sú kožné fibrómy nebezpečné?
Nie, sú nezhubné a zvyčajne nespôsobujú zdravotné problémy. Ak sa však fibróm zväčší, zapáli, prekáža alebo začne krvácať, môže byť vhodné ho odstrániť.
Dajú sa kožné fibrómy odstrániť doma?
Domáce odstránenie sa neodporúča, pretože môže viesť k infekcii alebo jazvám. Bezpečnejšie je navštíviť dermatológa, ktorý ich odstráni rýchlo, profesionálne a s minimum rizík.
Ako sa odstraňujú kožné fibrómy?
Najčastejšie metódy zahŕňajú kryoterapiu (zmrazenie tekutým dusíkom), chirurgické odstránenie alebo laserovú terapiu.
Dajú sa kožné fibrómy nejako predchádzať?
Keďže ich vznik súvisí s trením kože, nosenie voľnejšieho oblečenia a udržiavanie zdravej hmotnosti môže pomôcť ich výskyt znížiť. Genetická predispozícia sa však ovplyvniť nedá.
Môžu sa kožné fibrómy znova objaviť po odstránení?
Áno, aj keď sa odstránený fibróm nevráti, môžu sa objaviť nové výrastky na iných miestach.
Kedy je vhodné navštíviť lekára?
Ak fibróm rastie, krváca, mení farbu, spôsobuje bolesť alebo ak si nie ste istí, či ide naozaj o fibróm, je vhodné vyhľadať dermatológa.
Ako sa lieči: Kožný fibróm - fibróm
Liečba: Ako odstrániť fibróm? (formy, laser, dusík i chirurgia)
BERGEROVÁ, Yvonne, BRYCHTA, Pavel a Jan J. STANEK, ed. Estetická plastická chirurgie a korektivní dermatologie. Praha: Grada, 2014. ISBN 978-80-247-0795-2
ŠTORK, Jiří. Dermatovenerologie. 2. vyd. Praha: Galén, c2013. ISBN 978-80-7262-898-8
Absolvovala som bakalárske štúdium fyzioterapie na fakulte biomedicínskeho inžinierstva ČVUT v Prahe. Nadviazala som a absolvovala magisterské štúdium na fakulte zdravotníctva TnUAD. Aktuálne sa venujem PhDr. rigoróznemu výskumu. Pracovala som ako fyzioterapeut v rehabilitačnej klinike v Prahe a taktiež ako rehabilitačný pracovník v nemocnici. Počas zamestnania som bola súčasťou zdravotníckeho tímu na oddelení Covid-19. Najviac sa zaujímam o pohybový aparát človeka, zdravý životný štýl, rehabilitáciu, gynekológiu a prírodnú medicínu. K mojim hobby patrí šport, písanie a mediálna komunikácia.
Ste doktor, či zdravotník? Zviditeľnite sa a zdieľajte skúsenosti!
Vytvorte si vlastný blog na Zdravoteka.sk, ktorú číta 620 000 ľudí
mesačne.
Napíšte nám →
Zoznam lekárov liečiacich chorobu
Tu uvedené informácie ohľadom formy, spôsobu a konkrétnej liečby sú len informatívneho charakteru, pričom záleží od každého prípadu a od každého lekára individuálne, akým spôsobom bude liečba realizovaná. Niektoré spôsoby terapie sa vykonávajú ambulantne, ale nielen výlučne ambulantne, ale aj iným spôsobom. V tom prípade ambulancie nemusia byť poskytovateľom konečnej liečby. O forme liečby sa poraďte vždy s odborným lekárom.
