Periorálna dermatitída je častým kožným ochorením. Prejavuje sa začervenaním a tvorbou drobných pupienkov najmä v okolí úst. Niektorí si ju mýlia s rozáceou. Poďme sa bližšie pozrieť na jej príčiny, prejavy, diagnostiku, prevenciu i liečbu.
Periorálna dermatitída je definovaná ako zápalové chronické, často recidivujúce kožné ochorenie.
Jedná sa o zápalové ochorenie kože, ktoré sa najčastejšie objavuje okolo úst, ale môže postihovať aj okolie nosa a očí.
Hlavným prejavom sú drobné červené pupienky na koži, začervenanie a pocit napätej kože.
I keď vyzerá podobne ako akné alebo ekzém, ide o iné samostatné ochorenie s odlišnou liečbou.
Postihuje približne 0,5 – 1 % populácie. Najčastejšie sa vyskytuje u žien (90 %) vo veku 20 až 45 rokov. Čoraz častejšie týmto ochorením trpia deti. V posledných rokoch je zaznamenaný zvyšujúci sa výskyt u mužov.
Zaujímavosť:Toto ochorenie po prvý raz opísali Frumes a Levis v roku 1957. V tom období bolo známe pod názvom light-sensitive seborrhoide. Dnešný názov bol vytvorený v roku 1964. Periorálna dermatitída sa do povedomia dostala v rokoch 1966 – 1967. V tom čase bola zaznamenaná hromadná epidémia v priemyselných štátoch. Na Slovensku bola zaznamenaná prvá vzostupná krivka od roku 1969.
Synonymum ochorenia:
choroba letušiek
rozaceiformná dermatitída
light-sensitive seborrhoid
periorificiálna dermatitída
Príčiny
Príčiny vzniku periorálnej dermatitídy nie sú celkom objasnené. Predpokladá sa, že pôvod ochorenia je multifaktoriálny.
Z toho vyplýva, že ochorenie vzniká kombináciou genetickej predispozície, prostredia a odpoveďou na rôzne stimuly. Periorálnu dermatitídu môžu zapríčiňovať a zhoršovať vonkajšie faktory.
Medzi najčastejšie faktory, ktoré vyvolávajú ochorenie patria:
Názorné zobrazenie ako vyzerá suchá koža na tvári. Zdroj foto: Getty Images
Hlavným rizikovým faktorom je dlhodobá aplikácia lokálnych kortikosteroidov (masti, krémy). V praxi sa stretávame s prípadmi, kedy ochorenie vzniká po inhalačnom, nazálnom alebo perorálnom užití kortikosteroidov.
Častou príčinou vzniku ochorenia je aplikácia ťažkých hydratačných krémov. V tomto prípade zohráva dôležitú úlohu spôsob nanášania krému. To znamená, že ochorenie vyvoláva častá aplikácia hydratačného krému. Dlhodobou hydratáciou rohovej vrstvy kože dochádza k poškodeniu kožnej bariéry.
Výsledkom je suchá, podráždená a zapálená pokožka.
Na vzniku periorálnej dermatitídy sa môže podieľať aj aplikácia kozmetických prípravkov s obsahom izopropylmyristátu. Táto látka sa nachádza v niektorých nočných krémoch proti vráskam, make-upe a hydratačných krémoch.
Významnú úlohu pri vzniku ochorenia majú aj niektoré mikroorganizmy:
kvasinky Candida species
baktérie fusiformné spirily
roztoče Demodex foliculorum
Periorálnu dermatitídu môže spôsobiť aj kontakt s partnerovými fúzami. Trenie, ktoré je spôsobené pri takomto kontakte je zaradené medzi mechanické faktory vyvolávajúce periorálnu dermatitídu.
Medzi ďalšie faktory, ktoré môžu zhoršiť priebeh periorálnej dermatitídy môžeme zaradiť:
prípravky a voda obsahujúce fluór
dentálne výplne
antikoncepciu
tehotenstvo
vrodenú poruchu kožnej bariéry
Crohnovu chorobu
Myastheniu gravis
UV žiarenie
vietor
zanedbávanie umývania tváre
Príznaky
Medzi príznaky periorálnej dermatitídy patria:
jednostranné alebo obojstranné vypuknutie prejavov na brade, okolo hornej pery, očných viečkach, lícach a na čele
Diagnóza akné je obvykle jednoduchá. Ochorenie je charakterizované tvorbou komedónov, papúl, pustúl, cýst a jaziev.
Rozácea
Typickou lokalizáciou rozácey je tvár. Medzi prejavy rozácey patrí začervenanie, tvorba teleangiektázii, papúl a pustúl. Príčina ochorenia nie je jasná.
Demodikóza
Vyvolávateľom ochorenia je roztoč Demodex folliculorum. Prejavy sa objavujú najmä na tvári. Prejavuje sa jednostrannou lokalizáciou. Diagnóza je potvrdená prítomnosťou roztočov vytlačených z folikúl.
Seboroická dermatitída
Typickými prejavmi ochorenia sú šupinaté plôšky na rôznych častiach tváre a na trupe. Pre seboroickú dermatitídu je typická symetria prejavov. Vyvolávateľom ochorenia je kvasinka Malassezia spp.
Priebeh
Trvanie periorálnej dermatitídy je rôzne. U detí býva priebeh ochorenia v porovnaní s dospelými krátkodobejší (týždne, mesiace). Choroba môžerecidivovať.
Prejavy ochorenia nie sú infekčné.
Typickým príznakom sú malé červeno sfarbené papuly, papulovezikuly až papulopustuly. Vznikajú na začervenanom podklade. Začervenanie vynecháva oblasť tesne okolo pier, tento jav nazývame periorálny výbled.
Prejavy sa najčastejšie vyskytujú v okolí hornej pery, na brade a očných viečkach. U detí býva väčšia pravdepodobnosť k rozšíreniu do perinazálnych a periorbitálnych oblastí.
Periorálna dermatitída vie byť nepríjemná, ale nie je nebezpečná ani nákazlivá. Väčšina pacientov sa vylieči počas niekoľkých týždňov až mesiacov. Avšak recidívy sú pomerne časté, no jazvy vznikajú zriedkavo.
Špecifickou je granulomaózna forma periorálnej dermatitídy. Vyskytuje sa najmä v prepubertálnom období u Afroameričanov.
Poznáte lupoidnú periorálnu dermatitídu?
Prejavy ochorenia sú charakterizované ako husté zhlukovanie väčších papúl. Pri vyšetrení je vidno typický lupoidný infiltrát. Táto forma ochorenia sa vyskytuje po dlhodobom lokálnom ošetrovaní kortikosteroidmi.
Prejavy lupoidnej periorálnej dermatitídy spravidla nesvrbia, zriedkavo pacienti pociťujú pálenie alebo pichanie. Prejavy ochorenia zvyčajne zmiznú za niekoľko týždňov až mesiacov. Bohužiaľ, recidívy ochorenia sú pomerne časté.
Najčastejšie otázky a odpovede o periorálnej dermatitíde
Pýtate sa...
Čo je to periorálna dermatitída v skratke?
Periorálna dermatitída je zápalové ochorenie kože, ktoré sa prejavuje drobnými červenými pupienkami, začervenaním a šupinatením okolo úst, no môže sa objaviť aj v okolí nosa alebo očí.
Je periorálna dermatitída nákazlivá?
Nie. Periorálna dermatitída nie je infekčné ochorenie a neprenáša sa z človeka na človeka.
Aké sú najčastejšie príznaky?
Typické sú drobné červené pupienky, začervenanie kože, pálenie, pocit napätia a niekedy mierne svrbenie. Charakteristické je, že úzky pás kože okolo pier býva často bez vyrážky.
Čo spôsobuje periorálnu dermatitídu?
Presná príčina nie je úplne známa. Medzi najčastejšie spúšťače patria kortikoidné krémy na tvár, nevhodná kozmetika, niektoré zubné pasty, hormonálne zmeny, stres a nadmerná mastná starostlivosť o pleť.
Môže byť príčinou používanie kortikoidných krémov?
Áno. Dlhodobé používanie lokálnych kortikoidov na tvári patrí medzi najčastejšie rizikové faktory. Po ich vysadení môže dôjsť k dočasnému zhoršeniu stavu.
Je periorálna dermatitída formou akné?
Nie. I keď môže vyzerať podobne, jedná sa o odlišné ochorenie. Na rozdiel od akné sa zvyčajne nevyskytujú komedóny (čierne a biele bodky).
Dá sa periorálna dermatitída vyliečiť?
Áno. Pri správnej liečbe väčšina pacientov dosiahne výrazné zlepšenie až úplné vymiznutie kožných prejavov.
Ako dlho trvá liečba?
Dĺžka liečby je vždy individuálna. Mierne prípady sa môžu zlepšiť v priebehu niekoľkých týždňov, zatiaľ čo závažnejšie formy môžu vyžadovať niekoľkomesačnú liečbu.
Môže sa stav po začatí liečby zhoršiť?
Áno, a to najmä po vysadení kortikoidných krémov môže dôjsť k prechodnému zhoršeniu. Tento jav je bežný a neznamená, že liečba nefunguje.
Aké lieky sa používajú pri liečbe?
Používajú sa najmä lokálne protizápalové prípravky (krémy, masti) a v niektorých prípadoch antibiotiká vo forme krémov alebo tabliet. Výber liečby závisí od závažnosti, rozsahu a príčny ochorenia.
Pomôžu bežné krémy na akné?
Nie vždy. Niektoré prípravky určené na akné môžu pokožku podráždiť a stav zhoršiť. Vhodnú liečbu by mal preto odporučiť dermatológ.
Môžem používať make-up?
Počas aktívneho zápalu sa odporúča obmedziť alebo dočasne vynechať make-up a ďalšie kozmetické i dekoratívne produkty, ktoré môžu pokožku dráždiť.
Akú kozmetiku je vhodné používať?
Najlepšie sú jednoduché, neparfumované a nedráždivé prípravky určené pre citlivú pokožku. V akútnej fáze je vhodná "nulová terapia". Odporúča sa minimalizovať počet používaných produktov.
Môže strava ovplyvniť periorálnu dermatitídu?
Priamy vplyv stravy nie je jednoznačne preukázaný. Niektorí ľudia však pozorujú zhoršenie po konzumácii veľmi korenených jedál, alkoholu alebo potravín, ktoré individuálne netolerujú.
Môže stres zhoršiť ochorenie?
Áno. Stres patrí medzi faktory, ktoré môžu prispieť k vzniku alebo zhoršeniu prejavov dermatitídy.
Môže sa objaviť aj u detí?
Áno. I keď je častejšia u dospelých žien, môže sa vyskytnúť aj u detí či mužov.
Zostávajú po periorálnej dermatitíde jazvy?
Vo väčšine prípadov nie. Ak sa ochorenie správne lieči a pokožka sa zbytočne nedráždi, jazvy vznikajú len zriedkavo.
Ako možno predchádzať návratu ochorenia?
Odporúča sa vyhýbať sa kortikoidným krémom na tvár bez odporúčania lekára, používať šetrnú kozmetiku, nepreťažovať pokožku množstvom produktov a včas riešiť prvé príznaky zhoršenia.
Prevencia: je možná?
Prevencia periorálnej dermatitídy je dôležitá najmä u osôb so sklonom k opakovanému výskytu ochorenia. Základom je šetrná starostlivosť o pokožku a vyhýbanie sa faktorom, ktoré môžu narušiť ochrannú bariéru pokožky alebo vyvolať zápalovú reakciu.
Preventívne opatrenia:
Vyhýbať sa kortikoidným krémom na tvár, pokiaľ ich nepredpísal lekár na konkrétny zdravotný problém.
Používať jednoduchú, šetrnú kozmetiku bez parfumov a dráždivých látok.
Obmedziť nadmerné používanie krémov a make-upu, najmä mastných alebo okluzívnych prípravkov.
Používať ľahké nekomedogénne opaľovacie krémy.
Dávať pozor na zubné pasty, u niektorých ľudí môže problém zhoršovať pasta s fluoridom.
Chrániť pokožku pred mechanickým i chemickým dráždením (časté dotýkanie sa tváre, agresívne peelingy, silné exfolianty).
Ako vplýva nosenie rúšok na priebeh ochorenia?
Predpokladá sa, že mikroprostredie pod rúškom/respirátorom má negatívny vplyv na priebeh periorálnej dermatitídy.
V istej talianskej štúdii autori hodnotili závažnosť príznakov ochorenia počas nosenia rúšok/respirátorov. Pozorovanie prebiehalo v šesťtýždňovom nosení rúška/respirátora aspoň 6 hodín denne. Výsledkom štúdie bolo skonštatovanie, že u pacientov došlo k zhoršeniu klinického obrazu.
Pri každodennom nosení rúšok/respirátorov dochádza k tlakovým poškodeniam v oblasti nosa a lícnych kostí. Ako prevenciu môžeme využiť rôzne spôsoby. Jedným z nich sú náplasti. Tie prilepíme ako súvislý pás na chrbát nosa alebo infraorbitálnu oblasť.
Na trhu máme k dispozícii náplasti:
hydrokoloidné
hydrogélové
silikónové
z elastickej peny
Ďalším preventívnym opatrením je použitie tekutého bariérového polymérneho filmu v spreji. Ten vytvára len minimálne riziko zníženia tesnosti nasadenia rúšok/respirátorov. Bariérový film by mal byť prvou voľbou v prevencii účinkov tlaku rúška/respirátora.
Nosenie rúšok/respirátorov môže spôsobiť porušenie epidermálnej bariéry v teplom a vlhkom mikroprostredí. V prevencii sa využívajú hydratačné a zvláčňujúce prípravky.
Vyštudovala som Univerzitu veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach. Po ukončení štúdia som ostala pracovať na Univerzite. Do roku 2019 som viedla praktické cvičenia z predmetu Technológia liekov. Venovala som sa najmä príprave individuálne pripravovaných liekov v lekárňach. Počas môjho pôsobenia som sa chcela stále vzdelávať. V roku 2016 som obhájila rigoróznu prácu na Veterinární a farmaceutickej univerzite v Brne. Absolvovaním rigorózneho konania som získala poznatky z oblasti zákonov týkajúcich sa farmácie a medicíny. V roku 2017 som ukončila štúdium MHA na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety. Štúdiom som získala poznatky z oblasti verejného zdravotníctva. V roku 2021 som ukončila doktorandské štúdium (odbor parazitárne choroby) na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach. Túžba spoznávať nové veci a nové poznatky, ma doviedla k tomu, že som sa stala spoluzakladateľkou dermatovenerologickej ambulancie. A prečo práve ja Vám môžem podať informácie z medicínskej a farmaceutickej oblasti? Rada sa vzdelávam a spoznávam nové veci. Celé štúdium a aj vedecký výskum som zamerala na kožné choroby. Taktiež som získala vedomosti aj v oblasti parazitárnych chorôb. Písanie patrí medzi moje záľuby a istý druh relaxu.
Absolvovala som bakalárske štúdium fyzioterapie na fakulte biomedicínskeho inžinierstva ČVUT v Prahe. Nadviazala som a absolvovala magisterské štúdium na fakulte zdravotníctva TnUAD. Aktuálne sa venujem PhDr. rigoróznemu výskumu. Pracovala som ako fyzioterapeut v rehabilitačnej klinike v Prahe a taktiež ako rehabilitačný pracovník v nemocnici. Počas zamestnania som bola súčasťou zdravotníckeho tímu na oddelení Covid-19. Najviac sa zaujímam o pohybový aparát človeka, zdravý životný štýl, rehabilitáciu, gynekológiu a prírodnú medicínu. K mojim hobby patrí šport, písanie a mediálna komunikácia.
Ste doktor, či zdravotník? Zviditeľnite sa a zdieľajte skúsenosti!
Vytvorte si vlastný blog na Zdravoteka.sk, ktorú číta 620 000 ľudí
mesačne.
Napíšte nám →
Zoznam lekárov liečiacich chorobu
Tu uvedené informácie ohľadom formy, spôsobu a konkrétnej liečby sú len informatívneho charakteru, pričom záleží od každého prípadu a od každého lekára individuálne, akým spôsobom bude liečba realizovaná. Niektoré spôsoby terapie sa vykonávajú ambulantne, ale nielen výlučne ambulantne, ale aj iným spôsobom. V tom prípade ambulancie nemusia byť poskytovateľom konečnej liečby. O forme liečby sa poraďte vždy s odborným lekárom.
