Je jarná a jesenná únava mýtus alebo fakt?

Únava a vyčerpanie: Prečo vzniká?

Únava je subjektívny pocit, ktorý každý vníma trošku inak. Niekto dokáže aj unavený vykonávať bežné činnosti, druhý je v aktivite spomalenejší, iný musí vyhľadať odbornú pomoc.

Zaujímavé: Únava je problém, ktorý trápi veľa ľudí. Môže byť bezvýznamná, ale aj prvým prejavom závažných ochorení. Tento príznak privedie do ambulancie praktického lekára až 10% ľudí.

S únavou sa stretávame pomerne často. Prepracovanosť, rýchle životné tempo a bežné denné strasti, ktoré vedú k fyzickému, a čoraz viac k psychickému vyčerpaniu sú pre niekoho na dennom poriadku. Ide o fyziologický stav organizmu, kedy je príčina únavy jasná a jedinec si ju plne uvedomuje (väčší fyzický výkon, stresujúce obdobie, pracovné vyťaženie) .

Keď je príčina nejasná, tak to vedie k množstvu otázok a hypotéz v súvislosti s patologickým stavom, kedy sa pátra po ochorení, ktoré by ju mohlo vyvolať (chudokrvnosť, onkologické ochorenie, infekcia ...).

U viacerých ľudí sa však vyskytuje zvýšená miera vyčerpania len v určitých obdobiach. Všeobecne je najvyššia počas jari a jesene, keď sa počasie mení. Táto zmena viac alebo menej vplýva na ľudský organizmus.

TIP: Chronický únavový syndróm nie je len bežnou únavou

Prejavy únavy:

• psychické a fyzické vyčerpanie
• znížená fyzická aktivita
• znížená sexuálna aktivita
• svalová slabosť
• malátnosť
• apatia
• ospalosť a nadmerná spavosť
• padanie očných viečok
• neschopnosť sa sústrediť
• poruchy pamäte, zapamätávania si
• nadmerné zívanie
• nechuť do jedla
• nevoľnosť
• bolesti hlavy
• závrate, zahmlievanie sa pred očami
• kolaps z vyčerpania

Počasie a jeho vplyv na ľudský organizmus

Vplyv počasia na ľudský organizmus nazýva meteosenzitivita. Ide o zvýšenú citlivosť človeka na zmeny, ktoré narúšajú jeho vnútornú rovnováhu a stav pohody.
Tieto zmeny so sebou prinášajú niektoré ročné obdobia, či skôr prechod medzi nimi. U niekoho ich takmer nebadať, inému môžu pekne znepríjemniť dni.

Zmeny počasia teda môžu vplyvom nedostatočnej adaptácie u citlivejších (meteosenzitívnych) jedincov vyvolať  nadmernú únavu, stratu energie a životnej sily.
Nejde však o chorobný stav, ale o syndróm (súbor príznakov), ktoré sú prechodné a nesúvisia s ochorením.

Meteosenzitivita je prastarý fenomén

Adaptačné zmeny tela a mysle na počasie a ich poruchy nie sú novodobým, ale prastarým fenoménom. Zmenám počasia sa museli prispôsobovať aj naši predkovia.

V zime zakladali ohne, v daždi sa ukrývali do jaskyne, pred slnkom sa skrývali v hustom poraste lesa. Nakoľko ťažko na tieto zmeny reagoval ich organizmus a do akej miery sa im dokázali prispôsobiť nie je známe.

V súčasnosti sa v tomto smere zmenilo len jediné, a to pomenovanie javu, keď sa človek s jednotlivými zmenami vyrovnáva ťažšie, teda už spomínaná meteosenzitivita.

Na rôzne vplyvy počasia reaguje naše telo aj psychika

Keď vám je zima, môžete pozorovať na svojom tele rôzne zmeny, ako napríklad husiu kožu na rukách, postavené chlpy, triašku, koža je chladná a bledšia. Cievy v tele sa zužujú.
Počas horúcich dní sa cievy naopak rozširujú, telo je horúce na dotyk, farba kože sa sfarbuje do ružova, začínate sa nadmerne potiť, tlak krvi klesá, akcia srdca stúpa, môže sa vám točiť hlava.

Po psychickej stránke môžu ľudia pociťovať počas chladných dní nespokojnosť, byť náladový, depresívny, či nadmerne unavený.
Počas horúcich letných dní sa s tvorbou serotonínu nálada zlepšuje, prichádza príval energie, človek má nadbytok sily a optimizmu.

TIP: Toto musíte vidieť! Overené rady ako zvládnuť jesennú depresiu

Tabuľka s teplotnými vplyvmi počasia na ľudský organizmus:

Ktoré ročné obdobia sú kritické pre meteosenzitívnych ľudí?

Najkritickejšími obdobiami na adaptáciu sú nepochybne jar a jeseň. Prečo je tomu tak? Čo sa počas týchto období deje?

Jarné obdobie má aj svoje negatíva

Jar sa začína jarnou rovnodennosťou a to okolo 20.marca na Severnej pologuli a 23. septembra na tej Južnej. Koniec jari nám hlási letný slnovrat, ktorý nastupuje okolo 21.júna na Severnej pologuli a 21.decembra na Južnej pologuli.

Jarné obdobie je jedným z dvoch zásadných ročných období, ktoré spôsobujú únavu. Svojím spôsobom je to tak trochu paradox, keďže veľa ľudí je na jar plných očakávaní. Končí zima, odkladajú sa zimné kabáty a každý sa teší na teplejšie počasie a dlhšie dni. Nastáva obdobie veľkého upratovania a pozitívnych zmien v domácnosti.

Prvé jarné dni sa aj nesú v pôvodnom pozitívnom duchu, ale ľudia to často krát preháňajú. Trošku vyjde slnko a už zo seba odhadzujú oblečenie viac ako je prípustné a zdravé.

Prichádzajú prvé nachladnutia, oslabenie imunitného systému a s ním aj zvýšený počet iných ochorení ako je nádcha, chrípka či peľová alergia. Neustále kýchanie, kašľanie, výtok z nosa, škrabanie v hrdle, bolestivé prehĺtanie, svrbenie očí, slzenie očí, zvýšená telesná teplota a už aj s tým spojená vyššia unaviteľnosť vedia pekne otráviť deň.

Počas týchto ochorení sa v tele uvoľňujú cytokíny sprevádzajúce zápal. Ich nadmerné hladiny spôsobujú nechuť do jedla, nevýkonnosť, malátnosť, apatiu, únavu a pocit diskomfortu. V konečnom dôsledku to vedie aj k zmene nálady z pozitívnej na negatívnu, k pocitu vyčerpanosti organizmu, k nižšej fyzickej aktivite až k depresii. Zmeny hladín serotonínu môžu únavu vystupňovať.

TIP: Peľová sezóna útočí

Od sychravej jesene sa únava tak trochu očakáva

Jeseň začína jesennou rovnodennosťou na Severnej pologuli okolo 23. septembra a na Južnej približne 21. septembra. Zimný slnovrat nám hlási jej koniec okolo 21. decembra na Severnej pologuli a až okolo 21.júna na Južnej pologuli. Na rovníku jeseň neexistuje. Dátumy rovnodennosti a slnovratu sa môžu o jeden deň odlišovať.

Jesenné obdobie a vznik únavy je viac pochopiteľné. Koniec leta, sychravé počasie, dážď a kratšie dni znamenajú menej slnka, menej možností a horšiu náladu. Mení sa nie len teplota, ale aj tlak a vlhkosť vzduchu, dochádza k zmenám frontov a poveternostných podmienok.

Podobne ako počas jari aj jeseň so sebou prináša zníženie imunitného systému, infekcie, nadmerné vyplavovanie cytokínov. Navyše v jeseni sa kvôli nedostatku slnečného žiarenia tvorí v tele aj málo serotonínu, čo únavu ešte zhoršuje, dokonca je vyššia pravdepodobnosť depresií a samovrážd. toto obdobie je dokonca známe aj ako obdobie samovrážd.

TIP: Máte príznaky depresie? Tento test vám ich odhalí

Overené rady a triky ako zatočiť s únavou

Či už jarná alebo jesenná, či už z fyzického vyčerpania alebo z psychickej záťaže, stále je to únava. Stále nám znepríjemňuje bytie rovnako. Položí nás na kolená a navyše znižuje obranyschopnosť organizmu, čo spôsobuje rôzne ochorenia.

Našťastie existujú rôzne spôsoby, ktoré vyčerpaný organizmus nakopnú a v rôznej miere únavu eliminujú.

Ktoré sú to?

Bojujte proti únave dostatočným príjmom vitamínov

Vitamín B12 možno nazvať aj energetickou bombou medzi vitamínmi. Je dôležitý pri tvorbe cukrov z prijatých sacharidov. Dostatok tohto vitamínu teda zabezpečuje, aby sme mali dostatok energie. V prípade ťažkého a vyčerpávajúceho obdobia je dôležitý jeho príjem. Taktiež zabezpečuje správne fungovanie mozgu a nervovej sústavy, čím zvyšuje koncentráciu a pamäť. Tým nás udržiava v strehu a sústredených, čo je opakom porúch koncentrácie vzniknutých pri únave. 

Vitamín C, alebo aj kyselina L-askorbová je najznámejším vitamínom vôbec.

Jeho nedostatok spôsobuje vážne poruchy zdravia. Je dôležitým antioxidantom a zodpovedá za správne fungovanie organizmu. Je nevyhnutný pre správnu obranyschopnosť organizmu, a jeho príjem by teda mal byť základom každého jedálnička meteosenzitívnych ľudí v rizikových obdobiach. 

Ľudia citlivejší na zmeny počasia by mali dbať aj na dostatok horčíka (Mg).

Magnézium je veľmi obľúbené v spoločnosti. Užívajú ho ľudia liečený na arteriálnu hypertenziu kvôli regulácii tlaku krvi, taktiež sa používa ako doplnok k liečbe hyperventilačnej tetánie a iných psychických porúch. Dobre ho poznajú aj ľudia pohltený stresom modernej doby, pretože pomáha redukovať únavu.

Dokonca sa s prevenciou a elimináciou únavy spomína najčastejšie. Je podobne ako vitamín B12 dôležitý pre správne fungovanie mozgových funkcií, a taktiež reguluje hladinu cukru v krvi.

Dostatok slnka naozaj lieči

Slnečné lúče povzbudia telo aj myseľ. Príjemné hrejú a aktivujú tvorbu serotonínu - tzv. hormónu šťastia. Ten je známy tým, že zlepšuje nielen náladu, ale aj celkový stav organizmu, eliminuje únavu, dodáva zimou stratenú energiu.

V skutočnosti však serotonín nie je hormón, ale neurotransmiter, teda látka, ktorá ovplyvňuje činnosť nervovej sústavy. Nachádza sa medzi nervovými spojami (synapsami), kadiaľ sa prenášajú nervové vzruchy. Jeho dostatok v tejto oblasti nielen zlepšuje náladu, ale bojuje proti depresiám a únave.

Samozrejme aj potešenie zo slnka treba absorbovať s mierou, inak hrozí prehriatie zo slnka, dehydratácia, či svalové kŕče.

Pravidelné vetranie prekysličuje organizmus

Dostatočný príjem kyslíka do organizmu je veľmi dôležitý. Pravidelným vetraním miestností v byte alebo dome zabezpečíme prúdenie vzduchu, ktorého čerstvosť pocíti aj nervová sústava. Len dostatočne prekysličený mozog vie správne fungovať.

Navyše prevetraním sa dostáva von vydýchaný vzduch. Tým sa znižuje riziko ochorení a infektov, hlavne v čase ich sezónneho výskytu. Zvyšuje sa imunita.

Pravidelným cvičením proti únave

Hovoríte si, že cvičenie vás unaví ešte viac ako ste? Tak potom ste na veľkom omyle. Akýkoľvek druh fyzickej aktivity spôsobí, že srdce začne biť rýchlejšie a zvyšuje sa tlak krvi. Telo od mozgu, cez pľúca, až po všetky svaly je viac prekrvené, a tým aj prekysličené.

Okysličením tela sa organizmus naštartuje a únava vyprcháva. Že tomu tak nie je? Skúste si raz ráno privstať, zacvičiť si aspoň 10min a sami uvidíte, že sa budete cítiť ako znovuzrodený, a svoj deň odštartujete v úplne inom duchu.

Relaxačná terapia? Čo to znamená?

Relaxačná terapia je veľmi obľúbenou formou relaxu práve pre tých ľudí, ktorí relaxovať nevedia. Je pomerne nová a k jej vzniku viedol práve stres, ktorého incidencia stúpa spolu s výskytom únavy, apatie a psychických porúch.

Jej cieľom je zrelaxovať a uvoľniť nie len svaly neustále napätého tela, ale predovšetkým myseľ pohltenú každodenným dianím. Je vhodná pri prechode ročných období, kedy sme niekedy aj nevedome vystavení nadmernému zaťaženiu a stresu vedúcemu k vyčerpaniu.

Pod pojmom relaxačná terapia rozumieme akúkoľvek relaxačnú aktivitu (prechádzka, počúvanie upokojujúcej hudby, maľovanie obrazov, hranie na hudobný nástroj, čítanie knihy ...), ktorá v konečnom dôsledku znižuje aktivitu sympatikového nervového systému, znižuje tlak, akciu srdca, spomaľuje dýchanie, uvoľňuje svalstvo, uvoľňuje myseľ a zároveň posilňuje imunitný systém.

Povzbudzujúci kofeín - áno, či nie?

Kofeín obsiahnutý v káve, ale najnovšie aj v energetických nápojoch je látka, ktorá nás nakopne. Jedna šálka kávy ráno nie je na škodu. Nadmerný príjem kofeínu však môže viesť k nadmernej únave, alebo ju významne prehlbovať v čase odňatia tejto látky.

Nie je vhodné piť vysoké množstvo kofeínu, pretože závislosť na ňom môže spôsobiť, že sa jeho príjem bude zvyšovať a stav vyprogreduje až do takej miery, keď vás ranná šálky kávy nepreberie, budete apatický počas dňa a viac unavený.

Ako náhradu za kofeín si radšej doprajte medovkový alebo žihľavový čaj. Dostatočný príjem tekutín počas dňa udrží vašu myseľ hore. Samozrejme, ak ste zvyknutý na 5 - 6 šálok kávy denne, ich redukcia by mala byť postupná.

Ďalšie zaujímavé zdroje

• jfmed.uniba.sk - Únava
• pozitivnamysel.sk - Ako predísť psychickej únave?