Nový koronavírus: Poznáte príznaky, podobnosť či odlišnosti s chrípkou?

Nový koronavírus s označením SARS-CoV-2, ktorý vyvoláva ochorenie COVID-19 sa začal šíriť z Číny do celého sveta. Prvé hlásenie prišlo v decembri 2019 z mesta Wuhan a od vtedy počet potvrdených prípadov narastá.

Najvyšší počet infikovaných je v Číne. Avšak, správy o nových prípadoch prichádzajú denne z celého sveta.

Taliansko bolo označené za hlavné epicentrum šírenia nového koronavírusu v Európe. COVID-19 sa ďalej šíri naprieč svetadielom. A to i v prípade všetkých našich susedov.

Na Slovensku bolo k dátumu:

27.11. 2020 vykonaných 1 056 143 PCR testov na prítomnosť SARS-CoV-2 a ochorenie COVID-19.

27.11. 2020 - hospitalizovaných 1 685 osôb s potvrdeným koronavírusom COVID-19.

27.11. 2020: Slovensko má 103 106 potvrdený prípad (korona.gov.sk).

Ľudia majú obavy o svoje zdravie. Samozrejme, je to prirodzené.

Tento typ koronavírusu spôsobuje akútne ochorenie dýchacích ciest.

Z veľkej časti sa vyznačuje miernym priebehom.

Riziko komplikácií narastá s vekom a prítomnosťou pridružených ochorení, ako je napríklad astma, srdcovo-cievne ochorenia či cukrovka.

Najvyššia miera s ťažkým až kritickým priebehom i s úmrtiami je hlásená práve u ľudí s vysokým vekom, ktorí majú tiež iné základné dlhodobé ochorenie.

U mladých prebieha zväčša mierne. To rovnako platí pre detské obdobie.

Ďalšie informácie tiež v článku COVID-19 na Slovensku.

COVID-19, teda ochorenie vyvolané koronavírusom z roku 2019 má inkubačnú dobu približne 2 až 14 dní s priemerom 6 dní.

Uvádza sa, že i počas tejto doby, teda v úseku bez príznakov je ochorenie šíriteľné. Čo zvyšuje mieru prenosu.

Na 14 dní je stanovaná i doba karantény, a to v prípade ľudí s pozitívnou cestovateľskou anamnézou.

Pýtate sa:

Čo je to pozitívna cestovateľská anamnéza?

Cestovateľská anamnéza zahŕňa informácie o nedávnej ceste do a zo zahraničia a oblastí s výskytom SARS-CoV-2 / COVID-19.

Dôležité je taktiež miesto, kde sa človek pohyboval, kedy v danej lokalite bol a kedy sa u neho vyskytli ťažkosti.

A tiež s kým bol v kontakte,
ako sa stravoval,
prípadný kontakt s hmyzom a zvieratami.

V skratke...

Boli ste v oblasti, kde je hlásený výskyt COVID-19?
Alebo...
Boli ste v kontakte s niekým, kto v danej oblasti bol?
Má alebo mal, či máte vy príznaky respiračného ochorenia?
A to za posledných 14 dní.
Zostaňte doma a kontaktujte svojho lekára alebo číslo na ÚVZSR.

Ako sa COVID-19 prejavuje?

Akútne respiračné ochorenie, ktoré sa môže komplikovať vírusovou pneumóniou.

Ide o kvapôčkovú infekciu, čiže k šíreniu vírusu dochádza hlavne pri kašli, kýchaní či bozkávaní. Avšak, možný je i prenos pri blízkom rozprávaní.

Vírus krátku dobu prežíva i mimo organizmus, čo zvyšuje mieru prenosu. Rizikom je i dotyk kontaminovaných rúk, predmetov a následné chytanie si tváre, oblasti úst, nosa a očí.

COVID-19 môže mať mierny, ťažký až kritický priebeh.

Hlavné prejavy ochorenia sú:

zvýšenie telesnej teploty až horúčka nad 38 °C telesnej teploty
kašeľ
sťažené dýchanie
únava a slabosť
bolesť celého tela, svalov a kĺbov
bolesť hlavy

Najvyššie riziko vyplýva z pneumónie (zo zápalu pľúc), následného zlyhania dýchania, ktoré môže končiť smrťou.

Nový koronavírus z roku 2019 sa podobá na SARS (2002) a MERS (2012), ale predsa je iný.

Plus.

Dáva sa do súvislosti s chrípkou.

Prečo?

COVID-19 má s chrípkou určité podobnosti, avšak i zásadné odlišnosti.

COVID-19 a chrípka - čo majú spoločné, v čom sa odlišujú?

Nový koronavírus z roku 2019 a chrípka sa v tomto období spájajú hlavne pre spoločný výskyt. Majú isté znaky, pre ktoré sú podobné, avšak, WHO uvádza i hlavné odlišnosti.

Čo je to chrípka v skratke

Chrípka je akútne vysoko infekčné ochorenie dýchacích ciest.

Spôsobujú ju stredne veľké vírusy, influenza vírusy, ktorých veľkosť je približne 90 - 120 nm. Radia sa do čeľade Orthomyxoviridae.

Odlišujú sa tri typy A, B a C.

Vyskytuje sa od jesene až po koniec zimy. Avšak, ako vrcholové mesiace s najvyššou mierou chorobnosti sa uvádzajú január a február.

A práve o tieto mesiace sa spoločne bijú obe ochorenia. Preto vzrastá obava obyvateľstva i z príznakov, ktoré sa bežne vyskytujú pri chrípke a chrípke podobných ochoreniach.

Podobne, prebiehať môže mierne a nekomplikovane.

Môže sa však tiež komplikovať, pričom najzávažnejším a rizikovým stavom je rovnako ako pri COVID-19 zápal pľúc.

+ Miera rizika stúpa spolu s vekom.

Závažnejšou formou sú ohrození najmä seniori nad 65 rokov a ľudia s pridruženými dlhodobými ochoreniami a oslabenou imunitou.

Plus, pri chrípke to platí i pre skupinu detí, tehotné ženy.

Podrobné informácie sú uvedené v článku:
Chrípka,
Chrípka v tehotenstve,
Chrípka u detí.

Pýtate sa:

Ako sa prenáša?

Veľmi ľahko... K prenosu postačujú 2 až 3 virióny.

Virión = kompletná častica, ktorá dokáže infikovať hostiteľa a následne sa množí.

Vírus sa šíri kvapôčkovou infekciou, k čomu prispieva hlavne kašeľ, kýchanie, rozprávanie i priamy kontakt a dotyk kontaminovanými rukami tváre v oblasti očí, nosa a úst.

Zdrojom infekcie sú telesné tekutiny chorého človeka. Vírus z dýchacích ciest preniká do dýchacích ciest zdravého jedinca cez ústa, nos, ale taktiež i do krvi cez očné spojovky.

Vírus chrípky je schopný prežiť v mrazoch a až 48 hodín v priaznivých podmienkach na predmetoch či hygienických vreckovkách.

Mrazivý vzduch vysuší sliznicu nosa,
čo znižuje jej obranyschopnosť
a zvyšuje šancu prieniku vírusov chrípky.

K prenosu chrípky prispieva:

krátkodobá imunita, ktorá nepretrváva po celý rok
šírenie vzduchom
nízka dávka vírusov, potrebná k infikovaniu
pobyt v uzavretých priestoroch
nedostatočné vetranie
vzduchotechnika
spoločenstvo ľudí, nákupné centrá, stanice a podobne

Chrípka je charakterizovaná tým, že sa veľmi rýchlo šíri.
Ročne spôsobuje celosvetové epidémie a pandémie.

Ochorenie zasahuje veľký počet obyvateľstva.

Celosvetovo a celoročne postihuje 5 až 15 % populácie sveta.

Závažný priebeh ochorenia zasahuje až 5 miliónov ľudí.

Uvádza sa, že ročne...
Na chrípku a jej komplikácie zomiera celosvetovo až do 500 000 ľudí.

Na Slovensku ochorie približne 1 - 2 milióny ľudí na chrípku a chrípke podobné ochorenia.

Avšak, odhady a hlásenia nie sú na 100 % presné.

Prečo?

Nie každý človek s miernou formou chrípky ide k lekárovi.
A teda nie je hlásený a potvrdený každý prípad ochorenia na chrípku.

Ľudia s chrípkou bežne chodia do práce, do nákupných centier, na hromadné akcie, koncerty či do kina a divadla. Deti do materských škôl a škôl. A veľakrát si neuvedomujú, že im môže spôsobiť nepríjemné komplikácie.

I to prispieva k šíreniu chrípky.

Podobnosť a odlišnosti COVID-19 a chrípky v tabuľke

Ako uvádza článok WHO: COVID-19 nie je SARS, MERS či chrípka.

COVID-19 i chrípka sa rovnako rozširujú, avšak...

Tabuľka s odlišnosťami medzi vírusovými ochoreniami

	COVID-19	Chrípka
Efektivita prenosu	nižšia ako pri chrípke iba 1 % hlásených prípadov nemá príznaky zväčša sa dostavia do 2 dní potrebný je bližší kontakt s nakazenou osobou rizikový je hlavne čas nad 15 minút najrizikovejší je priamy kontakt s kvapôčkami obsahujúcimi vírus prenos z človeka, ktorý nemá žiadne ťažkosti je málo pravdepodobný	vysoká na prenos chrípky postačujú 2 až 3 kompletné častice vírusu tie preniknú cez nos, ústa či očné spojovky do organizmu prenos i z človeka, ktorý je nakazený, ale ešte nevykazuje známky ochorenia prvé dni ochorenia sa vylučuje veľké množstvo vírusu do okolia jeden mililiter sekrétu / hlienov obsahuje milióny čiastočiek vírusov
Inkubačná doba	2 - 14 dní priemer 6 dní	veľmi krátka 12 hodín až 3 dni
Šírenie počas inkubačnej doby	áno	áno
Dĺžka nákazlivosti	počas inkubačnej doby a trvania ochorenia	3 až 5 dní u malých detí približne do 7 dní
Priebeh	u detí a dospelých do 65 rokov mierny nízke riziko komplikácií u seniorov nad 65. rok vyššie riziko komplikácií ťažký priebeh vírusový zápal pľúc so zlyhaním dýchania vyššia miera úmrtnosti	mierny v priebehu 5 - 7 dní stredne ťažký a kritický s komplikáciami vážnejší u seniorov a ľudí nad 65. rok s pridruženými chronickými ochoreniami komplikovať sa môže zápalom pľúc či srdca u detí sú časté komplikácie zápal stredného ucha či prínosových dutín
Príznaky	zvýšenie telesnej teploty až horúčka bolesť hlavy kašeľ sťažené dýchanie bolesť svalov a kĺbov únava a slabosť	zvýšenie telesnej teploty až horúčka bolesť hlavy kašeľ sťažené dýchanie bolesť svalov a kĺbov únava a slabosť
Komplikácie	vírusový zápal pľúc zlyhanie dýchania až smrť	zápal stredného ucha zápal pľúc srdcového svalu ťažký priebeh a ohrozenie zdravia, života a smrť
Prevencia	do 5. marca 2020 žiadna očkovacia vakcína stále sa pracuje na jej vytvorení	existuje očkovanie to sa každoročne prispôsobuje
Liečba	symptomatická + záleží od komplikácií cielená liečba neexistuje antibiotiká nezaberajú	symptomatická + záleží od komplikácií antibiotiká nezaberajú
Úmrtnosť	celosvetovo sa udáva približne 3,4 % úmrtí	menej ako 1%
Sezónnosť	?	hlavne počas jesene až do konca zimy vrchol január a február

Významný rozdiel je i v tom, že:

ak sa COVID-19 komplikuje, tak spôsobuje závažnejšie ťažkosti ako chrípka
ale má nižšiu mieru efektivity prenosu
na nový koronavírus nie je žiadna forma imunity
- ide o nový vírus
sezónne chrípky sú si podobné
- avšak, v určitých časových intervaloch podliehajú mutácii (drift / shift antigénov)

Chrípková sezóna na severnej pologuli zvyčajne trvá od októbra do konca apríla nasledujúceho roka.

Údaje zo štúdie COVID-19 z februára 2020:

úmrtnosť celkovo 2,3 %
úmrtnosť v provincii Chu-pej 2,9 %
80,9 % mierny priebeh
13,8 % prebiehalo vážne
4,7 % kriticky
úmrtnosť podľa vekovej kategórie:
- 14,8 % po 80. roku života = najvyššia miera úmrtí
- 8,0 % od 70. do 80. roku života
- 3,6 % po 60. roku života
- 1,3 % po 50. roku
- 0,4 % po 40. roku
- 0,2 % do veku 38 rokov
riziko smrti u mužov je na úrovni 2,8 % a u žien 1,7 %
u detí do 9. roku života nebol zaznamenaný prípad úmrtia

Najviac ohrození sú hlavne starí ľudia a ľudia s pridruženými ochoreniami, ako sú choroby srdcovo-cievneho systému, astma či cukrovka.

Blízky pohľad na COVID-19 uvádza článok:
Čo je nový koronavírus? Ako sa prejavuje a šíri? Dá sa liečiť?

Najnovšie informácie smerujú k tomu, že vírus dokáže prežívať niekoľko hodín až dni na povrchoch. Dĺžka však závisí od viacerých vlastností, ako je teplota, vlhkosť či typ povrchu.

Preto, okrem osobne hygieny, je dôležitá i očista a dezinfekcia prostredia.

Vírus však NEpricestuje s balíkom z Číny.
Nakoľko doprava trvá príliš dlho, aby prežil.

Viac informácií poskytuje článok: Nový koronavírus: Ako sa prenáša a ako sa dá chrániť?

Kedy dorazí dodávka s vakcínov na Slovensko?

Prvá dodávka vakcín proti COVID-19 by mohla na Slovensko doraziť už v polovici decembra. Uviedol to 25. novembra minister zdravotníctva Marek Krajčí. Vakcínu Pfizeru a BioNTechu však ešte musí schváliť Európska lieková agentúra.

"Zaočkovať by sme chceli 150-tisíc ľudí," povedal minister s tým, že následne budú tieto osoby opäť preočkované. Ak všetko dobre pôjde, očkovanie by podľa Krajčího mohlo prebehnúť už v decembri.

Minister zdravotníctva tiež podotkol, že firma nepovolí žiadnemu štátu prepravovať vakcíny, dovezie ich sama na miesta určenia. Ručí tak za 100 % stav vakcíny. Na týchto miestach by mali byť realizované aj prvé očkovania.

Potrebujete sa poradiť ohľadom COVID-19? K dispozícii sú čísla

Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky 0917 222 682.

Regionálne call centrá sú rozdelené podľa kraja, kontakty sú úvedené na webe uvzsr.sk.

e-mail: koronapodnety@uvzsr.sk

Sú príznaky akútne a závažné?
Volajte tiesňovú linku 155 alebo 112.

Viac o novom koronavíruse vám ponúkame i v článkoch:

who.int - WHO Director-General's opening remarks at the media briefing on COVID-19 - 3 March 2020
who.int - Coronavirus disease (COVID-19) outbreak
epis.sk - EPIS o chrípke (Epidemiologický informačný systém)
presov.sk - Nový koronavírus: ako sa brániť?
SITA

Bc. Lukáš Tóth

Zdravotnícky pracovník

Stredná zdravotnícka škola v Nitre mi dala základ pre uplatnenie sa v oblasti zdravia a chorôb. Vďaka nej som 2 roky pracoval na traumatologickej klinike a ambulancii vo FN Nitra. Od roku 2006 som bol zamestnaný v záchrannej zdravotnej službe, kde som zotrval do roku 2017. Bakalárske štúdium som absolvoval na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre v odbore urgentná zdravotná starostlivosť. Bakalársky titul mi umožnil pokračovať v poslaní zdravotníckeho záchranára. Medzičasom som získal miesto na tiesňovej linke 155. V prednemocničnej zdravotnej starostlivosti tak pôsobím do dnešnej doby. Záujem o človeka, zdravie a aj samotné choroby som mal už v detstve, čo mi dalo predpoklad venovať sa tejto téme i v dospelosti. Štúdium a získavanie nových informácií v praxi mi poskytlo skvelý podklad pre písanie odborných textov a to v podobe článkov, ktorým porozumejú i bežní ľudia. Moja záľuba v portáli Zdravotéka má tak pevné základy v rokoch praxe aj v osobnom záujme. Podobne ma zaujíma i zdravá strava, výživa a celkovo zdravý životný štýl. Svoj voľný čas vypĺňam rodinou a športom

Zobraziť všetky články autora