Slepota: Aké druhy poznáme a čo znamená čiastočná, praktická?

Časté otázky: 
Čoho príznakom je slepota? 
Aké má druhy a čo znamená výraz praktická slepota? 
Aké prejavy môže človek pociťovať v začiatkoch a na čo treba dať pozor? 
Ako sa lieči? 

Na aké druhy sa rozdeľuje?

Slepota môže byť vrodená alebo získaná.

Ďalej je čiastočná alebo úplná. Pri čiastočnej dochádza k zníženiu zrakových schopností, tento druh slepoty je označovaný tiež ako praktická slepota.

Pri úplnej forme slepoty - chýba schopnosť vnímania zrakom.

Príznak slepota

Slepota je symptóm, ktorý vzniká následkom ochorenia oka. Býva nervového, cievneho alebo iného charakteru. Prípadne môže ísť aj o problém priamo v mozgu a je veľmi dôležité čo najskôr po výskyte slepoty vyhľadať lekárske ošetrenie.

Výhodou pri ochoreniach zraku je ich ľahká diagnostika a dobrá úspešnosť liečenia. Toto platí hlavne vo vyspelých krajinách, kde je úroveň zdravotníctva na vysokej úrovni.

V rozvojových krajinách je situácia iná. Hlavným dôvodom je ekonomická nedostupnosť. Následne horšia dosažitelnosť a prístup k lekárskej starostlivosti. Čoho výsledkom je vysoké percento neopodstatnene chorých.

Odhad je 40 miliónov ľudí trpiacich na slepotu. Z toho má šancu 70 - 80 % na čiastočné až úplné vyliečenie.

Človek môže v začiatkoch pociťovať prejavy ako:

• postupné zhoršovanie zraku a znižovanie zrakovej ostrosti, na blízko či do diaľky
• postupné zahmlenie obrazu a jeho šednutie , rozmazanie
• zhoršené videnie počas šera, za súmraku
• výpadky zrakového poľa, clona v obraze alebo tmavé čmuhy
• blikanie v zornom poli
• porucha rozpoznávania farieb

Vek, degenerácia a genetika

Staroba je ako jedným dôsledkom porúch zraku. V najhoršom prípade dochádza k úplnej strate schopnosti vidieť. Jedným z príkladov je degeneratívne ochorenie makuly.

Osobitú skupinu tvoria poruchy na genetickom základe. Albinizmus je častou príčinou porúch zraku. Najčastejšie je prítomná čiastočná, teda praktická slepota. Avšak vyskytujú sa aj prípady s úplnou slepotou.

Slepota a úraz

Aj pri rôznych úrazoch a zraneniach hrozí človeku slepota. Do slepoty následkom úrazu patria hlavne úrazy oka samotného. Medzi iné príčiny spadajú úrazy hlavy, mozgu.

Môže ísť o rôzne poškodenia zrakového nervu, zrakovej dráhy alebo priamo o poškodenie zrakového centra v mozgovom laloku. Veľakrát dochádza k strate zraku následkom krvácania do mozgu alebo jeho zápalu.

Zápal ako príčina

Slepota môže byť trvalá, ale aj dočasná a môže postihovať jedno alebo obe oči. Napríklad pri zápale nervu, konkrétne zrakového nervu, môže prísť k dočasnej strate videnia. Pokiaľ sa zápal nelieči, hrozí trvalá strata zraku.

Niekedy sa objavujú aj problémy so zahmleným videním alebo stratou farebného videnia. Klasickým symptómom je aj bolesť pri pohybe oka. Takáto slepota je vyvolaná zápalom optického nervu, ktorý prenáša zrakové vnemy z oka do mozgu.

Možno ste už počuli o výraze snežná slepota. Vzniká na základe zápalu očnej rohovky. Nechránený zrak je vystavený nadmernej dávke slnečného žiarenia. Aj v tomto prípade je dôležitá správna liečba.

Cukrovkou k slepote

U ľudí s cukrovkou sa vyskytuje diabetická retinopatia. Dochádza pri nej k patologickým zmenám v sietnici a cievach. Poškodenie ciev zásobujúcich oko má za následok poruchy zraku až úplnú slepotu.

Niekedy však môže toto ochorenie súvisieť aj s vysokým krvným tlakom alebo zápalom ciev. Môže prísť buď len k porušeniu ciev sietnice, alebo aj priamo k porušeniu sietnici. Ochorenie patrí medzi cievne choroby sietnice a prejavuje sa najprv zhoršením zraku alebo výpadkami zorného poľa, ale pri komplikáciach môže nastať aj slepota.

Amauróza, čo je odborný názov pre slepotu, môže vzniknúť aj na podklade niektorých metabolických ochorení. Dobrým príkladom je ateroskleróza. Tu nastáva ukladanie látok, najmä tukov, do stien tepien a ide o dlhodobý a degeneratívny proces.

K problémom s videním dochádza vtedy, ak ateroskleróza postihne tepny, ktoré zásobujú oko. Poškodenia zraku a niekedy až slepota môžu nastať napríklad aj pri obrne, konkrétne pri detskej mozgovej obrne.

Nervový systém a porucha zraku

Čo sa týka ochorení nervového systému, viaceré z nich môžu zapríčiniť tiež zhoršenie zraku. V niektorých prípadoch môžu skončiť aj oslepnutím postihnutého človeka.

Strata zraku niekedy sprevádza aj epileptické záchvaty. Človek má vtedy problémy s videním, či už periférnym alebo má výpadky zrakového poľa. Môže prísť dočasne aj k úplnej strate zraku.

Oslepnutie na jedno oko môže nastať aj pri cievnej mozgovej príhode, čo je akútne ochorenie spôsobené prerušením dodávky kyslíka a krvi do niektorej časti mozgu. Toto prerušenie môže byť spôsobené buď vytvorením krvnej zrazeniny alebo prasknutím oslabenej cievy a krvácaním do mozgu.

Slepota a deti

Vyskytujú sa aj prípady s dedičnou slepotou. To znamená, že dieťa sa už narodí slepé. Iným príkladom je, keď slepota vznikne ako následok ochorenia počas tehotenstva. Napríklad v prípade rubeoly vzniká vrodený šedý zákal. U predčasne narodených detí sa môže vyskytnúť retinopatia nedonosených.

Najčastejšie dôvody slepoty

Medzi najčastejšie sa vyskytujúce zaraďujeme tieto tri príčiny:

• šedý zákal (katarakta)
• zelený zákal (glaukóm)
• zápaly a infekcie spojiviek a rohovky

Dočasná slepota nastáva napríklad pri zápaloch priamo v oku. Pokiaľ sa neliečia, môže ísť aj o trvalú stratu zraku. Takýmto príkladom je aj infekcia rohovky. V rozvojových krajinách je práve táto príčina jednou z najčastejších. 

Aj viaceré ochorenia srdcovo-cievneho systému, napríklad vady srdca, môžu v niektorých prípadoch spôsobovať slepotu. Preto netreba tento symptóm zanedbať. Dôležité je dodržiavanie liečby a pravidelné lekárske kontroly.