Sarkoidóza: Čo je a aké má príčiny/príznaky? Pľúcna i mimopľúcna forma

Sarkoidóza: Čo je a aké má príčiny/príznaky? Pľúcna i mimopľúcna forma
Zdroj foto: Getty images

Sarkoidóza je označenie pre ojedinelé ochorenie postihujúce rôzne orgánové systémy. Prečo toto zriedkavé ochorenie vzniká a akými príznakmi je charakteristické?

Charakteristika

Sarkoidóza je autoimunitné ochorenie postihujúce rôzne orgány a časti tela. Prejavuje sa tvorbou drobných zápalových uzlíkov. Najčastejšie je postihnutá oblasť pľúc, no ochorenie môže napadnúť akýkoľvek orgán.

Etiológia vzniku, príznaky, možnosti liečby sarkoidózy a mnoho zaujímavých informácií sa dočítaš pokračovaním v článku.

Čo je to sarkoidóza?

Stav, kedy dochádza k tvorbe granulómov (malých uzlíkov zápalových buniek) v orgánoch. Najčastejšie postihnutým orgánom sú práve pľúca a respiračný systém.

Toto multi-systémové ochorenie je ojedinelé a objavuje sa najmä vo veku 30 – 40 rokov. Častejšie postihuje ženské pohlavie.

Sarkoidóza je známa aj po názvom Besnier-Boeckova choroba.  Podľa dĺžky trvania a intenzity nástupu príznakov sa sarkoidóza delí na akútnu a chronickú formu.

Dochádza k tvorbe zhlukov zápalových ložísk buniek vlastného imunitného systému. Organizmus v dôsledku tejto autoimunitnej poruchy reaguje ničením vlastných buniek. 

Pri sarkoidóze teda dochádza k nesprávnej reakcia vlastného imunitného systému a v jej dôsledku dochádza k poškodeniam tkaniva orgánov v tele.

Imunitné bunky útočia na vlastné tkanivo orgánov a vytvárajú zhluky, takzvané ložiská v napadnutých tkanivách. Jedná sa o granulomatóznu formu ochorenia.

Okrem pľúc sarkoidóza častokrát postihuje lymfatické uzliny, pečeň, srdce, pankreas, obličky, kožu, kosti i oblasť očí. V niektorých prípadoch je možné postihnutie slinných žliaz, nervového systému a iných oblastí tela.

Častým prejavom sarkoidózy je zvýšená telesná teplota, horúčka, zväčšené lymfatické uzliny a úbytok telesnej hmotnosti. Vzhľadom na časté postihnutie pľúc, dochádza k zvýšenej dýchavičnosti a vzniku suchého kašľa.

Sarkoidózu nemožno úplne vyliečiť, je možné však výrazne zmierniť jej klinické príznaky.

Príčiny

Sarkoidóza je zaraďovaná do skupiny autoimunitných ochorení, pri ktorých imunitný systém človeka napadá vlastné bunky organizmu.

Presný dôvod vzniku ochorenia je neznámy.

Pri sarkoidóze sa teda zatiaľ nepodarilo nájsť presnú príčinu vzniku, nakoľko je choroba autoimunitného charakteru.

Ochorenie sa objavuje najmä u ľudí v mladom až strednom veku, ženského pohlavia a fajčiarov. Ochorenie môže mať ťažší priebeh u černošskej a indiánskej populácie. Je však častejšia u Európanov.

Rizikový faktor vzniku sarkoidózy je najmä výskyt ochorenia v rodinnej anamnéze, ťažšie formy bakteriálnych i vírusových infekcií (borelióza, tuberkulóza a iné). Rizikovým faktorom je i vdychovanie ťažkých kovov, ako je kremík či silikón.

Dodnes však žiadny mikroorganizmus ani faktor vonkajšieho prostredia nebol definitívne potvrdený či vyvrátený.

Sarkoidóza - Tvorba granulómov
Sarkoidóza. Tvorba granulómov: zapálených uzlíkov v respiračnej sústave. Zdroj foto: Getty Images

Príznaky

Prejavy sarkoidózy sú vzhľadom na patofyziológiu ochorenia rozmanité.

Vo všeobecnosti však možno počítať so zväčšenými/zdúrenými lymfatickými uzlinami (kdekoľvek na tele), úbytkom hmotnosti, zvýšenou únavou a horúčkou.

Najčastejším príznakom je postihnutie pľúc, čo má za následok vznik suchého kašľu, bolesť na hrudníku a dýchavičnosť. V niektorých prípadoch i vykašliavanie krvi.

Pri postihnutí kože dochádza k vzniku špecifickej rúžovo-hnedej vyrážky, erytému a začervenaniu.

Sarkoidóza môže postihovať oblasť očí (uveitída, poruchy zraku, svetloplachosť, začervenanie, bolestivosť a iné).

Napadnutie srdca je prejavené najmä bolesťou v hrudi, arytmiou (nepravidelným srdečným rytmom), palpitáciou až kardiomyopatiou či narušenou funkciou srdca.

Častými sprievodnými príznakmi sú zvýšené hladiny draslíka (hyperkalcémia) v krvi a naopak chudokrvnosť (anémia).

Sarkoidóza môže mať spočiatku asymptomatickú (bezpríznakovú) formu. V rámci zväčšovania lymfatických uzlín začínajú i respiračné problémy, ako je najmä dýchavičnosť, ťažšie dýchanie, bolesť na hrudi a suchý kašeľ. Typické je zvýšenie hladiny vápnika v krvi.

Pokiaľ je sarkoidóza v akútnej forme, má klinické príznaky infekčného ochorenia. Objavuje sa horúčka, bolesť hrdla, bolesť svalov a kĺbov, opuchy členkov a začervenanie či špecifická hrbolčeková vyrážka pokožky.

Pri chronickej forme choroby je prítomná dlhodobo najmä zvýšená únava, úbytok telesnej hmotnosti v spojení s nechutenstvom do jedla.

Častý je výskyt celotelovo zväčšených lymfatických uzlín, bolesť kĺbov, zhoršovanie zraku, bolesť na hrudníku, rozvoj respiračných porúch alebo porúch srdcovej činnosti.

Možné prejavy a príznaky sarkoidózy:

  • Zväčšené lymfatické uzliny
  • Respiračné obtiaže
  • Bolesť na hrudi
  • Suchý kašeľ
  • Červená špecifická vyrážka
  • Bolesť a opuch kĺbov
  • Zvýšená únava
  • Strata hmotnosti
  • Nepravidelný srdcový tep
  • Bolesť očí a zhoršenie videnia

Diagnostika

Diagnostika sarkoidózy je pomerne náročná, nakoľko na dané ochorenie v súčasnosti neexistuje presný špecifický test či metóda.

Diagnóza sa zväčša stanoví až po viacerých vyšetreniach postihnutých orgánov a vnútorných systémov. Jej presný priebeh závisí od klinických príznakov pacienta.

Diagnostika zahŕňa krvné testy primárne určené na vylúčenie anémie a zvýšenej hladiny kalcia v sére. Vzhľadom na to, že je sarkoidóza zápalové ochorenie, býva pri akútnej fáze vo vzorke krvi zvýšená sedimentácia erytrocytov a CRP.

Individuálne sú vykonávané imunologické testy, respiračné vyšetrenia, bronchoskopia, pečeňové i obličkové testy či elektrokardiomyografia podľa indikácie lekára a klinických príznakov pacienta.

Indikované sú prístrojové zobrazovacie metódy ako je RTG, MRI, CT, PET či ultrazvuk. Možná je i biopsia tkaniva postihnutého orgánu.

Najčastejšie býva sarkoidóza diagnostikovaná röntgenovým vyšetrením hrudníka, ktorý preukáže zväčšené lymfatické uzliny a postihnutie pľúc. Najcitlivejšia pre sarkoidózu je však CT – počítačová tomografia.

Biopsia s histologizáciou  je indikovaná najmä pri diagnostických nejasnostiach, ako sú nejasné kožné procesy. Pri bioptickom vyšetrení je vpichovaná špeciálna tenká ihla do postihnutého miesta a odoberie sa malá vzorka tkaniva, ktorá je následne laboratórne diagnostikovaná.

Sarkoidózu môže potvrdiť špeciálne krvné vyšetrenie nazývané SACE. Jedná sa o enzým, ktorého sérová koncentrácia je veľmi často využívaná ako ukazovateľ aktivity sarkoidózy.

Prognóza sarkoidózy

Veľká časť pacientov má klinické príznaky mierneho charakteru. Vážnejšie zdravotné prípady zase dobre reagujú na stanovenú liečbu a obvykle do niekoľkých rokov ustúpia.

Kvalita života nie je vo väčšine prípadov sarkoidózy významne obmedzená a pacienti tak dokážu žiť plnohodnotný život. Pacientom však hrozí návrat ku klinickým príznakom tkzvn. recidíva ochorenia, a preto sú potrebné pravidelné kontroly u lekára.

Úmrtnosť sarkodiózy je pomerne nízka - približne do 5 %.

Apríl – mesiac a svetový deň osvety o sarkoidóze
Apríl – mesiac a svetový deň osvety o sarkoidóze. Zdroj foto: Getty Images

Ako sa lieči: Sarkoidóza

Liečba sarkoidózy: Lieky a niekedy tiež chirurgia

Zobraziť viac
fzdieľaj na Facebooku

Zaujímavé zdroje informácií

  • solen.cz - Generalizovaná sarkoidóza. Solen. MUDr. Monika Žurková a spol.
  • casopisvnitrnilekarstvi.cz - Sarkoidóza - nadále záhadné onemocnění. Vítězslav Kolek a spol.
  • medicinapropraxi.cz - Jak poznáme a jak léčíme sarkoidózu. MUDr. Monika Žurková, Ph.D. a spol.
  • healthline.com - Sarcoidosis. Healthline. Valencia Higuera (v anglickom jazyku)
Ste doktor, či zdravotník? Zviditeľnite sa a zdieľajte skúsenosti!

Vytvorte si vlastný blog na Zdravoteka.sk, ktorú číta 620 000 ľudí mesačne. Napíšte nám →

Zoznam lekárov liečiacich chorobu

Odporúčané