Vitamín B3: Čo je Niacín, aké mú účinky či príznaky nedostatku? Aké sú najlepšie potravinové zdroje?

Vitamíny charakterizujeme ako zlúčeniny organickej povahy, ktoré majú rôznorodú ale pomerne jednoduchú chemickú štruktúru.

Sú potrebné pre rast, vývoj, správne fungovanie a zachovanie zdravia nášho organizmu.

Väčšina vitamínov je esenciálnej povahy, tzn. ľudské telo si ich okrem niekoľkých výnimiek nevie syntetizovať samostatne. Vo väčšine prípadov sme teda odkázaní na ich príjem v potrave alebo formou doplnkov.

Niacín predstavuje spoločný názov pre viacero zlúčenín (môžeme si ich predstaviť ako rodinu vitamínov), konkrétne pre kyselinu nikotínovú, nikotínamid a ich príslušné deriváty (napríklad nikotínamid ribozid).

Tieto zlúčeniny sú v podstate formy vitamínu B3, niekedy sa nazývajú aj vitaméry.

Vitamér = chemicky príbuzná zlúčenina určitého vitamínu, ktorá vykazuje obdobný účinok ako ten konkrétny vitamín.

Z hľadiska štruktúry je vitamín B3 derivátom pyridínu. Spomedzi všetkých vitamínov skupiny B je vitamín B3 najstabilnejší. Je odolný voči vysokým teplotám, svetlu aj kyslíku. Pri tepelných úpravách (ako je varenie) sa preto degraduje len v minimálnej miere.

Vitamín B3 je dôležitým prvkom výživy nevyhnutným pre správne fungovanie organizmu. Je esenciálnou zložkou pre všetky bunky a tkanivá.

Je prirodzene prítomný v mnohých potravinách rastlinného aj živočíšneho pôvodu. V rastlinnej potrave sa vitamín B3 nachádza prevažne vo forme kyseliny nikotínovej, v potravinách živočíšneho pôvodu zas prevažuje nikotínamid.

Medzi potraviny bohaté na prítomnosť vitamínu B3 patrí najmä červené mäso, hydina, ryby, orechy, semená a niektoré druhy zeleniny.

Okrem potravy je zdrojom vitamínu B3 napríklad aj samotné ľudské telo, ktoré je schopné syntetizovať tento vitamín svojpomocne z aminokyseliny tryptofán.

Keby sme sa na to pozerali veľmi striktne, vitamín B3 by nebol vitamínom v pravom zmysle slova. Tradične je však klasifikovaný ako esenciálny vitamín.

Vitamín B3 prijímaný v potrave sa absorbuje v tráviacom trakte – primárne v tenkom čreve, určitá časť aj v žalúdku. Miera absorpcie je pomerne vysoká, dokonca aj pri vysokých dávkach presahujúcich 3 gramy vitamínu.

Následne sa distribuuje do tukového tkaniva, obličiek a pečene. V prípade príjmu vysokých dávok ostáva časť absorbovaného vitamínu B3 cirkulovať v krvi ako rezervná zásoba a časť ostáva nezmetabolizovaná.

Jednotlivé formy vitamínu B3, a teda kyselina nikotínová, nikotínamid a ich deriváty, sa v organizme premieňajú na hlavné metabolicky aktívne formy, ktorými sú koenzýmy nikotínamid adenín dinukleotid (skratka NAD) a nikotínamid adenín dinukleotid fosfát (skratka NADP).

Hlavným miestom, kde dochádza k vzniku týchto aktívnych foriem je pečeň, vo všeobecnosti sa ale tvoria vo všetkých tkanivách organizmu.

Pečeň je taktiež miestom metabolizmu vitamínu B3 na neaktívne metabolity, ktoré sa následne z organizmu vylučujú prostredníctvom moču. Močom sa vylučuje aj nezmetabolizovaná časť absorbovaného vitamínu B3.

Aktívne formy NAD a NADP sú kľúčovými zlúčeninami pre väčšinu oxidačno-redukčných reakcií prebiehajúcich v bunkách, pri ktorých dochádza k oxidácii alebo redukcii substrátov.

Zúčastňujú sa taktiež na antioxidačných procesoch a anabolických procesoch v bunkách, čo sú v podstate reakcie, pri ktorých sa tvoria zložitejšie látky z látok jednoduchších. Príkladom je tvorba cholesterolu či mastných kyselín.

Okrem toho je NAD dôležitou súčasťou mnohých enzýmov. V prepočte je to viac ako 400 enzýmov, čo je najviac spomedzi všetkých koenzýmov odvodených od vitamínov.

Indikátorom nedostatočnej hladiny vitamínu B3 v organizme sú tráviace, kožné a neurologické ťažkosti. Pri závažnom nedostatku sa rozvíja ochorenie známe ako pelagra.

Vitamín B3 sa cielene používa aj na prevenciu a liečbu niektorých stavov a ochorení.

Tabuľka 1: Základné rozdelenie vitamínov podľa ich schopnosti rozpúšťať sa vo vode a v tukoch

Kúsok z histórie

O dôležitosti vitamínu B3 pre naše zdravie sa ľudia dozvedali prostredníctvom ochorenia vznikajúceho na podklade nedostatku tohto vitamínu. V 18. a 19. storočí sa v Európe rozšírilo ochorenie charakteristické kožnými prejavmi, tráviacimi a mentálnymi poruchami.

Jednalo sa o dovtedy nepoznané a nedostatočne pochopené ochorenie – pelagru. Názov odkazoval na drsnú/hrubú kožu, keďže prejavom tohto ochorenia bola nadmerne pigmentovaná, zhrubnutá a olupujúca sa pokožka.

V USA v roku 1929 spôsobila pelagra približne 10 000 úmrtí.

Spočiatku sa považovala za nákazlivú chorobu spôsobenú nedostatočnou hygienou, toxínmi z baktérií a plesní, prenášanú hmyzom a podobne.

V rokoch 1914 – 1916 bola hypotéza infekcie vyvrátená a dospelo sa k záveru, že ochorenie je spôsobené zlým stravovaním. Zaslúžil sa o to americký lekár Joseph Goldberger.

V tridsiatych rokoch 20. storočia sa zistilo, že deriváty pyridínu – kyselina nikotínová a nikotínamid dokážu liečiť pelagru.

Približne v tom istom čase došlo aj k identifikácii NAD ako hlavnej bioaktívnej formy vitamínu B3 a taktiež bolo objavené jej zapojenie do bunkových oxidačných a redukčných reakcií.

Obidva objavy predstavovali významný míľnik v oblasti biochémie.

Funkcia vitamínu B3 v našom tele

V prípade vitamínu B3 zohrávajú v organizme kľúčovú úlohu najmä jeho metabolity, a teda koenzýmy NAD a NADP. Ide o hlavné metabolicky aktívne formy.

Koenzým NAD (nikotínamid adenín dinukleotid) je oxidovaná forma a koenzým NADP (nikotínamid adenín dinukleotid fosfát) je redukovaná forma.

Obidva sa zúčastňujú metabolických oxidačno-redukčných reakcií, tzn. v týchto reakciách prijímajú alebo odovzdávajú vodíkové ióny.

NAD a NADP sa tak podieľajú na mnohých procesoch, ako je glykolýza, metabolizmus pyruvátu, glycerolu, bielkovín, aminokyselín a mastných kyselín, alebo tiež syntéza vysoko-energetických fosfátových väzieb.

NAD sa zapája primárne do katabolických reakcií sacharidov, bielkovín a tukov, pri ktorých sa zo zložitejších látok tvoria látky jednoduchšie. Pritom dochádza k tvorbe energie.

NAD je nevyhnutný tiež pre enzýmy zapájajúce sa do syntézy DNA, génovej expresie a bunkovej komunikácie.

NADP sa zas zapája prevažne do anabolických procesov, pri ktorých sa z jednoduchších látok tvoria zložitejšie látky. Príkladom je syntéza cholesterolu alebo mastných kyselín.

NADP zohráva dôležitú úlohu aj v udržiavaní antioxidačnej funkcie buniek.

Vitamín B3 vykazuje priaznivé účinky aj pri regulácii lipidov a lipoproteínov v krvi.

Pôsobí tak, že inhibuje rozklad tukov (lipolýzu) v tukovom tkanive a tým tvorbu mastných kyselín. So znížením hladiny mastných kyselín súvisí nižšia tvorba triacylglycerolov a lipoproteínov s veľmi nízkou hustotou (VLDL) v pečeni. Znižuje taktiež hladinu sérového cholesterolu a zvyšuje aktivitu enzýmov podieľajúcich sa na rozklade tukov.

Čítajte tiež:
Ako znížiť cholesterol? Poznáme 20 potravín, ktoré ho pomôžu dostať pod kontrolu

V neposlednom rade sa vitamín B3 čiastočne podieľa aj na znižovaní rizika srdcovo-cievnych ochorení. Je to najmä vďaka jeho priaznivému účinku pri aterosklerotických zmenách na cievach, ale tiež vďaka antioxidačným a protizápalovým účinkom.

Okrem spomenutých účinkov vitamín B3 sekundárne vyvoláva aj rozšírenie ciev.

Aký je odporúčaný denný príjem vitamínu B3?

Podľa Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín sú odporúčania na denný príjem vitamínu B3 nasledovné.

Tabuľka 2: Prehľad denného príjmu vitamínu B3 v závislosti od veku a pohlavia

Potreba vitamínu B3 závisí u všetkých vekových kategórií od energie vydanej počas dňa. V tabuľke je prepočítaná denná dávka vitamínu B3 u stredne aktívneho človeka. Čím je denná spotreba energie u jednotlivca vyššia, tým sú vyššie aj nároky organizmu na vitamín B3.

U tehotných a dojčiacich žien je denná potreba vitamínu B3 v porovnaní s dospelými vyššia. Je to preto, že do výslednej hodnoty sa okrem potrieb ženy zarátavajú aj potreby plodu alebo dojčeného dieťaťa.

Potravinové a iné zdroje vitamínu B3

Ako už bolo spomenuté, vitamín B3 predstavuje kľúčovú zložku pre správne fungovanie nášho organizmu. Je esenciálny pre takmer všetky bunky a tkanivá.

Zdrojom vitamínu B3 pre človeka je potrava, prípadne sa tvorí aj priamo v organizme.

Vitamín B3 sa prirodzene vyskytuje v mnohých druhoch potravín rastlinného aj živočíšneho pôvodu.

Bohatým zdrojom vitamínu B3, a rovnako tak aj ostatných vitamínov skupiny B, je živočíšne mäso (najmä červené), hydina, ryby, vajcia a mliečne výrobky.

Z rastlinných potravín sú to najmä obilniny, strukoviny, orechy, semená, zemiaky, hrach, banány a káva. Vitamín B3 je v dostatočných množstvách prítomný aj v droždí.

Niektoré produkty z obilnín, kukurice alebo tiež ryže obsahujú vitamín B3 z veľkej časti viazaný na polysacharidy a glykopeptidy. To znižuje jeho biologickú dostupnosť len na približne 30 %.

Kým v rastlinnej potrave prevažuje vitamín B3 vo forme kyseliny nikotínovej, v potravinách živočíšneho pôvodu sa vyskytuje zväčša nikotínamid. Niektoré druhy potravín obsahujú aj malé množstvá NAD a NADP.

Netreba zabúdať na fakt, že zdrojom vitamínu B3 je aj aminokyselina tryptofán. Túto aminokyselinu prijímame v potrave, napríklad z morčacieho mäsa.

Ak je tryptofán prítomný v organizme vo vyšších množstvách, tzn. v množstvách presahujúcich jeho potreby pre syntézu bielkovín, telo ho môže premieňať na NAD.

Účinnosť tejto premeny sa ale u jednotlivých ľudí dosť líši. Premenou z tryptofánu vzniká za normálnych okolností, tzn. keď organizmus nie je v deficite, len okolo 10 % celkovej dennej potreby vitamínu B3.

Premena tryptofánu na vitamín B3 je zároveň závislá od prítomnosti iných vitamínov skupiny B, glukagónu, glukokortikoidných hormónov alebo aj estrogénu.

U tehotných žien alebo u žien užívajúcich perorálnu antikoncepciu je vďaka zvýšenému množstvu estrogénov konverzia tryptofánu na vitamín B3 zvýšená (až 3-násobne).

Medzi ostatné zdroje vitamínu B3 zaraďujeme aj lieky a doplnky výživy. Zvyčajne sa jedná o kombinované produkty obsahujúce aj iné vitamíny, minerály či iné zložky, a používajú sa prevažne na doplnenie chýbajúcich vitamínov a minerálov v organizme.

V týchto produktoch je vitamín B3 prítomný vo forme kyseliny nikotínovej alebo nikotínamidu.

Vitamín B3 sa v niektorých krajinách využíva aj na fortifikáciu potravín, tzn. zámerne sa pridáva do niektorých potravín s cieľom zvýšiť jeho príjem a eliminovať tak riziko nedostatku. Pridáva na napríklad do pečiva, cereálií či výživy určenej pre dojčatá.

Ako sa prejavuje nedostatok vitamínu B3 v organizme?

Stav hladiny vitamínu B3 v organizme sa zvyčajne sleduje pomocou krvných testov, hoci určenie jeho hladiny v krvi nie je spoľahlivým indikátorom stavu.

Spoľahlivejší a citlivejší spôsob na určenie prípadného nedostatku je stanovenie prítomnosti jeho dvoch hlavných metabolitov v moči – N1-metyl-nikotínamidu a 1-metyl-2-pyridón-5-karboxamidu.

Výsledky tohto testu dokážu potvrdiť primerané hodnoty vitamínu B3, alebo naopak poukázať na nízky stav alebo až jeho nedostatok.

Pomocou testu (v kombinácii ešte s ďalšími) je možné odhaliť problémy s nízkou hladinou vitamínu B3 vo veľkom predstihu, tzn. dlho pred výskytom zjavných klinických príznakov deficitu.

Vitamín B3 nie je, podobne ako väčšina vitamínov zo skupiny B, uskladňovaný v organizme vo veľkej miere. Pri nedostatočnom príjme dochádza k vyčerpaniu telových zásob a objaveniu prvých príznakov približne po 1 – 2 mesiacoch.

Deficit vitamínu B3 sa v populácii vyspelých krajín objavuje len zriedkavo. Najčastejšou príčinou nedostatku je príjem potravy chudobnej na obsah vitamínu B3 a tiež tryptofánu.

Medzi rizikové skupiny ľudí, u ktorých sa môže deficit rozvíjať patria napríklad:

• ľudia z chudobných oblastí, kde je hlavnou zložkou potravy kukurica,
• ľudia s poruchami vstrebávania v tráviacom trakte a zápalovými ochoreniami žalúdka alebo čriev,
• ľudia s anorexiou, s ochorením AIDS, s poruchami pečene alebo ľudia závislí na alkohole,
• ľudia so zníženým príjmom riboflavínu (vitamín B2), pyridoxínu (vitamín B6) a železa, pretože z dôvodu deficitu týchto látok nie sú schopní premieňať tryptofán na niacín,
• ľudia s Hartnupovou chorobou (vrodené ochorenie, pri ktorom je narušené vstrebávanie a vylučovanie tryptofánu),
• ľudia s karcinoidným syndrómom (u nich sa tryptofán prednostne využíva na syntézu iných látok, najmä sérotonínu),
• ľudia s určitým druhom psychózy, vrátane depresie a schizofrénie (tieto stavy sú spojené s poruchami metabolických dráh tryptofánu).

Medzi prvotné príznaky nedostatku vitamínu B3 patria tráviace ťažkosti, ako je vracanie, zápcha a hnačka, zmeny na koži, prejavujúce sa ako drsná koža, vyrážka a zmena sfarbenia kože (najmä po vystavení slnečnému žiareniu) a svalová slabosť.

Závažný deficit vitamínu B3 vedie k rozvoju ochorenia nazývaného pelagra. Pelagra je známa aj ako choroba štyroch D, podľa jej charakteristických príznakov:

Diarrhea = hnačka, Dermatitis = poruchy kože, Dementia = demencia a Death = smrť

Choroba štyroch D - 1. Diarrhea = hnačka, 2. Dermatitis = poruchy kože, 3. Dementia = demencia a 4. Death = smrť

Okrem spomenutých tráviacich ťažkostí sa pri pelagre objavuje aj strata chuti do jedla a úbytok hmotnosti. Kožným prejavom je najmä pigmentovaná vyrážka alebo hnedé sfarbenie kože po vystavení slnečnému žiareniu. Koža je zhrubnutá, vzhľadom pripomína slnkom spálenú kožu a olupuje sa. Kožné lézie sú obojstranne symetrické, objavujú sa po celom tele (na krku v podobe charakteristických prstencov).

Ďalšími príznakmi sú jasne červený jazyk, opuchnuté a popraskané pery a tiež neurologické prejavy, ako je bolesť hlavy, únava, apatia, straty pamäte, depresia, agresívne až paranoidné správanie so sklonom k samovražde a halucinácie.

Progresiou ochorenia sa rozvíja anorexia a postupné chradnutie organizmu, ktoré v závažných prípadoch vedie k smrti.

Nedostatok vitamínu B3 často koexistuje s nedostatkom riboflavínu (vitamín B2).

Cielená terapia vitamínom B3

V niektorých krajinách sa vitamín B3 používa ako oficiálne schválený liek na liečbu niekoľkých patologických stavov.

Vo vysokých dávkach je účinný pri dyslipidémiách, čo sú poruchy charakteristické narušenou hladinou lipidov a lipoproteínov v krvi. V tejto indikácii je účinná predovšetkým kyselina nikotínová, nikotínamid nemá takmer žiadny efekt.

Kyselina nikotínová zvyšuje u pacientov s dyslipidémiami hladinu HDL cholesterolu (označovaný aj ako dobrý cholesterol) a naopak znižuje hladinu triacylglycerolov, lipoproteínov a LDL cholesterolu (označovaný aj ako zlý cholesterol).

Súvis medzi znižovaním lipidových parametrov a znížením rizika aterosklerotických srdcovo-cievnych ochorení alebo srdcovo-cievnych príhod, ako je srdcový infarkt alebo mŕtvica, sa však štúdiami ešte dostatočne nepotvrdil.

Kyselina nikotínová sa používa aj ako doplnková liečba k hypolipidemikám (lieky znižujúce hladinu tukov v krvi) u pacientov s vysokou hladinou cholesterolu v krvi, metabolickým syndrómom alebo u pacientov netolerujúcich liečbu statínmi.

Vitamín B3 sa využíva aj pri liečbe pelagry, najmä na zmiernenie kožných príznakov. V niektorých štúdiách sa sledovalo dokonca aj podávanie vitamínu B3 pacientom s lupus erythematosus, depresiou a schizofréniou.

Riziká spojené s užívaním vitamínu B3

Príjem prirodzene sa vyskytujúceho vitamínu B3 v potrave vo väčšine prípadov nespôsobuje riziko výskytu vedľajších účinkov.

Vedľajšie účinky sú pravdepodobné pri užívaní nadmerne vysokých dávok vitamínu B3, ktoré prekračujú odporúčané denné dávky. Je to napríklad pri užívaní vitamínu B3 vo forme doplnkov výživy alebo liekov, pretože tie zvyčajne obsahujú vyššie množstvá vitamínu B3 ako je denná dávka.

Vysoké dávky kyseliny nikotínovej veľmi často spôsobujú začervenanie kože z dôvodu rozšírenia malých podkožných ciev, návaly tepla, pálenie, brnenie a svrbenie kože. Začervenanie kože môže byť sprevádzané bolesťou hlavy, kožnou vyrážkou, závratom až poklesom krvného tlaku.

Pri dlhodobom užívaní vysokých dávok dochádza k hepatotoxicite (poškodeniu pečene).

Návaly tepla sú hlavným vedľajším účinkom kyseliny nikotínovej a v mnohých prípadoch sú aj hlavným dôvodom pre obmedzenie dávky.

Návaly je možné redukovať užívaním doplnkov spolu s jedlom, postupným zvyšovaním dávky v priebehu času alebo len jednoducho čakaním, kým si telo nevytvorí toleranciu.

Medzi závažnejšie vedľajšie účinky kyseliny nikotínovej patrí tiež:

• rozšírenie ciev a s tým súvisiace zníženie krvného tlaku,
• tráviace ťažkosti, ako je nevoľnosť, bolesť brucha, pálenie záhy,
• bolesť hlavy, únava,
• problémy so zaostrením, rozmazané alebo zhoršené videnie,
• zvýšené hladiny pečeňových enzýmov, žltačka,
• zmeny tolerancie organizmu na sacharidy – zhoršená glukózová tolerancia, inzulínová rezistencia.

Vo veľmi závažných prípadoch dochádza až k zlyhaniu pečene.

Nikotínamid, na rozdiel od kyseliny nikotínovej, vďaka svojej mierne odlišnej chemickej štruktúre nespôsobuje kožné problémy a zároveň má menej vedľajších účinkov. Vedľajšie účinky sa taktiež objavujú až pri oveľa vyšších dávkach. Nikotínamid môže spôsobovať nevoľnosť, vracanie a hepatotoxicitu.

Maximálna dávka u dospelých, ktorá ani pri dlhodobom dennom užívaní nepredstavuje riziko vzniku závažných vedľajších účinkov je nasledovná:

• kyselina nikotínová – 10 mg/deň
• nikotínamid – 900 mg/deň

Problém s častým výskytom návalov tepla pri užívaní kyseliny nikotínovej v klasických liekových formách sa do určitej miery vyriešil použitím foriem s predĺženým alebo riadeným uvoľňovaním vitamínu B3.

Pri týchto liekových formuláciách existuje nižšia pravdepodobnosť vzniku návalov tepla, riziko hepatotoxicity je však stále prítomné. Niektoré doplnky obsahujú vitamín B3 vo forme inozitol hexanikotinátu, ktorý tiež nespôsobuje návaly tepla, avšak jeho absorpcia je až o 30 % nižšia.

Vzhľadom na riziko výskytu vedľajších účinkov (niekedy závažných) sa v súčasnosti neodporúča užívať lieky a doplnky výživy s vysokým obsahom vitamínu B3 bez konzultácie s lekárom. Ak sa u vás pri užívaní prípravkov s obsahom vitamínu B3 objavia tráviace ťažkosti, nechutenstvo, zmeny na koži alebo problémy s tlakom, prípravky ihneď prestaňte užívať.

U pacientov s poruchou pečene a obličiek, vredovým ochorením tráviaceho traktu, nízkym krvným tlakom alebo u tehotných a dojčiacich žien sa vhodnosť užívania prípravkov s obsahom vitamínu B3 musí konzultovať s lekárom.

Vitamín B3 sa môže vzájomne ovplyvňovať s inými súbežne užívanými liekmi.

Nakoľko vitamín B3 vo vysokých dávkach vyvoláva zmeny v tolerancii organizmu na sacharidy, konkrétne posilňuje inzulínovú rezistenciu a zvyšuje produkciu glukózy v pečeni, u pacientov s cukrovkou je potrebná opatrnosť.

Ak máte cukrovku a užívate lieky proti cukrovke, konzultujte akékoľvek dopĺňanie vitamínu B3 so svojím lekárom.

Rovnako tak aj v prípade, ak užívate lieky na liečbu tuberkulózy (izoniazid a pyrazínamid). Izoniazid a pyrazínamid sú štruktúrne podobné vitamínu B3 a preto narúšajú premenu tryptofánu na niacín. Navyše môže izoniazid interferovať s premenou niacínu na NAD.

Vzhľadom na možné interakcie vitamínu B3 sa vyžaduje opatrnosť aj v prípade, ak užívate:

• vazoaktívne lieky (lieky spôsobujúce rozšírenie ciev s cieľom zlepšiť prekrvenie),
• statíny (lieky na zníženie hladiny cholesterolu v krvi),
• antikoagulanciá (lieky na zníženie zrážanlivosti krvi),
• lieky na liečbu dny (ochorenie spôsobené nadmerným množstvom kyseliny močovej v organizme),
• zinok alebo chróm

Vitamín B3, označovaný aj ako niacín, je esenciálny vitamín patriaci do skupiny B vitamínov. Existuje v niekoľkých formách, najčastejšie ako kyselina nikotínová a nikotínamid. Zohráva dôležitú úlohu v metabolizme látok, reguluje hladinu tukov v krvi a znižuje riziko srdcovo-cievnych ochorení. S jeho nedostatkom sa spája ochorenie pelagra, známe aj ako choroba štyroch D.