Ortorexia je novodobá porucha príjmu potravy založená na výhradnom prijímaní biologicky čistej stravy a závislosti na zdravom jedle. Ako táto porucha vzniká a aké sú jej prejavy? Je možné ortorexiu liečiť?
Odborne nazývaná Orthorexia nervosa je porucha príjmu potravy (PPP), ktorá bola po prvý raz v roku 1996 definovaná americkým doktorom Stevenom Bratmanom.
Slovo „ortho“ znamená správny a „orexis“ zase slovo chuť. Nervosa označuje posadnutosť.
Jedná sa teda primárne o posadnutosť a fixáciu na zdravé a správne stravovanie.
Lekár Bratman odpozoroval túto mentálnu chorobu sám na sebe, keď mal dlhodobo dobrý pocit zo zdravej stravy. Avšak neskôr si začal uvedomovať svoju posadnutosť z prípravy a konzumácie nezávadného jedla.
Časom spozoroval, ako jeho myseľ nezamestnáva nič iné okrem stravy. Naopak pociťoval výčitky, pokiaľ skonzumoval „nevhodnú“ potravinu.
Človek trpiaci ortorexiou sa nutkavo vyhýba potravinám, ktoré sú geneticky modifikované, moc sladké, slané alebo korenisté, obsahujúce konzervačné látky, alergény, pesticídy, umelé farbivá či rôzne ochucovadlá.
Taktiež sa často vyhýba mliečnym i živočíšnym produktom a potravinám s väčším obsahom tuku.
Ortorektik vyhľadáva najmä raw bio potraviny bez obsahu lepku či cukru.
Ortorexia je odborníkmi rozdeľovaná na 2 základné skupiny.
Prvá skupina sú ortorektici, ktorí vykazujú známky posadnutosti z dôvodu určitého presvedčenia alebo intolerancie, no nedochádza k stavu podvýživy.
Naopak druhá skupina ortorektikov sa približuje viac k anorexii, nakoľko obmedzujú aj príjem zdravej stravy na minimum a následne dochádza k podvýžive organizmu.
Označenie potravín, ktoré často vyhľadávajú ortorektici. (Bezlepková potravina, Ekologická potravina, Vegánska potravina, Raw potravina, Organická potravina, Naturálna potravina, Čerstvá potravina, Farmársky produkt). Zdroj foto: Getty Images
Rozdiel medzi anorexiou a ortorexiou
V porovnaní s poruchou príjmu potravy, ako anorexia či bulímia, je ortorexia novodobá choroba. Hlavným rozdielom je však primárna myšlienka. Avšak pozor, v rámci jednej poruchy príjmu potravy, je možný ľahší nábeh na druhú poruchu príjmu potravy.
Anorektik sa sústredí na kvantitu jedla a dochádza k podvýžive.
Ortorektik sa zameriava najmä na kvalitu jedla a pre obmedzené možnosti môže sekundárne dochádzať k podvýžive organizmu.
V poslednej dobe vzniká množstvo mentálnych porúch spojených s výživou a výzorom, ako je napríklad drunkorexia či bigorexia.
Príčiny
Príčina vzniku ortorexie nie je úplne objasnená. Veľká váha sa prikladá k novodobému trendu zdravej stravy, rôznym typom stravovania, diétam a širokým výberom potravín.
Úlohu hrá pohlavie, vek, psychický i fyzický stav, povolanie a riziková skupina.
Najviac ohrozenou skupinou k podľahnutiu k tejto mentálnej poruche je ženské pohlavie, ľudia s potravinovými alergiami a intoleranciami.
Do ohrozenej skupiny sú zaraďované rizikové povolania, ako je napríklad: šport, modeling, herectvo, dietológia, nutričná terapia a podobné povolania týkajúce sa zdravia, stravy a výzoru.
Príznaky
Základným prejavom ortorexie je posadnutosť a fixácia čistými zdravými potravinami. Dochádza k nadmernej sebadisciplíne a sebatrestaní v zmysle prípravy a konzumácie jedla.
Pri dodržaní stravy je ortorektik naplnený hrdosťou a naopak pri „pochybení“ sám seba zatracuje.
Postupne ortorektik myslí iba na jedlo a strava pohltí ostatné psycho-sociálne aspekty jeho života. Na správnom stravovaní si postaví vlastnú identitu a sebavedomie.
Jedinec trpiaci ortorexiou je schopný stráviť nespočetné množstvo hodín denne premýšľaním nad stravou, nakupovaním, študovaním zloženia, precíznou prípravou potravín a následnou konzumáciou jedla.
Ďalším možným prejavom ortorexie je nezáujem jedinca chodiť do reštaurácií a spoločnosti, kvôli konzumácii potravín iných, ako si sám nachystá.
Dochádza k strachu z prijatia potraviny, ktorá obsahuje prídatné látky alebo prešla určitým „nevhodným“ procesom spracovania.
Najčastejšie príznaky ortorektika:
Posadnutosť zdravou stravou
Vyhľadávanie „čistých“ potravín
Obava o kvalitu a zloženia potraviny
Hodnoty jedla majú prednosť pred chuťou
Strach z jedla, ktoré si sám nepripraví
Výčitky z porušenia zdravej stravy
Vynechávanie obľúbených jedál kvôli zloženiu
Plánovanie jedálničku na niekoľko dní dopredu
Diagnostika
Samotná diagnostika môže prebehnúť u nutričného terapeuta, psychiatria, psychológa či dietológa. Poruchu príjmu potravy oficiálne určuje a vylučuje lekár, obvykle psychiater.
V súčasnosti však neexistujú klasifikované diagnostické kritéria pre ortorexiu.
Diagnostický test ortorexie doktora Bratmana
Bratman orthorexia selftest vyskladal lekár Steven Bratman. Jedná sa o auto-test zložený z jednoduchých otázok s možnosťou odpovede áno a nie.
Čím viac kladných odpovedí, tým je vyššia možnosť výskytu poruchy ortorexie.
Často využívaným diagnostickým testom je aj test ORTO-15, založený talianskymi vedcami, ktorý obsahuje 15 otázok. Opäť ako pri Bratmanovom teste, čím častejšie je kladná odpoveď, tým viac dochádza priblíženiu sa k ortorexii.
Krátky test. Zodpovedajte si nasledujúce otázky:
Premýšľate o zdravej stravy viac ako 3 hodiny denne?
Plánujete si jedálniček aj niekoľko dní dopredu?
Ste na seba v otázkach a kritériách jedla čoraz prísnejší?
Zaplaví vás pocit viny či straty sebaúcty, keď zjete niečo "nezdravé"?
Cítite uspokojenie z toho, že jete spôsobom, ktorý považujete za zdravý?
Zvýšila sa vaša sebaúcta, pretože sa stravujete zdravo?
Uprednostňujete nutričné hodnoty pred samotnou chuťou jedla?
Vylúčili ste z jedálnička svoje obľúbené potraviny, ktoré neboli dostatočne zdravé?
Poklesla na úkor rastúcej kvality jedla kvalita vášho osobného života?
Obmedzuje vás spôsob stravovania socializáciou - stretávanie s rodinou či priateľmi?
Riziká a následky ortorexie
Riziká dlhodobej ortorexie sú fyzického i psychického charakteru. V rámci pokročilej ortorexie môže ľahko dochádzať k podvýžive, pričom telo nemá dostatok potrebných látok, ako sú vitamíny či minerály.
Bez potrebných živín a stavebných látok môže dôjsť k oslabeniu tela, zhoršenie imunitného systému a obranyschopnosti, zvýšenie náchylnosti k chorobám či zníženie fyzickej kondície a výkonnosti.
Ľudia trpiaci ortorexiou sú častokrát v dlhodobom každodennom strese a strachu z porušenia nastaveného stravovacieho návyku. Môže dôjsť k rozvoju strachu z konzumácie „nečistej“ potraviny.
Chronický stres je následne rizikovým faktorom a spúšťačom mnohých chorôb ľudského organizmu.
Ako sa lieči: Ortorexia
Liečba ortorexie: Lieky? Nie. Pomôže psychiater i nutričný poradca
is.muni.cz - Ortorexia a vybrané sportovní činnosti. Vašíček Michal, Mgr. Katarína Šimková. Masarykova univerzita. Bakalárska práca)
is.muni.cz - Orthorexia Nervosa: Patologické zaujetí zdravým stravováním. Eva Paulíčková, doc. PhDr. Mojmír Tyrlík, Ph.D. Masarykova univerzita. Diplomová práca
v anglickom jazyku
webmd.com - Orthorexia. Medically Reviewed by Brunilda Nazario, MD
healthline.com - Orthorexia: When Healthy Eating Becomes a Disorder. Alina Petre, MS, RD (NL), Healthline
Mgr. Kristína Krajčovičová
Zdravotnícky pracovník
Absolvovala som bakalárske štúdium fyzioterapie na fakulte biomedicínskeho inžinierstva ČVUT v Prahe. Nadviazala som a absolvovala magisterské štúdium na fakulte zdravotníctva TnUAD. Aktuálne sa venujem PhDr. rigoróznemu výskumu. Pracovala som ako fyzioterapeut v rehabilitačnej klinike v Prahe a taktiež ako rehabilitačný pracovník v nemocnici v Liberci. Počas výkonu zamestnania som bola súčasťou zdravotníckeho tímu na oddelení Covid-19. Najviac sa zaujímam o pohybový aparát človeka, rehabilitáciu, gynekológiu a prírodnú medicínu. K mojim hobby patrí zdravý životný štýl, cvičenie, písanie a mediálna komunikácia.
Ste doktor, či zdravotník? Zviditeľnite sa a zdieľajte skúsenosti!
Vytvorte si vlastný blog na Zdravoteka.sk, ktorú číta 620 000 ľudí
mesačne.
Napíšte nám →
Zoznam lekárov liečiacich chorobu
Tu uvedené informácie ohľadom formy, spôsobu a konkrétnej liečby sú len informatívneho charakteru, pričom záleží od každého prípadu a od každého lekára individuálne, akým spôsobom bude liečba realizovaná. Niektoré spôsoby terapie sa vykonávajú ambulantne, ale nielen výlučne ambulantne, ale aj iným spôsobom. V tom prípade ambulancie nemusia byť poskytovateľom konečnej liečby. O forme liečby sa poraďte vždy s odborným lekárom.
