Účinné rady: Ako odbúrať stres najmä v letných mesiacoch?

Čo je stres a ako vzniká

Stres je obranná reakcia organizmu. Objektívne sa dá zistiť podľa chemických a fyziologických prejavov ľudského organizmu. Inak povedané, hneď ho zbadáme na iných, alebo pocítime na sebe.

Je to psychický stav človeka, ktorý očakáva ohrozenie alebo už je priamo ohrozovaný. Nedokáže však určiť, či jeho obranná reakcia bude dostatočne silná.

Pozrime sa spolu na všetky letné problémy:
Naše zdravie v lete - slnko, teplo, úrazy a ochorenia

Vyvolávačom takýchto reakcií sú rôzne okolnosti a situácie. Nazývajú sa stresory – zľaknutie, prekvapenie, smutná, ale aj radostná správa. Podľa ich podstaty majú rôzne vplyvy na psychiku, ale aj fyzickú výkonnosť človeka.

Stres teda, môže byť vyvolaný aj pozitívnym podnetom a fyziologicky sa prejaví rovnako, ako pri opačnom type stresoru. V inom prípade si ho vyvolávajú niektorí ľudia úmyselne, rôznymi adrenalínovými  aktivitami. Z tohto hľadiska, teda stresory rozdeľujeme na:

• pozitívne - očakávanie pozitívnej udalosti, alebo prekvapenie z nej, zlepšujú výkon a tvorivosť,
• negatívne - nepriaznivé situácie, majú opačný efekt,
• špecifické – vyvolané úmyselne, prichádza po nich uvoľnenie.

V rebríčku stresorov je na prvom mieste skúška v škole, dokonca na rovnakej pozícii so smrťou manžela, alebo manželky. Na opačnom póle je zmena bydliska, zmena rytmu spánku alebo dopravný priestupok.

Vyvolávajúce faktory stresu však môžu byť aj fyziologickej povahy. Napríklad hluk, silné svetlo, pohyb v neznámom prostredí a podobne.

Príznaky stresu sa prejavujú v rôznych rovinách. V tabuľke uvádzame, ako sa rozdeľujú.

Stres  má dve zložky: vyvolávajúcu, teda stresový faktor – stresor a obrannú, teda reakciu na stres.

Výskumami sa zistilo, že psychická trauma má v zásade podobné dôsledky, ako trauma fyzická.

Vznik stresu je podmienený vplyvom stresoru na človeka. Na začiatku je teda určitý vyvolávajúci činiteľ.

Prvá fáza býva označovaná, ako varovná alebo poplachová. Sprevádza ju jasné varovanie, že stres je prítomný. Začnú sa prejavovať prvé telesné reakcie, ktoré upozorňujú človeka na zvýšenie pozornosti.

Ak takáto situácia začne prekračovať hranicu, po ktorú si človek uvedomoval ešte dostatok sily na jej zvládnutie, nastáva pocit skutočného stresu.

Ďalšia fáza je fáza odolávania alebo rezistencie.

Tretia fáza je vyčerpanie – prejavuje sa stavmi depresie a úzkosti.

Ako reaguje na stres naše telo s fyziologického hľadiska

Sú tri spôsoby reakcie, a to stuhnutie, boj alebo útek.

Počas prežívania stresu sa okamžite zvýši produkcia katecholamínov. Sú to hormóny produkované bunkami drene nadobličiek. Najdôležitejšími katecholamínmi produkovanými týmito bunkami sú adrenalín, noradrenalin a  dopamín.

Ich vplyvom srdce zvýši svoju aktivitu, zvýši sa jeho frekvencia a stúpne krvný tlak. Tým sa začne prečerpávať v krvnom riečisku viac krvi, ktorá potrebuje váčší prísun kyslíku. Z toho dôvodu sa zvýši dychová frekvencia.

Endokrinné žľazy – žľazy s vnútorným vylučovaním začnú do krvného obehu dodávať hormóny, ktoré presunú do ciev cholesterol a tuky. Tie privádzajú energiu do svalov.

Dochádza k inhibícii, teda tlmeniu tráviacich procesov. Sťahujú sa krvné cievy v koži a ľadvinách. Celý tento process sa nazýva všeobecný adaptačný syndróm. Vzniká ako celková snaha organizmu adaptovať sa na novovzniknutú situáciu.

Popísal ho kanadský fyziológ maďarského pôvodu Hans Selye. Tento proces trvá približne osem sekúnd a jeho účelom je pripraviť organizmus na boj alebo útek.

Čo sa bude diať, keď stresory budú pôsobiť na organizmus človeka dlhdobo

Za takých okolností je postihnutý imunitný systém človeka a prichádza k poklesu jeho výkonnosti.

Ako následok sa môžu vyskytnúť menej závažné poškodenia zdravia. Prechladnutie, chrípka, bolesť hlavy, bolesť chrbtice, pocit tlaku na hrudníku (v tomto prípade, len ak nejde o iné závažné ochorenie, alebo stav zistiteľný len diferenciálnou diagnostikou, napríklad EKG), či niektoré kožné reakcie.

Väčším ohrozením už môžu byť arteriálna hypertenzia - vysoký krvný tlak, vredová choroba žalúdka, črevné poruchy, astma, cukrovka alebo duševné choroby. Dôsledkom môžu byť aj smrtiace choroby, ako zhubné nádory, mozgový infarkt alebo samovražda. Chronický stres nakoniec môže viesť aj k nespavosti, vyčerpaniu energie a k depresii.

Prečítajte si tiež: Článok o depresii na Zdravotéke.

Do určitej miery je stresová záťaž pre organizmus prospešná, pretože pri nedostatku podnetov, by mohlo prísť k deprivácii.

Deprivácia je definovaná, ako chronické, nedostatočné uspokojovanie fyzických alebo psychických potrieb. Ide o nedostatok sociálnych väzieb alebo zmyslových podnetov. Existuje viacero druhov deprivácií:

• Spoločenská – vzniká nedostatkom kontaktov s inými ľuďmi. Najčastejšie postihuje starých a osamelých ľudí. Prejavuje sa melanchóliou, depresiou a úzkosťou. Nedostatok uspokojovania sociálnych kontaktov máva psychosomatické následky.
• Biologická – nedostatočný prístup k potrave, vode, vitamínom, hygiene a zdravotnej starostlivosti. Má vysoko negatívny dôsledok pre telesné aj duševné zdravie.
• Motorická – je spôsobená obmedzenou možnosťou pohybu. Dochádza pri nej k zhoršovaniu motorickej inteligencie.
• Senzorická – vzniká pre nedostatok alebo nedostatočnú pestrosť zmyslových vnemov. Postihnutému na základe jednotvárnych zmyslových vnemov klesá inteligencia, obrazotvornosť a fantázia.
• Spánková – vzniká pri dlhšom stave bez spánku.
• Relatívna – keď jedinec vníma svoju sociálnu situáciu v porovnaní s inými, ako nepriaznivú.

Psychická alebo komplexná deprivácia je výslednicou všetkých vyššie spomenutých. Na základe výskumov sa dospelo k zisteniu, že existujú základné, psychické potreby, ktorých uspokojovanie v primeranej miere, je dôležitou podmienkou zdravého psychického prežívania.

Poznáme štyri základné potreby:

• potreba určitého množstva, premenlivosti a druhov podnetov,
• potreba základných podmienok pre štandardné prežívanie života,
• potreba sociálnych spoločenských vzťahov,
• potreba spoločenského uplatňovania, umožňujúceho osvojiť si rôzne spoločenské úlohy a hodnotné ciele.

Prejavy psychickej deprivácie majú toľko rôznych foriem, že je ťažké vytvoriť ich komplexný zoznam. Vo veľkom množstve prípadov môže jej prejav spôsobovať dojem závažnej duševnej poruchy alebo iného ochorenia.

Deprivovaní ľudia mávajú často aj nízke sebavedomie. Pri jej liečbe je dôležitá spolupráca s odborníkmi psychiatrami alebo psychológmi. 

Ako sa zbaviť stresu

Kvôli vyššie vymenovaným problémom, zapríčinenými pôsobením stresu, je dobré sa ho zbavovať. Je pritom jedno, či ide o dlhodobé alebo krátkodobé pôsobenie.

Negatívnych faktorov, ktoré na človeka pôsobia, je neúrekom. Niektorým sa dá vyhnúť jednoducho, iným ťažšie a niekedy sa im nedá vyhnúť vôbec. Preto je dôležité zbaviť sa stresu.

Ak sa vám to podarí, budete sa cítiť lepšie nielen psychicky, ale aj fyzicky.

Problém nastáva, ak sme stresu vystavovaný dlhodobo. Vtedy sa to začne prejavovať na našom tele. Telo prestane s nami spolupracovať a cítime sa akoby ani nebolo naše.

Stres nemusíme len prijímať, ale môžeme sa ho aj aktívne zbavovať. Aktívne neznamená hneď vydať zo seba kvantum energie. Aj keď po dobrom kondičnom tréningu, ktorý nám úplne rozladí homeostázu – stálosť vnútorného prostredia, sa cítime naozaj príjemne.

Čo si budeme nahovárať. Niekedy aj dobré vykričanie sa, alebo konštruktívna hádka odbúra napätie z nášho organizmu lepšie, ako čokoľvek iné. Ale musí sa ísť vždy len cez hraničné situácie?

Jedno je isté. Potláčanie stresu je nežiaduce. Iba sa hromadí a vedie nás do začarovaného kruhu.

Iné je stres transformovať, čiže preniesť ho do inej formy. Je to vlastne nahromadenie negatívnej energie, takže ju treba využiť na niečo konštruktívne.

Alebo nám pomôže jednoducho relaxovať. A tu sme pri koreni veci. Relax je odpočinok a ako taký môže byť aktívny, alebo aj neaktívny. Neaktívny odpočinok nemusí byť správne pomenovanie, lebo napríklad aj spánok je určitý druh aktivity a celkom účinnej na odbúranie stresu, len ho musí byť dostatok.

Jednoducho by sme mali robiť niečo, čo nám prináša osobné uspokojenie.

Tieto aktivity nám pomôžu odbúrať stres

Spánok

Je veľmi dôležitý pri odbúravaní stresu. Je to účinná prevencia voči nemu, pretože nám ho pomáha ľahšie zvládať. Naopak jeho nedostatok nám stres vyvoláva.

Je definovaný, ako pravidelný stav odpočinku, pozorovaný u všetkých cicavcov, vtákov a rýb. Zabezpečuje regeneráciu organizmu, či už fyzickú alebo psychickú. Charakterizuje ho spomalenie dýchania a srdcového tepu a sprevádzaný nižšou citlivosťou na vonkajšie podnety. Ideálny stav na odbúranie stresu.

Dôležité však je kedy a ako spať?

Hlavný vplyv na náš spánok má hormón melatonín, ktorého produkcia je ovplyvnená intenzitou osvetlenia. Teda svetlo brzdí jeho tvorbu. Tým pádom sa ho najviac tvorí v noci. Až desaťnásobne viac ako cez deň. Zásadne ovplyvňuje náš biorytmus.

Ani káva, či iný povzbudzujúci nápoj, nebude mať pod vplyvom melatonínu v noci, taký účinok, ako počas denného svetla. Teda najlepšie je, nechodiť spať počas bieleho dňa.

Pár tipov, ako si dopriať plnohodnotný spánok. Okrem vyššie spomenutého sú dôležité aj tieto zásady:

• Jednoducho si choďte ľahnúť do postele a spite. Je veľa dôvodov pre ktoré odkladáme spánok. Keď nás však napadne myšlienka ísť si ľahnúť, jednoducho to treba urobiť.
• Aspoň pol hodinu pred spaním nepozerať do obrazovky televízora alebo iných elektronických zariadení. Oči potrebujú oddych rovnako, ako naša myseľ. Takouto činnosťou sú nevhodne zaťažované.
• Najlepšie je dodržiavať pravidelný rytmus spánku a chodiť spať vždy v rovnakom čase. To isté platí aj o vstávaní. Niekomu sa možno na to ťažko zvyká, ale výsledný efekt stojí za to.
• ŽIadna práca tesne pred spaním nie je taká dôležitá, ako spánok samotný. Takže odložiť ju na ráno a nechodiť spať s myšlienkami na to, čo ešte treba alebo čo sa už stihlo urobiť.
• Nechodiť spať s plným žalúdkom. Aspoň hodinu pred spánkom nejesť a nepiť žiadne energetické nápoje, samozrejme ani kávu.

Ako dlho by sme mali spať, je dané aj potrebou spánku v tom ktorom veku. Ideálna dĺžka spánku podľa vedeckých štúdií je  6,5 až 7,5 hodiny každú noc. Netreba si pridávať, pretože príliš veľa spánku škodí rovnako, ako jeho nedostatok. Paradoxom však je, že spať 8,5 hodiny môže narobiť viac škody, ako spať hodín iba 5.

Tabuľka dĺžky spánku podľa National sleep foundation.

Strava

Je ďalším dôležitým faktorom zdravého životného štýlu a tým aj pri eliminácii stresu. Je dôležité do stravy zaradiť veľa zeleniny, hlavne listovej a ovocia. Zelenina by mala dokonca prevládať nad ovocím. Jej nedostatok je pre organizmus horší, ako nedostatok ovocia.

Po ovocí by sme mali siahnuť hlavne, keď máme chuť na sladké. Je zdrojom veľkého množstva vitamínov a banán dokonca aj horčíku.

Je to minerál, ktorý je dôležitý pre správnu funkciu svalov a nervov. Pomáha tlmiť podráždenosť a stres. Zmenšuje depresie a pomáha k zdravým zubom. Jeho prírodnými zdrojmi sú aj mandle, orechy , tmavá listová zelenina, celozrnné pečivo a obilie.

Konzumácia osvedčených odbúravačov stresu pri vypätých situáciách, ako čokoláda a iné sladkosti je otázna hlavne čo sa týka ich obsahu. Čokoláda má vplyv na zmiernenie stresu. Platí však zásada, že sa treba zamerať na kvalitu na úkor kvantity.

Odporúča sa kvalitná horká čokoláda s obsahom kakaa minimálne 75% a malým, najlepšie však žiadnym obsahom cukru.

Cukor nie je látka, ktorá odbúrava stres. V prípade čokolády je to niacín. Táto látka zvyšuje hladinu sérotonínu v mozgu, takže sme uvoľnenejší a v lepšej nálade. Je to vitamín skupiny B.

Nachádza sa aj v iných potravinách. Napríklad v pečeni, semenách slnečnice, morčacom mäse, fazuli, hrachu, tuniaku, listovej zelenine, brokolici, mrkve, vajciach. Výber je pestrý.

Strava má byť rozmanitá a pravidelná s vysokým obsahom omega 3 mastných kyselín. Zistilo sa, že ich konzumáciou sa zlepšili komplexné vzťahy ľudí k spoločnosti alebo vzrástla ich záujmová aktivita. Majú priaznivý účinok na imunitný systém, srdcovo cievny systém, skracujú priebeh zápalových procesov a vyžívajú sa aj pri liečbe niektorých psychiatrických ochorení.

Obsahujú ich najmä niektoré druhy rýb, ako losos, pstruh, sleď alebo makrela. Ďalej je to vlašský orech, repka sója a ich oleje. 

Potraviny obsahujúce cukor majú vysoký glykemický index. Ako také sa pri vypätých situáciách jesť neodporúčajú. Prinášajú telu okamžitú energiu. Presný opak upokojenia. Navyše, ak sa nevyužijú hneď, ukladajú sa v tukovom tkanive.

Pri ich častej konzumácii a nevyužití energie, ktorú nám poskytujú, majú neblahý vplyv na zdravie človeka.

Glykemický index je veličina, ktorá vyjadruje rýchlosť spracovania glukózy – teda cukru organizmom z určitej potraviny.

Roztriedenie času

Stačí si správne zorganizovať deň a všetko ide ľahšie. Neodkladať veci na neskôr, aby sa nám pred dôležitým termínom nenakopili. Treba si veci zorganizovať, tak aby sme stihli splniť všetko čo máme v pláne.

Aj tu však platí, že nesmieme byť na seba príliš náročný. Nedávať pred seba úlohy, ktoré sú ťažko splniteľné. Namiesto toho, aby sme sa stresu vyhli, budeme tlak vytvárať sami na seba.

Platí tu zásada zlatej strednej cesty a určenie priorít. Trochu zmyslu pre zodpovednosť a potom si nájsť čas aj na seba. Trochu športu a samozrejme venovať sa rodine.

Šport

Je veľmi dobrý pomocník zníženie stresu. Pôsobí pozitívne na psychickú aj fyzickú stránku človeka.

Uvoľňuje sa pri ňom veľké množstvo endorfínov. Sú to hormóny, ktoré sa uvoľňujú do mozgu. Nazývajú sa aj hormóny šťastia. Spôsobujú dobrú náladu, pocity šťastia a aktívne pôsobia pri zmierňovaní bolesti.

Vylučujú sa pri psychickej alebo svalovej záťaži. Takými sú napríklad pôrod, športovanie alebo sex, ako ďalší dobrý typ na odbúranie stresu. Ich tvorba je podporovaná aj konzumáciou už spomenutej čokolády.

Veľké množstvo športovcov, hlavne vytrvalostných bežcov začína pri fyzickej záťaži pociťovať ťažkosti. Horšie sa im dýcha, majú ťažké nohy, pichá ich v boku. Po určitej dobe, pokračovaním tejto činnosti sa u nich začne uvoľňovať endorfín. Chytia akoby druhý dych. Začnú sa cítiť lepšie a pociťujú radosť z behu.

Samozrejme existujú rôzne športové aktivity. Vybrať si môžu všetci takmer bez obmedzení. Nemusíte byť vrcholový športovec, aby ste sa mohli venovať nejakej pohybovej aktivite. Zo začiatku stačí málo, potom je už na každom z nás, akou cestou sa vyberie. Či mu bude stačiť dovtedajšia aktivita, alebo bude svoje schopnosti naďalej rozvíjať.

Zásada však je, venovať sa športu aspoň 3 krát do týždňa, minimálne 30 minút. Už pri takejto frekvencii, ak sa dodrží pravidelnosť sa telo začína adaptovať na záťaž. Treba byť trpezlivý. Prvé výsledky sa začnú dostavovať, po 4 až 6 týždňoch.

Pred každou športovou aktivitou, je potrebné zahriať svalstvo a rozhýbať kostrovú sústavu pomocou rozcvičky. Mala by trvať minimálne 5 minút a slúži na aktiváciu svalstva, ktoré je potom pružnejšie a nachystané na záťaž.

Pomáha tým predchádzať rôznym zraneniam. Počas samotného športovania je potrebné dodržiavať pitný režim, najmä počas teplých dní. Dôležité je piť aspoň 20 minút pred záťažou. Až po tomto čase nám totiž voda, ktorú sme vypili, prináša úžitok.

Beh je ideálny odbúravač stresu, ale ani ten nie je určený pre všetkých. Zo začiatku by sa mu mali vyhnúť najmä ľudia s nadváhou. Mohol by mať totiž neblahý vplyv na ich pohybový aparát.

Pre nich je ideálna jazda na bicykli. Je dôležité zvoliť si správnu obuv, ktorá by mala byť pružná a zároveň pevná. Jednoducho športová obuv určená na behanie. V obchodoch so športovým tovarom ich je dostatok. Rovnako aj ochotný personál, ktorý rád poradí.

Vybrať si treba vhodný povrch a prostredie, kde budeme behať. Trávnatý povrch je v poriadku. Pokiaľ však nie je úplne rovný, hrozia tu rôzne poranenia pohybového aparátu, ako vyvrtnutia členkov a kolien. Asfalt alebo betón sú síce rovné, ale príliš tvrdé a tu trpia najmä kolenné a bedrové kĺby.

Behať v meste, niekde pri ceste plnej áut, škodí najmä našim pľúcam.

Najideálnejší je tartanový povrch a najlepšie miesto atletický štadión alebo školské ihrisko. Nie každý má však takéto možnosti. Preto môžu byť dobré aj vychodené lesné cestičky alebo parky. Je tu priestor pre každého a mimo hustej mestskej dopravy.

Plávanie je ďalšia možnosť, ako sa zbaviť stresu a najmä v lete. Ideálne sú bazény s odborným dohľadom.

Treba sa vyhnúť otvoreným vodným plochám, najmä menej skúsený plavci. Tu platí dvojnásobne, aby človek nepreceňoval svoje sily. Najmä v horúcich dňoch treba dodržiavať postupné vchádzanie do vody. Najlepšie je dať si pred vstupom do bazéna adaptačný sprchový kúpeľ.

Plávanie je vhodné aj pre ľudí s nadváhou alebo ochorením pohybového aparátu a teda aj chrbtice. Voda totiž pomáha nadľahčovať naše telo a tým sú chránené kĺby. Sú oslobodené od nárazov, ktoré na ne vplývajú pri behu.

Voda vytvára na telo tlak, ktorý pomáha lepšie prekrvovať svalstvo a rozprúdi lymfu teda miazgu. Tá je súčasťou lymfatického systému, ktorý je dôležitou súčasťou imunitného systému. Lymfatický systém odbúrava z tela jedovaté splodiny metabolických procesov organizmu.

Odporom vody, ktorý musí telo prekonávať sa posilňuje svalová sústava.

Voda sa dá teda využiť aj na rôzne posilňovacie cvičenia ako napríklad vodný aerobik. Odpor vody je asi 12 násobne vyšší, ako odpor vzduchu.

Jej ideálna teplota je okolo 28 stupňov. Príliš teplá voda zvyšuje záťaž srdcovocievneho systému.

Výška hladiny by mala siahať po plecia. Aj tu platí, že sa treba osprchovať vlažnou vodou a dobre sa rozcvičiť ešte na brehu bazéna. Rovnako sa nesmie zabúdať na pitný režim.

Pri cvičení vo vode treba držať svižné tempo. Vo vode je naša srdcová frekvencia nižšia asi o 10 percent, ako pri podobnej záťaži na suchu.

Poznáme rôzne druhy cvičení vo vode.

Akvaaerobik sa zameriava najmä na podporu srdcovocievneho systému.

Pri akvafitnesse je zameranie predovšetkým na posilnenie kostrovo svalového aparátu. Pri tomto cvičení sa využívajú rôzne pomôcky, ako napríklad rukavice s plávajúcimi blanami, penové činky, plavecké pásy a iné.

Cvičiť sa dá aj samostatne bez inštruktorov. Dá sa aplikovať beh vo vode, boxovanie rukami, striedavé vykopávanie nôh a podobne. Fantázii sa medze nekladú.

Jazda na bicykli patrí do kategórie vytrvalostných športových aktivít. Je vhodná aj pre ľudí s nadváhou, ako počiatočná fáza vo vytrvalostnom tréningu. Neskôr potom môžu prejsť na behanie.

Dôležitá je správna voľba bicykla, podľa typu terénu v akom sa chceme pohybovať. Napríklad horské bicykle, cestné bicykle a podobne.

Nesmie sa zabúdať ani na veľkosť bicykla. Všetci výrobcovia ich majú takmer identické. Treba venovať čas aj správnemu nastaveniu bicykla, riadidlám, sedlu a podobne, aby sme sa pri bicyklovaní cítili komfortne.

Zlé nastavenie môže spôsobovať neprimerané zaťaženie chrbtice alebo rúk a s tým spojené zdravotné komplikácie. O všetkom vedia informovať a poradiť v špecializovaných predajniach.

Posilňovanie svalov a pohybového aparátu patrí do skupiny silových alebo silovo vytrvalostných športových aktivít. Nemusíme hneď navštíviť fitnes centrum, pokiaľ sa nám nechce.

Cvičiť sa dá aj doma, alebo v prírode. Vznik nových odvetví a tréningových programov, otvoril veľké možnosti pre ľudí. Môžu si vďaka tomu vybrať aktivitu, ktorá im najviac vyhovuje.

Medzi ne patrí napríklad cross fit. Je to športové odvetvie, ktoré sa sústreďuje na rozvoj kondície. Využíva rôzne metódy tréningu s náradím, alebo bez neho.

Nie je zameraný len na rozvoj sily, ale aj vytrvalosti, kĺbovej pohyblivosti, dynamiky, koordinácie, rovnováhy a odolnosti srdcovo cievneho a dýchacieho systému. Preto je určený pre ľudí, ktorí chcú celkovo zlepšiť svoju kondíciu a športovú všestrannosť.

Ďalším takýmto športovým odvetvím je takzvaný workout. Pri tejto aktivite nepotrebujete ani športové náčinie.

Workout je totiž cvičenie pri ktorom sa využíva vlastná váha tela. Skladá sa z rôznych cvikov, ktoré sa vykonávajú na verejných športových ihriskách, hlavne na hrazde, bradlách, rebrinách horizontálnych rebríkoch a iných.

Cvičiť sa však dá aj bez nich na zemi. V súčasnej dobe sa už budujú špeciálne ihriská určené pre tento druh športu, ale úplne postačí aj detské ihrisko s preliezkami. Dôraz sa upriamuje na rozvoj sily a vytrvalosti.

Samozrejme, že stres sa dá odbúrať aj pri iných športových činnostiach, či už  individuálnych alebo kolektívnych.

Pri všetkých je dôležité, že sa počas nich v tele dejú procesy, ktoré pozitívne ovplyvňujú fyzický, aj psychický stav.

Zvyšuje sa rýchlosť metabolizmu a prietok kyslíka. Vtedy sa zvyšuje aj prietok krvi v mozgu, čo má za následok, že sme pozitívne naladení a motivovaní. Hormóny šťastia sa vyplavujú a plnia svoju funkciu vtedy, keď to práve potrebujeme.

Základ je nepreceňovať svoje sily. Stres treba odbúrať a nie si ho vytvárať.