Lítium a jeho vlastnosti a účinky. Aké má uplatnenie v medicíne či priemysle

Ide o najľahší kov, ktorý má všestranné využitie. Svoje uplatnenie má pri výrobe batérií, keramiky, skla ale napríklad aj na úpravu vzduchu. No zároveň sa využíva napríklad aj v hutníctve či farmácií.

Čo majú spoločné sklo, nabíjateľné batérie a liečba neuropsychiatrického ochorenia? Ich spoločným menovateľom je lítium – najľahší kov v periodickej sústave prvkov, ktorý má všestrannejšie využitie ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.

Lítium – všeobecne

V minulosti nebol až taký značný záujem o lítium a jeho ťažbu. Ten sa ale v posledných rokoch podstatne zvýšil – od roku 1975 do roku 2005 približne až päťnásobne. A to najmä z dôvodu využitia lítia v dobíjacích lítium-vodíkových batériách. Takéto batérie môžu byť dobíjané z obnoviteľných zdrojov energie a tým pádom nahrádzajú fosílne palivá.

Verejná správa americkej spoločnosti z roku 2011 označila lítium ako jeden z 29-tich kľúčových prvkov pre budúce „zelené technológie“.

Zároveň sa predpokladá nárast spotreby lítia a jeho následne využitie v nabíjateľných ale aj nenabíjateľných lítiových batériách – či už v automobilovom priemysle ale aj v iných predmetoch dennej potreby – mobily, smart hodinky, tablety...

V momentálnej dobe však stále hrá prím vo využití lítia najmä sklenársky priemysel – a to 35 % využitím celkového objemu lítia. Pri výrobe skla a keramiky sa lítium využíva na zníženie teploty topenia a viskozity.

Lítium sa pridáva napríklad aj do sklenených varných dosiek za účelom zvýšenia tepelnej odolnosti.

Poprednými producentmi lítia sú najmä Čile a Austrália. Aj keď USA nepatria medzi popredných producentov lítia, majú pomerne veľké množstvo jeho zásob.

Zdrojom lítia v prírode sú najmä:

• soľanka,
• granitové (žulové) pegmatity,
• lítiové íly,
• lítne zeolity,
• geotermálne soľanky
• a soľanky z ropných polí.

Ale lítium sa vo väčšej alebo menšej miere nachádza aj v mnohých ďalších mineráloch. Lítium sa v stopových množstvách podarilo identifikovať aj v rastlinách, morskej vode, minerálnej vode ale aj v ľudskom tele.

Prekvapivým faktom je to, že morská voda neobsahuje veľké množstvá lítia – aj keď lítium sa veľmi ľahko uvoľňuje z hornín a tým pádom dochádza k jeho presunu či už za pomoci zvetrávania alebo eróziou. Tento fakt sa vysvetľuje tým, že lítium sa usádza najmä v ílovitých podložiach na morskom dne.

Lítium – výskyt

Ako sme už uviedli vyššie – lítium sa vyskytuje v prírode bežne a to najmä v stopových množstvách. Jeho pôvod je buď z prírodných zdrojov alebo antropogénnej – čiže ľudskej činnosti – ako sú banské odpady alebo likvidácia produktov s obsahom lítia.

Jeho významným prírodným zdrojom sú:

• niektoré vzácne minerály,
• íly,
• soľanky,
• a zeolity.

Lítium v našom tele

Lítium nie je považované za nevyhnutný prvok pre náš život. Naše telo obsahuje v priemere asi 7 miligramov lítia, pričom jeho normálny denný príjem je niečo okolo 2 miligramov.

Lítium sa vstrebáva v tráviacom trakte, v našom tele nepodlieha metabolizácii a je nezmenené vylučované obličkami.

Lítium ako liek

Lítium sa využívalo na liečbu reumy a aj bipolárnej poruchy už od 19. storočia. Prvá akademická práca o využití lítia pri bipolárnej poruche pochádza z roku 1949. V dnešnej dobe patria lieky s obsahom lítia medzi zlatý štandard liečby bipolárnej poruchy, aj keď mechanizmus jeho účinku nie je úplne objasnený.

Lítium a liečba bipolárnej poruchy

Bipolárna porucha patrí medzi ťažké neuropsychiatrické ochorenia postihujúce 1 až 2 % celosvetovej populácie. Podľa štatistík 10 až 20 % pacientov s touto diagnózou končí svoj život samovraždou.

Pre bipolárnu poruchu je charakteristické:

• narušenie cirkadiánneho rytmu – striedanie bdenia a spánku počas dňa a noci – toto narušenie v konečnom dôsledku ovplyvňuje
  • spánok,
  • náladu,
  • pozornosť,
  • chuť do jedla,
  • kognitívne vlastnosti,
  • pocity nadšenia pre veci, situácie...

Lítium sa používa na liečbu a predchádzanie vzniku:

• mánie a hypománie,
• opakujúcich sa afektívnych porúch,
• opakujúcej sa bipolárnej depresie

A to v prípadoch keď je liečba inými antidepresívami neúčinná. Rovnako sa zvykne liečba lítiom predpisovať na liečbu v prípadoch agresívneho správania alebo pri sebapoškodzovaní. Lítium zároveň v tejto indikácii vplýva aj na zlepšenie cirkadiánneho rytmu a zároveň aj spánku.

Ukazuje sa však, že nie všetci pacienti reagujú na podávanie lítia rovnako.

Približne iba nejakých 20 až 30 % ľudí s diagnostikovanou bipolárnou poruchou reaguje dobre na liečbu lítiom.
30 % ľudí reaguje len čiastočne a 
viac ako 40 % nereaguje na liečbu lítiom vôbec – to znamená, že liečba u nich nemá žiaden účinok.

Štúdie potvrdzujú, že za tento fakt je zodpovedná najmä naša genetika.

Štúdie preukazujú že na liečbu lítiom dobre reagujú najmä pacienti u ktorých:

• sa bipolárna porucha prejavila v neskoršom veku,
• rovnako nastal neskorší nástup úplného epizodického klinického priebehu choroby,
• chýbajú rýchlo sa opakujúce epizódy priebehu choroby,
• nie je prítomná psychóza,

A ktorí majú zároveň aj menej iných pridružených psychiatrických ochorení.

Naopak slabú alebo žiadnu odpoveď na liečbu lítiom majú pacienti ktorí:

• trpia samovražednými sklonmi,
• majú chronický priebeh ochorenia,
• trpia zároveň aj úzkostnými symptómami,
• trpia aj funkčnými poruchami,
• zažili negatívne životné udalosti,
• trpia zmiešanými epizódami.

Nežiaduce účinky lítia

Začiatkom 70. rokov bolo lítium dosť zavrhované a to najmä z dôvodu jeho nekontrolovateľných toxických prejavov – tie sa však začali objavovať v súvislosti nahrádzania klasickej soli – soľami s obsahom lítia.

Aj keď sa lítium využíva pri liečbe bipolárnej poruchy má aj mnohé nežiaduce účinky.

Pri vyšších dávkach môže byť pre náš organizmus veľmi toxické – dokonca dávka 5-tich gramov je pre človeka smrteľná.

Preto je počas jeho užívania dôležité, každé 3 mesiace dôkladne monitorovať jeho sérové hladiny tak, aby sa zabezpečili jeho potrebné terapeutické koncentrácie. Zároveň však aby sa minimalizovalo alebo predchádzalo výskytu jeho nežiadúcich či toxických účinkov.

Zároveň by sa každých 6 mesiacov mali vykonávať testy funkcie obličiek a štítnej žľazy – v prípade, ak má človek problémy s obličkami, či štítnou žľazou mali by sa testy vykonávať častejšie. Raz ročne by sa mala kontrolovať u pacientov aj hmotnosť, BMI alebo obvod pásu.

Pri sérových hladinách lítia hrajú dôležitú funkciu najmä obličky a ich schopnosť filtrácie moču – nakoľko ako sme už uviedli – lítium je z organizmu vylučované v nezmenenom stave práve obličkami.

Existujú aj dohady, že pri dlhodobom užívaní, lítium prispieva k postupnému poškodzovaniu obličiek. Avšak neexistujú dôkazy, ktoré by túto teóriu potvrdili.

Naopak štúdie potvrdzujú, že lítium sa aktívne hromadí v bunkách štítnej žľazy – to znamená, že aj keď sú jeho koncentrácie v štítnej žľaze vyššie ako v okolitých tkanivách, lítium sa aj napriek tomu ďalej ukladá do buniek štítnej žľazy.

U ľudí, ktorí sú liečený lítiom, tak dochádza k zmenám štítnej žľazy – štrukturálnym, ale aj funkčným. Lítium dokáže zároveň aj pôsobiť na syntézu hormónov štítnej žľazy a to tak, že zastavuje tvorbu a uvoľňovanie týchto hormónov.

Niektoré štúdie naznačujú, že pacienti, ktorí sú liečený lítiom majú zároveň aj vyššiu pravdepodobnosť vzniku strumy – zväčšenia štítnej žľazy. Avšak výsledky sú dosť nejednoznačné a to najmä z dôvodu, že chýba jasná a jednotná metóda na potvrdenie tohto faktu.

Ak sa u pacienta užívajúceho lítium objaví struma – liečba toho stavu je rovnaká ako u ktoréhokoľvek iného pacienta.

Lítium zároveň môže spôsobovať aj hypotyreózu. Hypotyreóza môže vzniknúť bez ohľadu na vznik strumy a môže sa objaviť v priebehu týždňov, ale aj mesiacov či dokonca rokov liečby lítiom.

Lítium má v našom organizme vplyv aj na:

• metabolizmus,
• neurónovú komunikáciu,
• bunkovú proliferáciu – čiže bunkový rast a bunkové delenie.

V prírode dokáže narúšať aj vývoj bezstavovcov. Bolo pozorované aj znížené množstvo potomkov u potkanov vystavených lítiu a rovnako aj neúplné dozrievanie kostí u takýchto potkanov.

Dobrou správou je, že pri využití lítia v priemyselnej výrobe neboli hlásené žiadne nežiaduce účinky v spojitosti s manipuláciou s lítiom.

Záverom by bolo vhodné ešte podotknúť, že lítium je predpisované odporným lekárom vo forme lieku. Nakoľko má veľmi úzky terapeutický profil a môže spôsobovať vážne nežiaduce účinky.

Na našom trhu nie sú voľnopredajné lieky, výživové doplnky alebo potraviny s obsahom lítia, ktoré by sa dali zakúpiť bez receptu.

Rovnako neodporúčame zakúpiť si akékoľvek prípravky s obsahom lítia svojvoľne zo zahraničia, bez akejkoľvek predchádzajúcej konzultácie s odborníkom.