Struma – zväčšenie štítnej žľazy môže spôsobovať rôzne zdravotné problémy spojené s dýchaním či prehĺtaním. Prečo struma vzniká a ako ju liečiť? Kedy je vhodný čas na návštevu lekára?
Struma môže byť bezpríznaková, no v niektorých prípadoch môže spôsobovať a poukazovať na vážne zdravotné problémy. Aká je úloha štítnej žľazy, etiológia vzniku strumy, príznaky a možnosti liečby? Odpovede a viac dôležitých informácii sa dozvieš pokračovaním v článku.
Štítna žľaza v skratke
Štítna žľaza je malý orgán nachádzajúci sa v prednej časti krku pred trubicou hrtanu. Má tvar motýľa, v strede je menšia a má dve široké postranné časti pripomínajúce krídla. Štítna žľaza je ovládaná centrálnou nervovou sústavu, konkrétne hypofýzou.
Úlohou štítnej žľazy je produkcia dôležitých hormónov tyroxínu a trijodtyronínu, ktoré sa podieľajú na energetickom metabolizme, regulácii telesnej hmotnosti, termoregulácii, funkcii tráviaceho a nervového systému a mnohých iných činnostiach organizmu.
Hormón tyroxín T4 obsahuje 4 atómy jodidu a trijódtyronín obsahuje 3 atómy jodidu.
Struma je označenie pre chorobné zväčšenie štítnej žľazy z rôznych príčin. Struma, ľudovo nazývaná hrvoľ, môže byť spojená so zníženou, zvýšenou či nezmenenou funkciou štítnej žľazy.
Etiológia zväčšenia štítnej žľazy je rôznorodá od nesprávnej životosprávy, účinkov farmakologickej liečby, tehotenstva až po autoimunitné, benígne či malígne ochorenia štítnej žľazy.
Struma nemusí znamenať nesprávnu funkciu štítnej žľazy. Aj zväčšená štítna žľaza môže v niektorých prípadoch produkovať správne množstvo hormónov. Struma s normálnou funkciou žľazy a hormónov sa označuje ako netoxická struma.
Z odborného hľadiska struma znamená samotné zväčšenie štítnej žľazy bez ohľadu na jej funkciu a množstvo produkovaných hormónov.
Je však nutné vzniknutú strumu pokladať za možný základ pre vznik zvýšenej, či zníženej funkcie štítnej žľazy.
Hypofunkčná – znížená funkcia žľazy
Hyperfunkčná – zvýšená funkcia žľazy
Eufunkčná – nezmenená funkcia žľazy
Väčšina strúm nespôsobuje zdravotné ťažkosti. No v niektorých prípadoch spôsobuje svojim rastom a zvýšením tlakom na pažerák i hltan zdravotné obtiaže v zmysledýchacích problémov a problémov s prehĺtaním potravy.
Struma je delená do 4 štádií podľa pohľadu a pohmatu:
Zväčšená štítna žľaza nie je hmatateľná ani viditeľná
Zväčšenie je hmatateľné a viditeľné iba pri záklone hlavy
Zväčšenie žľazy je viditeľné pri normálnom držaní hlavy
Struma je vidieť už z diaľky a spôsobuje deformitu krku
Príčiny
Etiológia vzniku zväčšenia štítnej žľazy je rôznorodá. Môže sa jednať o stravovacie a diétne príčiny, graviditu, zápalový proces, tvorbu nezhubných uzlov až po autoimunitné ochorenia či rakovinu štítnej žľazy.
Nedostatok jódu v potrave
Jód je nevyhnutný pre správne fungovanie a produkciu hormónov štítnej žľazy. Pri nedostatočnom príjme jódu potravou môže vzniknúť struma a iné poruchy funkcie štítnej žľazy.
Na Slovensku sa kuchynská soľ jodiduje, takže struma z nedostatku jódu postihuje hlavne rozvojové krajiny a v moderných krajinách je skôr minulosťou.
K nedostatku jódu sa môže pridať aj nadmerná konzumácia potravín s obsahom tyokyanátov a tkzvn. strumigénov, ako brokolica, karfiol, kel a kapusta a krmoviny, ktoré znižujú produkciu tyroidálnych hormónov.
Tehotenstvo
Poruchy funkcie štítnej žľazy v gravidite sa delia na hyperfunkčné a hypofunkčné. Môžu vzniknúť ešte pred začiatkom gravidity i po pôrode ako popôrodná tyroiditída.
Hormóny štítnej žľazy majú nezastupiteľný význam pre správny vývoj mozgu a nervový systém plodu. Neliečená hypotyreóza i hypertyreóza počas tehotenstva môže mať negatívne následky na plod i matku.
V 1. trimestri gravidity v obehu matky stúpa hladina placentového chóriogonádotropínu (hCG), ktorý má na štítnu žľazu stimulačný účinok približne do polovice trvania gravidity.
Zápal štítnej žľazy
Tyreoiditída je zápalový proces štítnej žľazy, ktorý spôsobuje opuch, bolesť a zväčšenie samotnej žľazy. Zápal môže byť sprevádzaný znížením alebo zvýšením produkcie hormónov štítnej žľazy.
Jedná sa najmä o zápaly vzniknuté po infekčných ochoreniach. Existuje niekoľko typov tyreoiditídy, liečba je však pri každom type iná.
Benígne uzly štítnej žľazy (uzlová struma)
Pri tvorbe hrčiek (uzlov) v tkanive žľazy môže dôjsť aj k samotnému zväčšeniu žľazy. Väčšina uzlov je benígnych – nezhubných a teda nevedú k rakovine. Uzly majú buď tuhý charakter alebo sú naopak vyplnené tekutinou.
V menej častých prípadoch uzly môžu narásť do veľkosti, ktorá spôsobuje problémy pri dýchaní či prehĺtaní potravy.
Rakovina štítnej žľazy
Patrí medzi najčastejšie onkologické choroby endokrinných žliaz ľudského organizmu. Avšak jej výskyt je spomedzi všetkých malignít vzácny. Malígne zhubné ochorenie žľazy môže byť dôvodom vzniku strumy.
Ochorenie je sprevádzané ďalšími pridruženými príznakmi.
Predstaviteľom autoimunitného ochorenia zvýšenej funkcie štítnej žľazy je Graves-Basedowova choroba. Vzniká na podklade autoimunitnej reakcie, kedy protilátky produkované imunitným systémom nesprávne vyhodnotia štítnu žľazu ako telu cudziu zložku - element.
Receptory štítnej žľazy sú pomýlené protilátkami imunitného systému, ktoré sa ich snažia zničiť a tak je štítna žľaza prinútená produkovať nadmerné množstvo hormónov tyroxínu a trijodtyronínu.
Tento stav sa taktiež nazýva hypertyreóza. Štítna žľaza sa neustálej požiadavke receptorov snaží vyhovieť, zväčší svoj objem aby mohla produkovať ešte viac hormónov. Nazývaná je aj ako toxická struma.
Hashimotova choroba je autoimunitná choroba zníženej funkcie štítnej žľazy. V tomto prípade protilátky imunitného systému produkciu hormónov štítnej žľazy úplne zablokujú. Pri poklese hladín tyroidných hormónov v krvi nastáva hypotyreóza.
Na tento stav odpovie nervová sústava - hypofýza, ktorá vyšle podnet na produkciu tyreotropného hormónu. Ten štítnu žľazu stimuluje, no spôsobí iba jej samotné zväčšenie – strumu.
Rizikové faktory vzniku strumy
Zväčšenie a rôzne poruchy funkcie štítnej žľazy môže vzniknúť už pri narodení a kedykoľvek počas života. Vznik strumy môže byť zvýšený v dôsledku určitých faktorov ako je vyšší vek, genetický faktor, gravidita, hormonálna nerovnováha, nedostatok jódu v potrave a mnohé iné.
Časté rizikové faktory vzniku:
Rodinná anamnéza autoimunitných chorôb
Vyšší vek
Ženské pohlavie
Tehotenstvo a pôrod
Menopauza a klimaktérium
Nadmerná radiačná záťaž
Vedľajší účinok farmakoterapie
Nadmerný príjem strumigénov v potrave
Fyziologický stav štítnej žľazy a hmatateľne i viditeľne štádium strumy – zväčšenie štítnej žľazy. Zdroj foto: Getty Images
Príznaky
Vo veľa prípadoch je struma bezbolestná, bezpríznaková a zistená v rámci endokrinologického vyšetrenia. Pri strume vyššieho štádia je však možné pociťovať pocit zvýšeného tlaku, problém s prehĺtaním a dýchaním.
Aspekčne i palpačne zväčšená štítna žľaza – struma. Zdroj foto: Getty Images
Diagnostika
Cieľom diagnostiky strumy je zistenie presnej príčiny vzniku zväčšenia štítnej žľazy.
Diagnostika strumy prebieha na základe vyšetrenia endokrinológom, prípadne obvodným lekárom, ktorý pacienta odkáže na endokrinológiu. Stav štítnej žľazy je hodnotený aspekciou (pohľadom) a palpáciou (pohmatom).
Palpácia slúži aj na prípadnú prítomnosť uzlov. Okrem samotnej žľazy lekár posúdi aj blízke okolie a lymfatické uzliny.
Dôležitým vyšetrením je povrchová ultrasonografia štítnej žľazy. Jedná sa o nebolestivé zobrazovacie vyšetrenie, ktoré poskytuje obraz vnútorných štruktúr žľazy.
K vyšetreniu štítnej žľazy patrí aj odobratie vzorky krvi a zistenie hladiny tyroidných hormónov.
Pri nefunkčnej štítnej žľaze je charakteristický pokles hormónov štítnej žľazy tyroxínu a trijodtyronínu. Pričom hormón TSH (tyreotropný hormón) tvorený v hypofýze je zvýšený.
Naopak, pri nadmernej činnosti štítnej žľazy je v krvi zvýšená hladina hormónov T3 a T4 a množstvo hormónu TSH je znížené.
V niektorých prípadoch je prevedená scintigrafia štítnej žľazy, ktorá spočíva v injekčnom podaní rádioaktívnej látky do žily pacienta.
S použitím špeciálnej scintilačnej kamery, ktorá zachytáva žiarenie podanej látky, je možné vytvoriť dôkladný obraz vnútorných štruktúr žľazy.
Taktiež je možné vykonať biopsiu tkaniva štítnej žľazy, ktorá spočíva v odobratí vzorky žľazy pomocou špeciálnej tenkej ihly a ultrazvuku. Vzorka tkaniva je následne poslaná na histologické spracovanie laboratóriom.
Ultrasonografické zobrazovacie vyšetrenie štítnej žľazy. Zdroj foto: Getty Images
Prevencia zdravia štítnej žľazy
Základnou prevenciou je pravidelná kontrola u lekára a riešenie prípadného zdravotného problému ihneď.
Prevenciou je vyvážená strava, prísun potrebných vitamínov a minerálov, dostatok bielkovín v potrave, dostatok pohybu, obmedzenie alkoholu a fajčenia, hormonálna rovnováha a regulácia zdravej hmotnosti.
Úprava životosprávy závisí na konkrétnej poruche štítnej žľazy.
V prípade strumy nedostatkom jódu, je potrebné dbať na jeho príjem v potrave. Denná dávka dospelej osoby jódu je približne 150 mikrogramov. Okrem jodidovanej soli sú prirodzeným zdrojom najmä ryby a morské plody.
Veľmi dôležitý je dostatočný príjem jódu hlavne pre tehotné a dojčiace ženy.
Naopak pri strume a nadbytku jódu je riešením pravý opak, a to zníženie prísun jódu v potrave. Je preto potrebná odborná diagnóza a konzultácia s lekárom a až následná úprava jedálnička.
Thyroid Awareness month - január je v zahraničí a najmä v Amerike označovaný ako mesiac osvety o prevencii zdravia, zdravotných rizikách a možnostiach liečby štítnej žľazy.
Absolvovala som bakalárske štúdium fyzioterapie na fakulte biomedicínskeho inžinierstva ČVUT v Prahe. Nadviazala som a absolvovala magisterské štúdium na fakulte zdravotníctva TnUAD. Aktuálne sa venujem PhDr. rigoróznemu výskumu. Pracovala som ako fyzioterapeut v rehabilitačnej klinike v Prahe a taktiež ako rehabilitačný pracovník v nemocnici v Liberci. Počas výkonu zamestnania som bola súčasťou zdravotníckeho tímu na oddelení Covid19. Najviac sa zaujímam o pohybový aparát človeka, rehabilitáciu v gynekológii a prírodnú medicínu. K mojim hobby patrí cvičenie, beh a mediálna komunikácia.
Ste doktor, či zdravotník? Zviditeľnite sa a zdieľajte skúsenosti!
Vytvorte si vlastný blog na Zdravoteka.sk, ktorú číta 620 000 ľudí
mesačne.
Napíšte nám →
Zoznam lekárov liečiacich chorobu
Tu uvedené informácie ohľadom formy, spôsobu a konkrétnej liečby sú len informatívneho charakteru, pričom záleží od každého prípadu a od každého lekára individuálne, akým spôsobom bude liečba realizovaná. Niektoré spôsoby terapie sa vykonávajú ambulantne, ale nielen výlučne ambulantne, ale aj iným spôsobom. V tom prípade ambulancie nemusia byť poskytovateľom konečnej liečby. O forme liečby sa poraďte vždy s odborným lekárom.
