Aké boli najväčšie epidémie a pandémie v dejinách ľudstva? Spoznajte ich s nami

Aké boli najväčšie epidémie a pandémie v dejinách ľudstva? Spoznajte ich s nami
Zdroj foto: Getty images

Momentálne spoločne prežívame veľkú globálnu pandémiu ochorenia COVID-19, spôsobenú koronavírusom SARS-CoV-2. Epidémie a pandémie, ale nie sú ničím výnimočným. Ľudstvo si nimi opakovane prechádzalo aj v dobách dávno minulých. Ktoré epidémie a pandémie boli tie najväčšie?

Poznáte najväčšie epidémie a pandémie, aké ohrozovali ľudstvo? Spoznajte ich s nami v našom článku.

Históriu píše ľudstvo samotné, ktoré svojimi politickými rozhodnutiami a vojnami od nepamäti výrazne zasahovalo do chodu dejín. Píšu ju taktiež tie najmenšie živé organizmy, ktoré tu boli dávno pred nami...

Reč je o mikroorganizmoch, ktoré napriek svojej maličkosti dokázali ovplyvňovať minulosť, ovplyvňujú prítomnosť a jednoznačne budú významným činiteľom aj v budúcnosti.

Ako môžu vírusy ovplyvniť chod dejín?

Akákoľvek veľká epidémia, či pandémia má na svedomí množstvo obetí. V niektorých prípadoch ide až o milióny mŕtvych.

Iba vírus HIV (human imunodeficiency virus), spôsobujúci ochorenie AIDS (Acquired Immune Deficiency Syndrome) má na účte okolo 25 miliónov ľudských životov. A takýchto vírusov je mnoho. Znížili ľudskú populáciu v miere vyššej ako všetky vojny dohromady.

Taktiež ochorenie a následná smrť jednotlivca, pokiaľ ide o významného svetového vodcu, či politika, môže spôsobiť veľký zvrat v udalostiach a v budúcnosti.

Zaujímavé:
Na základe vedeckých bádaní, bolo zistené, že smrť Alexandra Veľkého bola zapríčinená vírusom WNV (West Nile Virus). Ide o vírus patriaci do skupiny arbovírusov, ktorý spôsobuje ochorenie nazývané Západonílska horúčka.

Rezervoárom vírusu sú voľne žijúce vtáky, prenášačom je druh komára Culex, vnímavým jedincom aj človek.

Vedci pomocou diagnostického programu GIDEON jednoznačne preukázali, že vládca trpel práve týmto ochorením. 
Do programu zadali celkovú symptomatológiu panovníka ako zápal pľúc, triašku, bolesť v oblasti pečene, či ochrnutie. Doplňujúcou anamnézou boli informácie o výskyte mŕtvych vtákov v okolí, ako hovoria staré pramene. 

Keby Alexander Veľký žil dlhšie, mohol by svet vyzerať trochu inak?

Najstaršie epidémie a pandémie do roku 1400

Ochorenia postihujúce našich predkov v dobách minulých sa od tých dnešných hrozieb výrazne líšia. Dôvodom týchto odlišností je samotný rýchly rozvoj. Pod pojmom rozvoj možno chápať pretváranie niečoho starého, na niečo lepšie, modernejšie.

Rozvoj krajín je veľkým prínosom v mnohých smeroch, ako napríklad výstavba vodovodných potrubí, či kanalizácie. Tieto, teraz už samozrejmosti, nám priniesli vyšší hygienický štandard, čím sa zamedzilo ochoreniam, ako bol napríklad mor.

Avšak vyskytovali sa aj iné ochorenia a menšie epidémie, ako napríklad Japonské kiahne, ktoré boli veľkým problém pred objavením vakcíny. Ale je to práve mor, nazývaný tiež čierna smrť, ktorý najviac sužoval tento svet v období do roku 1400. Vyskytoval sa opakovane vo viacerých vlnách epidémií, až niekoľko storočí.

165 - 180 - Antoniansky alebo Galénsky mor

Najstarší záznam výskytu pandémie sa odohral v rokoch 165 až 180. Išlo o tzv. Antoniansky mor, známy aj ako Galénsky. V skutočnosti však nešlo o ochorenie moru (pestis), ale o pravé kiahne spôsobené vírusom varioly.

Nákazu pravdepodobne rozšírili rímski vojaci, čím bola zasiahnutá nielen Európa, ale taktiež Ázia a Afrika.

Ľudia zomierali vo vlnách menších epidémií. Celkový počet obetí sa odhaduje na zhruba 5 miliónov. Veľa ľudí, ktorí ochorenie prežili, trpeli až do konca svojho života na následky, ako sú napríklad ochrnutia či strata zraku.

541 - 750 - Justiánsky mor

Justiánsky mor dostal svoje pomenovanie podľa cisára Justiána I., ktorý v dobe jeho prepuknutia panoval.

Išlo o pandémiu, ktorá sa začala šíriť z niekoľkých postihnutých miest na Africkom kontinente, a cez Stredomorie sa rozšírila do Európy a Ázie.

Ochorenie pár rokov kumulovalo, no po niekoľkoročných ústupoch sa opäť ukázalo. Od roku 622 až do roku 672 sa zdalo, že sa po tomto ochorení zľahla zem, keď sa v roku 673 znova objavilo. Od tej doby svet zasiahli opakované epidémie justiánskeho moru. V roku 750 utíchli z neznámych dôvodov a už sa neopakovali.

Justiánsky mor mal dopad nielen na vysoké množstvo mŕtvych, ale taktiež výrazne ovplyvnil spoločnosť, kultúru a ekonomiku najviac postihnutých miest. Odhaduje sa, že zahynulo okolo 30 až 50 miliónov ľudí.

1331 - 1351 - Čierna smrť

Čo sa týka veľkých pandémií v minulosti, je tzv. čierna smrť asi tou najznámejšou vôbec. Svoju „popularitu” a trvalý zápis do dejín si vyslúžila tým, že zahubila takmer polovicu svetovej populácie.

Odhady sa však pohybujú medzi jednou až dvoma tretinami celkového počtu obyvateľstva. Počty obetí sa odhadujú na závratných 75 až 200 miliónov ľudí.

Zaujímavé:
Čierna smrť mala za následok ekonomický úpadok Európy.
Ten spôsobil veľký hladomor a výskyt ďalších ochorení s ním súvisiacich.
Došlo taktiež k úplnej zmene štruktúry obyvateľstva a k rozsiahlym perzekúciám určitých skupín obyvateľstva (Židia).

Túto pandémiu nevídaných rozmerov pravdepodobne v Európe, Ázii a na Blízkom východe spôsobila baktéria Yersinia pestis, ktorá je pôvodcom pľúcneho moru. Ide o závažné ochorenie, ktorého rezervoárom sú hlodavce, prenášačom sú blchy morové alebo obecné.

Ochorenie spôsobuje ťažký zápal pľúc s vykašliavaním krvi a akrálnu nekrózu, teda odumretie koncových častí tela (prsty, ušné lalôčiky).

Odumreté časti majú čierne sfarbenie podobne ako pri omrzlinách. Nie je však isté, či si pomenovanie „čierna smrť” vyslúžila práve čiernym sfarbením odumierajúcich tkanív, alebo je názov prejavom smútku.

Epidémie a pandémie po roku 1500

Po roku 1500 sa ešte vyskytli menšie epidémie moru, avšak nie tak veľké, ako bola čierna smrť. 

V nasledujúcich storočiach, až do roku 2000 sa objavili opäť pravé kiahne, žltá zimnica a napokon nám strpčovala život chrípka.

Dostávame sa už postupne do dôb, ktoré nám nie sú až tak cudzie. Keď sa dobre zamyslíte, určite si (aspoň tí starší) na niektoré z nich aj spomeniete.

V porovnaní s COVID-19 nie sú až tak známe, pretože neboli natoľko medializované, a predsa tu boli.

1520 - Svetové kiahne

Rok 1520 sa zapísal do dejín pôsobením doteraz najsmrteľnejšieho vírusu vôbec. Týmto vírusom je variola, pôvodca pravých kiahní. Nie sú to kiahne, aké poznáme, teda ovčie kiahne spôsobené vírusom varicella zoster (vírus patriaci medzi herpetické vírusy).

Pravé kiahne sa objavili po prvýkrát už pred 3 000 rokmi pravdepodobne v Indii, alebo v Egypte. V minulosti mali na účte mnoho obetí počas viacerých epidémií. Dôvodom bola vysoká nákazlivosť a taktiež úmrtnosť.

Dnes vďaka vakcinácii (očkovanie) došlo k eradikácii tohto ochorenia, presnejšie v roku 1958. To znamená, že ochorenie sa v populácii už nevyskytuje, a preto nie je prítomný zdroj (jediným zdrojom ochorenia bol chorý človek). V SR sa prestalo očkovať v roku 1980.

Zaujímavé:
Vírus pravých kiahní sa síce v populácii už dávno nevyskytuje, avšak v minulosti ich Američania použili ako biologickú zbraň.
Ich cieľom boli Indiáni, ktorým predávali deky a prikrývky infikované práve variolou.
Nie je isté, ktoré vlády disponujú vírusom varioly, ale vzhľadom na predchádzajúce udalosti nie je vylúčené, že bude v budúcnosti opäť použitý.
V prípade vypustenia varioly do populácie, by boli dôsledky katastrofálne, a ďaleko fatálnejšie ako pri COVID-19.

Vírusové ochorenie pravých kiahní si vyžiadalo až 56 miliónov obetí.

Zaujímavé:
Variola bola v minulosti považovaná za zabijaka novorodených detí a dojčiat.
Preto v niektorých starovekých kultúrach zakazovali dávať deťom mená až do doby, kým dieťa nedostalo kiahne.
Meno mohlo dostať len v prípade, že toto ochorenie prežilo.

1665 - 1666 - Veľký londýnsky mor

Za poslednú veľkú epidémiu moru sa považuje Veľký londýnsky mor. Epidémia prepukla v roku 1665.

Netrvala dlho, pretože ju zastavil úmysel alebo náhoda v podobe Veľkého londýnskeho požiaru, ktorý vznikol 2.septembra v roku 1666, presne hodinu po polnoci v jednej miestnej pekárni na ulici Pudding Lane.

Slávny požiar v Londýne vznikol v jeho južnej časti. Jeho rýchlemu šíreniu napomohol silný východný vietor. Bolo zničených až 60 % vtedajšieho veľkého mesta, vrátane vzácnych stavieb.

Oheň so sebou priniesol aj niečo dobré. Definitívne ukončil šírenie moru tým, že prakticky došlo aj k likvidácii infikovaných krýs a bĺch.

1885 - Tretí mor

Tretí mor, alebo tretia morová pandémia prepukla v Číne. Nejde o celkovo tretiu pandémiu v poradí, pretože tých menších bolo mnoho dávno pred ňou. Názov tretia značí, že ide o tretiu najväčšiu epidémiu moru vôbec.

Pandémia tretieho moru sa rozšírila z miesta vzniku do Indie a následne do celého sveta. Vyžiadala sa milióny obetí. Hovorí sa oficiálne o 12-tich miliónoch ľudí, no predpokladá sa, že reálne čísla sú omnoho vyššie.

1889 - 1895 - Ruská chrípka

Pandémia ruskej chrípky sa začala v máji v roku 1889 v Buchare (dnešný Uzbekistan). V tom istom roku informuje ako prvý Sankt Petersburg o hromadnom výskyte chrípky. Pravdepodobne išlo o chrípku typu A, subtypu H2N2, ktorá vznikla mutáciou ľudského a vtáčieho vírusu.

Prvé mesiace sa ochorenie vyskytuje len v tejto oblasti. Šíri sa naprieč Sibírou, a následne zasahuje Európu. O pol roka neskôr, v roku 1890 postihuje aj Afriku, Ameriku a zvyšok sveta.

Počet nakazených postupne klamlivo klesá, a zdá sa, že pandémii je koniec. Na jar v roku 1891 ale prichádza ešte silnejšia vlna.

Dohasínala až v roku 1893, pričom úplne zažehnaná bola až v roku 1895. Počas tohto dlhého šesťročného obdobia pripravila o život asi milión ľudí, čo v porovaní s inými pandémiami nie je až tak veľa.

Svoje prvenstvo si však získala dlhým obdobím, počas ktorého sa v rôzne intenzívnych vlnách vyskytovala.

1918 - 1920 - Španielska chrípka

Svet sa ešte poriadne nespamätal z 1. svetovej vojny a už ho sužovala ďalšia katastrofa v podobe španielskej chrípky.

Pandémia vznikla v roku 1918 a pretrvala presne 2 roky, ktoré úplne stačili na to, aby narobili viac škody a strát ako vojna samotná.

1. svetová vojna má na svojom účte asi 20 miliónov obetí. Španielska chrípka usmrtila približne 50 miliónov ľudí. Aj keď pravdepodobne prepukla vo Francúzsku, najviac obetí utrpelo Španielsko, o čom svedčí aj pomenovanie.

Španielsku chrípku nazývanú aj La Gripe Espaňola alebo La Pesadilla spôsobil zmutovaný chrípkový vírus typ A, subtyp H1N1. V úvode ľudia zaregistrovali zvýšenú úmrtnosť na chrípku, až neskôr sa zistilo, že nejde o obyčajnú sezónu virózu.

Chorí trpeli vysokými horúčkami, únavou, slabosťou, ťažkými respiračnými problémami, suchým dráždivým kašľom a krvácaním z nosa.

Zaujímavé:
Na Francúzskej pôde existoval v čase vojny britský nemocničný tábor, ktorým prechádzalo množstvo vojakov denne.
Tí, ktorí tam boli ubytovaný, mali stiesnené podmienky, ktoré využívali spolu so zvieratami slúžiacimi ako potrava (prasatá, sliepky, kačky, husi).
V tábore sa skladovalo aj 24 bojových plynov, pričom niektoré z nich mali mutagénne účinky.
Predpokladá sa, že zvieracie vírusy zmutovali, a následne boli prenesené na človeka.

1939 - 1943 - Škvrnitý týfus

2. svetová vojna bola udalosť, ktorá navždy poznamenala ľudstvo. Mnoho ľudí zomrelo, a tí čo prežili utrpeli veľkú psychickú traumu. Táto historická udalosť pripravila o život až 60 miliónov ľudí.

Neboli to však iba strely zo zbraní a koncentračné tábory, ktoré vyšvihli toto číslo tak vysoko. Počas 2. svetovej vojny mnoho ľudí zomrelo na následky ochorení.

Jedným z nich je aj škvrnitý týfus. Toto bakteriálne ochorenie spôsobujú riketsie, ktoré sú schopné prežiť iba v živom organizme.

Prenášačmi sú vši a blchy, teda na vzniku epidémií sa podieľajú zlé hygienické podmienky, podobne ako pri morových epidémiách.

Prejavuje sa horúčkou nad 39 °C, triaškou, silnými bolesťami hlavy a celého tela, slabosťou, vyčerpanosťou, kašľom. Na hrudníku sa začínajú tvoriť vyrážky, ktoré s výstupom teploty prechádzajú na končatiny. Typická je svetloplachosť, nízky tlak krvi a delírium.

Zaujímavé:
Vojny sú na zlé hygienické podmienky a hladomor ako stvorené, práve preto sa týfus objavil v oboch svetových vojnách.
Počas druhej bol zodpovedný za smrť stoviek tisícov ľudí.
Epidémie sa vyskytovali prevažne v zajateckých a koncentračných táboroch zamorených všami.
Opatrenia proti šíreniu týfusu boli nedostatočné, a preto neúčinné. Preferovali sa popravy nakazených.

1957 - 1958 - Ázijská chrípka

Vo februári v roku 1957 sa v strednej Číne objavila chrípka, ktorá prebehla Hongkongom do celého sveta v dvoch väčších vlnách. Bola spôsobená vírusom chrípky typu A, subtyp H2N2, teda mutáciou ľudského a vtáčieho vírusu.

Prvá vlna vírusu postihovala prekvapivo hlavne malé deti, tehotné ženy a mladých ľudí, ktorí rýchlo strácali imunitu voči vírusu. Druhá obzvlášť smrtiaca vlna patrila starším pacientom s nízkou imunitou.

Prejavy boli u rôznych ľudí variabilné od miernych, až po závažné. Ťažký priebeh bol komplikovaný zápalom pľúc. Konečný počet mŕtvych na Ázijskú chrípku sa odhaduje na jeden až dva milióny.

1968 - 1970 - Hongkongská chrípka

V 60. rokoch 20. storočia ľudský kmeň vírusu chrípky A, subtyp H2N2 prešiel radom malých genetických modifikácií a mutácií. To viedlo k menším epidémiám chrípky. Po desiatich rokoch došlo k antigénnemu posunu vírusu, čím vznikol nový typ chrípky A, subtyp H3N2.

Vírus chrípky typ A, subtyp H3N2 sa po prvýkrát objavil v Číne v Hongkongu, preto pandémii hovoríme Hongkongská chrípka. Počas niekoľkých rokov sa rozšíril do sveta a usmrtil 700 000 až jeden milión ľudí. Väčšinou išlo o starších jedincov.

Pandémia bola mierna, čo sa pripisuje tomu, že niektoré osoby boli vystavené vírusu ázijskej chrípky z roku 1957, teda si zachovali imunitnú ochranu.

1980 - dodnes - AIDS

Za zmienku určite stojí aj epidémia spôsobená vírusom HIV (Human Immunodeficiency Virus), ktorý vyvoláva nevyliečiteľné ochorenie AIDS (Acquired Immune Deficiency Syndrome). Tento vírus oslabuje ľudský imunitný systém a v priebehu niekoľkých rokov zapríčiňuje smrť.

Prvé prípadyochorenia boli popísané už v roku 1980 u mužov homosexuálnej orientácie, a taktiež prvé smrteľné prípady v San Franciscu.

Od toho momentu pretrváva najväčšia pandémia sveta. Avšak až v roku 1983 objavili pôvodcu tejto vtedy záhadnej choroby.

Na základe údajov UNAIDS sa od začiatku epidémie infikovalo asi 65 miliónov ľudí, pričom zomrelo už 25 miliónov. Obetí každoročne pribúda, a na základe štatistík sa denne infikuje ďalších 12 000 dospelých a 2 000 detí.

1996 - dodnes - Vtáčia chrípka

Vírus vtáčej chrípky bol po prvýkrát identifikovaný pred viac ako 100 rokmi v Taliansku.

Ide o veľmi nebezpečný vírus chrípky typu A, subtyp H5N1. Nie je to iba ochorenie vtákov, pretože sa môžu nakaziť aj zvieratá a ľudia. 

V roku 1996 sa objavil v Ázii, a rok na to museli chovatelia v Hongkongu utratiť jeden milión kurčiat potom, čo boli nakazené práve týmto vírusom. Vtáky nepredstavujú len riziko nakazenia sa medzi sebou, ale aj riziko prenosu ochorenia na človeka, pre jeho vysokú mutačnú schopnosť.

Momentálne sa stále vyskytuje celosvetovo, pričom najviac je rozšírený v Ázii a Európe.

Epidémie a pandémie po roku 2000

Ani nové tisícročie a vyššie hygienické návyky nezabránili infekčným agens, aby sa ďalej šírili a mutovali. Tak ako človek, aj baktérie a vírusy sa prispôsobujú novým podmienkam, čo pre nás znamená stále väčšie nebezpečenstvo.

Vývoj vakcín je dlhodobý proces, počas ktorého majú tieto malé potvorky dostatok času, aby nás prekvapili niečím novým, niečím na čo opäť nie sme pripravení.

Vývoj infekcií je taktiež veľmi dynamický a nečakaný, ako sme sa mohli presvedčiť v súvislosti s prepuknutím ochorenia COVID-19.

2002 - 2004 - SARS

Prvenstvo novodobých epidémií jednoznačne patrí vírusu SARS (Severe Acute Respiratory Syndrome). SARS v preklade znamená ťažký akútny respiračný syndróm, a je spôsobený vírusom SARS-CoV.

Pacienti majú typické chrípkové príznaky, preto sa v úvode môže ľahko zameniť s chrípkou. Trpia horúčkou, triaškou, dráždivým kašľom, dýchacími ťažkosťami, bolesťami hlavy a svalov. Pridružuje sa výrazná únava a stuhnutosť svalstva.

Stav pomerne rýchlo progreduje do ťažkého zápalu pľúc. Ťažší priebeh ochorenia končiaci úmrtím sa vyskytuje u rizikových skupín ľudí.

Za primárny rezervoár vírusu boli považované netopiere, avšak sa zistilo, že ochorenie sa na človeka prenieslo z cibetky, ktorá je v mieste vzniku pandémie (čínska provincia Kuang-tung) považovaná za miestnu delikatesu.

Z epicentra sa vírus rozšíril do viac ako 30 štátov. Infikovaných bolo asi 8 000 ľudí, zomrelo 774.

2008 - 2010 - Mexická (prasacia) chrípka

Mexická (prasacia) chrípka dostala svoj názov podľa miesta, kde sa objavila po prvýkrát, a to Mexika. Ide o teraz už známu prasaciu chrípku, spôsobenú vírusom chrípky typu A, subtyp H1N1.

Vírus vznikol mutáciou ľudského, prasacieho, ale aj vtáčieho vírusu chrípky, a predpokladá sa jeho spojitosť s ohniskom z roku 1918, kedy došlo k prvému prepuknutiu tohto vírusu, známemu ako španielska chrípka.

Ochorenie sa začalo šíriť v Mexiku z človeka na človeka už v roku 2008, no za pandémiu bolo vyhlásené WHO až v júni 2009, a trvalo ďalší jeden rok.

Pacienti trpeli typickými chrípkovými príznakmi ako sú horúčka, kašeľ, bolesti hrdla, hlavy a celého tela, nevoľnosťou a celkovou únavou.

Pandémia prasacej chrípky skončila v roku 2010, pričom si vyžiadala 18 500 laboratórne potvrdených obetí. Počet mŕtvych sa však odhaduje na 150-tisíc až 575-tisíc.

2014 - dodnes - Ebola

Ebola je zriedkavé, ale zároveň veľmi závažné ochorenie spôsobené filovírusom, ktoré často končí smrťou (50 až 90%). Prenáša sa priamym kontaktom s telesnými tekutinami nakazených ľudí a zvierat (napr. krv, sliny, moč, zvratky, výkaly).

Infikovanie je možné nie len zo živého, ale taktiež z mŕtveho jedinca alebo zvieraťa. Taktiež pri nechránenom pohlavnom styku s uzdraveným pacientom, až 3 mesiace po prekonaní ochorenia.  

Inkubačná doba je 2 dni až 3 týždne. Po nej nastupuje symptomatológia v zmysle horúčky, bolesti hrdla, hlavy a celého tela, výraznou celkovou slabosťou. Pridružujú sa hnačky a zvracanie.

Typicky sa na koži objavujú vyrážky a dochádza k poruche funkcie pečene a obličiek, a ku krvácavím stavom s následným multiorgánovým zlyhaním končiacim smrťou.

Väčšia epidémia eboly bola v roku 2014 až 2016, potom v roku 2018, a momentálne aktuálne prebieha v Novej Guinei, Libérii, Nigérii a v Sierre Leone. Podľa WHO ide o najsmrteľnejšiu epidémiu vôbec, ktorá ohrozuje verejné zdravie. Ide o udalosť medzinárodného významu.

2012 - dodnes - MERS

Ochorenie vyvolané vírusom MERS (Middle East Respiratory Syndrome Coronavirus) prvý raz vypuklo v roku 2012 na Blízkom Východe. Spôsobilo epidémiu skôr, ako sa stihlo zabudnúť na jeho predchodcu SARS.

Nákaza sa postupne rozšírila na Arabský polostrov, kde ju priniesol 68-ročný turista z Južnej Kórei. Z arabského polostrova sa rýchlo šírila do ďalších 27 zemí. MERS-om bolo infikovaných omnoho viac ľudí ako jeho predchodcom, aj napriek tomu, že vedecké štúdie hovoria o jeho nízkom pandemickom potenciáli.

Ochorelo približne 25 000 ľudí, z toho ich až 8 500 zahynulo. Zdroj nákazy, ale aj spôsob prenosu na človeka je stále v štádiu skúmania. Predpokladá sa, že ochorenie sa na človeka prenieslo z netopierov alebo ťavy.

2018 - dodnes - Žltá zimnica

Vo východnej časti Brazílie sa v roku 2018 objavilo ochorenie, ktoré pre tamojších lekárov bolo síce známe, no v ich krajine nečakané.

Reč je o ochorení, ktoré by sme skôr čakali na Africkom kontinente alebo v Južnej Amerike. Práve v týchto krajinách sú početné menšie epidémie žltej zimnice bežné.

Pravdou je, že už v priebehu januára 2017 hlásili brazílske úrady vyše 400 pacientov s ochorením na žltú zimnicu. V tom čase bolo už viac ako 80 úmrtí v štyroch provinciách Brazílie. Oficiálne sa však epidémia datuje až do roku 2018.

Žltá zimnica (yelow fever) je vírusové ochorenie, ktorého pôvodcom je špecifický vírus patriaci medzi Flavivírusy, rezervoárom sú opice alebo človek, prenášačom komár Aedes aegypti. Ochorenie má až 50 % úmrtnosť, a je neliečiteľné!

V prvom štádiu sa dostavuje horúčka, sčervenanie v tvári, zimnica, bolesť hlavy, chrbta a v oblasti bedier s obrazom výrazného nepokoja.

Pre druhé štádium sú typické krvácavé stavy takmer odvšadiaľ. Pacienti krvácajú z očí, nosa, uší, krv zvracajú, alebo je v stolici, či v podkoží. Typické je zvracanie krvi a krvavá hnačka.

Práve kvôli krvácaniam sa zaraďuje medzi hemoragické horúčky (krvácavé). Nakoniec dochádza k poškodeniu pečene a často k smrti pacienta.

2018 - dodnes - Cholera

Keď sa povie cholera, veľa ľudí si predstaví chorobu typickú pre dávne doby. Epidémie cholery sa v histórii ľudstva opakovali mnohokrát.

Po prvý krát sa vyskytla v 6. st. pred Kristom. Najznámejšou pandémiou cholery v minulosti bola pandémia, ktorá začala v 19. storočí v Indii.

Ľudia sa vtedy infikovali prostredníctvom kontaminovanej vody z rieky Gangy. Následkom toho zomreli milióny chorých.

Zaujímavé:
Cholera je nebezpečné hnačkovité ochorenie spôsobené baktériou Vibrio Cholerae.
Zdrojom nákazy je človek, ktorý sa nakazí vodou kontaminovanou výkalmi, kontaminovanými potravinami, zriedkavo od iného jedinca.
Po infikovaní začne baktéria tvoriť enterotoxín, ktorý spôsobuje prudké vodnaté hnačky, zvracanie, následne ťažkú dehydratáciu až smrť.
Infikovaním pitnej vody môže byť táto nákaza použitá ako účinná biologická zbraň.

Napriek tomu toto ochorenie nepatrí len minulosti. Vyskytuje sa aj v dnešnej dobe, a nie je až tak ojedinelé. WHO eviduje každoročne 1,3 až 4 milióny ľudí nakazených cholerou, z toho 20- až 140-tisíc ich zomiera, čo nie sú malé čísla.

Ochorenie sa vyskytuje prevažne v chudobných krajinách s nedostatočným hygienickým štandardom a obmedzeným prístupom k pitnej vode.

Naposledy bola v roku 2018 zaznamenaná epidémia v Jemene. Pretrváva tam dodnes a na jej následky zomierajú ročne tisícky ľudí, prevažne detí.

Cholera sa naposledy epidemicky rozmohla v roku 2018 v Jemene a pretrváva tam dodnes. Na jej následky zomrelo v tejto oblasti takmer 4 tisíc ľudí vrátane detí, ktoré sú pri tomto ochorení rizikovou skupinou.

2019 - COVID-19

COVID-19 je respiračné ochorenie spôsobené novým typom koronavírusu SARS-CoV-2. Spôsobuje horúčku, bolesti hrdla, kašeľ, dýchacie ťažkosti a v ťažkých prípadoch až závažný zápal pľúc. Úmrtie na toto ochorenie sa týka prevažne starších a imunodeficientných pacientov.

O aktuálnej pandémii COVID-19 sa dozviete viac v článkoch Zdravotéky:

fzdieľaj na Facebooku

Zaujímavé zdroje informácií

  • uvzsr.sk - Informačné centrum pre bakteriologické (biologické) a toxínové zbrane - Variola
  • ockovacicentrum.cz - Žlutá zimnice – protiepidemická opatření v Brazílii
Ste doktor, či zdravotník? Zviditeľnite sa a zdieľajte skúsenosti!

Vytvorte si vlastný blog na Zdravoteka.sk, ktorú číta 620 000 ľudí mesačne. Napíšte nám →

Cieľom portálu a obsahu nie je nahradiť odborné vyšetrenie. Obsah má len informatívny a nezáväzný charakter, nie poradný. V prípade zdravotných ťažkostí odporúčame vyhľadať odbornú pomoc, navštíviť alebo kontaktovať lekára, lekárnika.

Odporúčané