Čo sú to halucinácie a bludy? Prečo vznikajú? Diagnostika a liečba

Etiológia ich vzniku je veľmi rôznorodá. Od účinku alkoholu, omamných látok až po psychiatrické či neurologické poruchy.

Príčiny vzniku halucinácií, diagnostika, liečba, psychoterapia a mnoho iných zaujímavých informácií sa dočítate pokračovaním v článku.

Halucinácia, blud alebo ilúzia?

Halucinácie aj bludy sú poruchy zmyslového vnímania a myslenia, pri ktorých je postihnutý jedinec presvedčený o tom, že sa jedná o skutočný reálny stav. Oba tieto stavy sú si blízke a môžu byť úzko prepojené.

Bludy

Blud je nepravdivé a pre daného jedinca nevyvrátiteľné chorobne vzniknuté presvedčenie/názor. Táto porucha myslenia sa častokrát vyskytuje práve u schizofrénie, no môže byť príznakom mnohých iných neuro-psychických porúch.

Blud sa častokrát týka ovplyvňovania, ovládania, nadprirodzených schopností či kontrolovanosti. Bludy tak predstavujú neoblomné presvedčenie o niečom nepravdivom či nepodloženom. Jedná sa o poruchu myslenia.

Halucinácia

Halucinácia je falošné skreslené vnímanie reality a reálnych situácií, objektov či predmetov. Halucinácia môže zahrňovať všetky ľudské zmysly, ako je zrak, sluch, čuch, dotyk či dokonca chuť.

Slovo halucinácia je odvodené z latinského slova „alucinari“, čo v slovenskom preklade znamená „túlať sa v mysli“.

Halucinácie sú spôsobené určitou chemickou reakciou alebo abnormalitou v mozgu daného jedinca. Halucinácie sú príznakom určitých psychických porúch, ako je napríklad psychóza či schizofrénia. Avšak môžu byť i priamym dôsledkom užívania návykových a halucinogénnych látok.

Človek si pri halucinácii môže i nemusí uvedomovať, že to, čo práve zažíva, nie je skutočné. Halucinácie môžu byť pre daného jedinca veľmi nepríjemné a vyčerpávajúce (pavúky/hady, strašidlá, hlasy, pachy,...).

Ilúzia

Zatiaľ čo blud je poruchou myslenia, u ilúzií a halucinácií je hovorená ako o poruchách vnímania. V oboch týchto prípadoch vníma jedinec realitu skreslene. Avšak na rozdiel od halucinácií, ilúzie vychádzajú z reálneho objektu, ktorý vnímame, no mozog ho nepresne spracuje.

Halucinácie spôsobujú prežívanie niečoho, čo v skutočnosti neexistuje. Ilúzie sú spôsobené nesprávnym vysvetlením niečoho skutočného. Pri ilúzii sa o skreslené vnímanie situácií a objektov. Príkladom je tieň pripomínajúci strašidlo či postavu. Určitý druh ilúzie využívajú aj kúzelníci.

Halucinácie: typy, delenie a príčiny vzniku

Halucinácie možno podľa zmyslu rozdeliť na:

• Sluchové (zvukové) halucinácie – jedná sa o najbežnejší typ halucinácie. Jedinec počuje zvuky alebo hudbu, ktoré sú preňho reálne. Príkladom akustickej halucinácie sú kroky, búchanie či hlasy ľudí. Niektorí jedinci počujú hlasy, ktoré im niečo prikazujú či radia.
• Vizuálne (zrakové) halucinácie – tento typ častej halucinácie zahŕňa videnie vecí, ktoré nie sú reálne. Jedná sa o predmety, tvary, svetlá a podobne. Môže sa jednať i o zložitejšie vizuálne halucinácie, v podobe zvierat, ľudí či rozprávkových nadprirodzených bytostí.
• Hmatové (dotykové) halucinácie – jedinec pri taktilnej halucinácii pociťuje určitý  dotyk na svojom tele. Zväčša sa jedná o nepríjemný pocit. Príkladom je pocit lezenia chrobákov na tele, svrbenie, pálenie či pohyb vnútorných orgánov.
• Čuchové (pachové) halucinácie – pri týchto halucináciách môže jedinec cítiť konkrétne pachy, ktoré neexistujú a nikto iný ich necíti. Jedná sa najmä o nepríjemné zvláštne vône a zápachy.
• Chuťové (gustatorické) halucinácie – tieto halucinácie spôsobujú chute v ústach, ktoré sú vo väčšine prípadov pre daného jedinca zvláštne alebo nepríjemné.

Príčiny vzniku halucinácii

Etiológia vzniku halucinácií je veľmi rôznorodá a multifaktorálna. Môže sa jednať o dočasné krátkodobé príčiny a naopak o príznak dlhodobých ochorení.

Dočasné príčiny halucinácie:

• Vplyv alkoholu
• Vplyv omamných látok (marihuana, LSD, amfetamín, heroín, kokaín a iné rôzne halucinogény)
• Silná dehydratácia a vyčerpanie organizmu
• Silný emočný jav (trúchlenie, trauma)
• Spánková deprivácia
• Vplyv doznievania účinku anestézy
• Vysoká horúčka (najmä u detí a starých ľudí)

Ochorenia ako príčiny halucinácie

Závažné telesné organické ochorenie, ako je napríklad nádor centrálnej nervovej sústavy, zlyhávanie pečenie, obličiek a iných orgánov môže spôsobiť určité halucinácie.

Ďalej ochorenia nervového systému, ako je napríklad neurodegeneratívna Parkinsonova choroba vo vysokom štádiu, Alzheimerova choroba či druh epilepsie s epileptickými záchvatmi.

Halucinácie sú najmä príznakom určitých psychiatrických diagnóz. Psychické ochorenia, ako je napríklad post-traumatický stresový syndróm či schizofrénia, pri ktorej má veľa pacientov práve zrakové a sluchové halucinácie.

Ďalej i bludová porucha a rôzne psychotické poruchy.

Príklady ochorení s možným výskytom halucinácií:

• Schizofrénia
• Post-traumatický syndróm
• Demencia
• Alzheimerova choroba
• Parkinsonova choroba
• Epilepsia
• Narkolepsia
• Bipolárna porucha
• Psychóza
• Psychotická depresia

Bludy: typy, delenie a príčiny vzniku

Bludy, rovnako ako aj halucinácie, sa vyskytujú najmä ako príznaky duševných (psychiatrických) a neurologických porúch. Príkladom je taktiež schizofrénia či psychotické ochorenie.

Bludy je podľa charakteru možno rozdeliť na:

• Expanzívne bludy – jedinec preceňuje svoje reálne vlastnosti. Pociťuje prehnanú silu, schopnosti a vlastnú výnimočnosť. Expanzívne bludy sú delené na megalomanické (preceňovanie vlastnej významnosti), religiózne (presvedčenie o pôvode), extrapotenčné (preceňovanie vlastných síl), reformátorské (presvedčenie vykonávať prevratné zmeny v spoločnosti) a iné.
• Depresívne bludy – jedinec naopak podlieha nepodloženému presvedčeniu o vlastnej bezvýznamnosti a chabosti. Ďalej sú delené na bludy mikromanické (podceňovanie seba samého), hypochondrické (presvedčenie o chorobách), autokauzačné (nezmyselné seba-obviňovanie) obavné (strach z katastrofických a negatívnych udalostí), dysmorfobický (presvedčenie o negatívnom výzore časti tela) a iné.
• Paranoidné bludy – delené sú na perzekučné (presvedčenie o prenasledovaní a odpočúvaní inou osobou), transformačné (presvedčenie o zmene vlastnej osobnosti a tela), metamorfózne (presvedčenie o zmene na inú bytosť či zviera), emulačné (nepodložená chorobná žiarlivosť) a iné.

Etiológia vzniku bludov

Bludy sa vyskytujú najmä u jedincov s neurologickým a psychiatrickým ochorením. Príkladom sú neurodegeneratívne poruchy (Parkinson, Alzheimer, roztrúsená skleróza, Pickova choroba,...) a iné ochorenia nervovej a cievnej sústavy (nádor, krvácanie, trauma, ateroskleróza,...).

Ďalej sa môžu vyskytnúť u vážnych metabolických a endokrinných ochorení (Addison, Cushingov syndróm,...), vitamínovom deficite (B12, kyselina listová), psychoaktívnych omamných látkach, liekoch a toxínoch.

Diagnostika a liečba halucinácii/bludov

Halucinácie a bludy sú poruchy vnímania a myslenia, pri ktorých je pacient presvedčený o tom, že sa jedná o realitu. Či už je tento stav krátkodobý alebo dlhodobý, je potrebná odborné posúdenie zdravotného stavu a prípadné stanovenie terapeutického plánu.

Lekár na začiatku odoberie pacientovi komplexnú anamnézu, posúdi základný zdravotný stav a klinické príznaky. Všeobecný lekár zváži pacientom popísané symptómy a s najväčšou pravdepodobnosťou pošle pacienta za špecialistom –neurológom alebo psychiatrom.

Diagnostika halucinácií a bludov prebieha najmä ako rozhovor s psychiatrickým lekárom. Možná je indikácia k neurologickému vyšetreniu pre vylúčenie organickej príčiny vzniku halucinácií.

Pre určenie liečebného plánu a pomoci pacientovi je potrebná dôsledná diagnostika a znalosť etiológie vzniku halucinácií.

Liečba psychických porúch prebieha najmä vo forme sedení s terapeutom, úprave životosprávy a medikamentóznej terapii.

• Medikamentózna liečba
• Psychoterapia
• Úprava životosprávy

Farmakoterapia slúži najmä k zmierneniu nepríjemných príznakov ochorení (schizofrénia, Alzheimer, psychóza, demencia, depresia...). Pri organickej príčine v zmysle nálezu v centrálnej nervovej sústave je možná i chirurgická liečba.

Antipsychotiká (neuroleptiká) je druh liekov, ktoré sú využívané najmä k terapii psychóz, porúch myslenia (bludy) a vnímania (halucinácie). Prejavujú sa najmä účinkom na dopamínových a sérotonínových receptoroch centrálnej nervovej sústavy.

Antidepresíva sú lieky, ktoré vďaka vplyvu na chemické reakcie mozgu zlepšili možnosti liečby depresívnych úzkostných psychických porúch.

Často je využívaná kombinovaná medikamentózna liečba (antipsychotiká, antidepresíva,...) a psychoterapia (kognitívne-behaviorálna terapia).

Psychoterapia spočíva v budovaní blízkeho terapeutického vzťahu medzi terapeutom a jedincom trpiacim bludmi či halucináciami. Je potrebný záujem a spolupráca pacienta.

Psychoterapia podporuje zvládanie nežiadúcich stavov, úzkostí a blúdneho patologického myslenia. V dôsledku zlepšuje celkovú kvalitu života pacienta.

Pri výbere presného druhu psychoterapie rozhodujú viaceré faktory. Psychoterapeut pacientovi môže navrhnúť druh terapie a metódy, pričom berie do úvahy pacientov zdravotný problém a osobnosť. Hlavné slovo má v dôsledku, ktorý rozhodne, podľa pocitu a toho, čo mu najviac vyhovuje.

Kedy je vhodné vyhľadať odbornú pomoc lekára?

Ak vy alebo niekto, koho poznáte, prežíva akýkoľvek typ halucinácii či bludov, je vhodné lekárske vyšetrenie. Psychické zdravie je rovnako dôležité, ako to telesné.

Halucinácie môžu byť nebezpečné a preto sa nehanbite o nich diskutovať so svojimi najbližšími a odborníkom.

Halucinácie môžu spôsobiť, že sa bude daný jedinec cítiť nervózny, paranoidný a vystrašený, čo následne môže viesť k výraznému zníženiu komfortu každodenného života.

Psychický stav zasahuje do pracovnej i sociálnej oblasti života.

Neliečené psychické problémy môžu spôsobiť problémy v osobných vzťahoch, rodine i v pracovnej sfére a samotnom uplatnení na trhu práce