Pestrec mariánsky: Účinky na pečeň, zdravie? Ako ho užívať a pestovať?

Pestrec, latinsky Silybum marianum, je jednoročná až dvojročná statná bodliakovitá rastlina s čeľade hvezdicovitej (Asteraceae).

Výška pestreca dosahuje 150 cm a niekedy až 250 cm.

Rastlina je pavučinovito chlpatá.

Listy v spodnej časti sú stopkaté a dlhé približné 40 cm. Naopak byľové listy sú o čosi menšie a sediace.

Všetky listy pestreca sú vykrajované a ostro zubaté, bledé, lesklé, tuhé a na líci častokrát s bielymi škvrnami.

Kvety pestenca mariánskeho sú vo farbe červenej až fialovej.

Rastlina kvitne v období júla až septembra.

Jej plody sú nažky s chocholcom.

Výskyt pestreca mariánskeho

Za pôvodnú oblasť výskytu sa považujú Kanárske ostrovy, Stredozemie, Malá a Predná Ázia.

Môže sa vyskytovať na iných svetadieloch, keďže bol prenesený.

U nás ho môžeme nájsť ako rastlinu, ktorá sa pestuje v záhradách alebo voľne rastúci na rumoviskách, pozdĺž ciest, kompostoviskách a kamenných stráňach.

Ako správne rozpoznať pestrec v prírode

Pestrec dostal svoj názov podľa svojich mliečno – bielych pásov viditeľných na listoch.

Tieto pásy, podľa legendy, vznikli z mlieka Panny Márie.

Rastlina má nevšedný vzhľad, preto sa často pestuje ako okrasná záhradná bylina.

Neraz sa stane, že si ho vo voľnej prírode zameníme s inými bodliakmi, ako sú napríklad bodliak kučeravý, obyčajný alebo lopúchom väčším.

Semená sú najčastejšie vyhľadávané pre svoje blahodárne účinky.

Plody (semená) pestreca obsahujú:

• aminokyseliny s obsahom síry
• bielkoviny
• horčík
• nasýtené mastné kyseliny (kyselina linolová, kyselina olejová)
• vitamín E

Pestrec mariánsky poznáme aj pod inými názvami, ako napríklad: Strieborný bodliak, Strkáč, Biely trň, Ostrolist, Podstrel, Volčec, Kardus mariánsky, Ostropesřec mariánsky, Kristova koruna.

Za jeho pozitívne účinky sú zodpovedné flavolignany, silybin, silydianin a silychristin, ktoré sa spoločne nazývajú silymarin.

Silymarín je označovaný za veľmi silný antioxidant.

Konzumácia drvených semien plodu pestreca je najefektívnejšia, pretože obsahuje účinné látky flavolignanov.

Silymarín je tvorený v pestreci priebežne, najmä v období september alebo v októbri.

Ideálna teplota je okolo 25 ℃, čo je v našej zemepisnej šírke ťažko dosiahnuteľné.

Preto pestrec, ktorý je dopestovaný na Slovensku, nemusí mať také množstvo silymarínu ako pestrec zo Stredomoria.

Zdravá pečeň a žlčník

Keďže je pestrec veľmi silný antioxidant, podporuje imunitný systém človeka.

Prečisťuje pečeň, regeneruje pečeňový parenchým, zlepšuje tvorbu, distribúciu žlče, priaznivo ovplyvňuje hladinu cukru a cholesterolu v krvi.

Okrem toho ovplyvňuje činnosť srdca a tráviaceho systému. 

Pestrec a žltačka, cirhóza, steatóza

Pestrec sa využíva pri ochoreniach pečene, žlčníka, ale taktiež aj pri týchto ochoreniach:

• hepatitída typu B a C
• cirhóza pečene
• steatóza pečene
• mononukleóza
• choroby sleziny
• žlčníkové kamene
• intoxikácia alkoholom, drogami alebo hubami
• poškodenie pečene, kvôli dlhodobému užívaniu liekov

Silymarín, ktorý je obsiahnutý v plodoch, urýchľuje regeneráciu tkaniva pečene. To je vhodné pri dlhodobom užívaní liekov.

Naviac, zvyšuje šancu vyliečenia a prežitia pri otrave (intoxikácii) muchotrávkou.

Je to silný antioxidant, toto sú v skratke jeho blahodárne účinky: regeneruje bunky, harmonizuje trávenie, má priaznivé účinky na pečeň, obnovuje pečeňovú membránu, obsahuje silymarín, pozitívne účinky na žlčník, znižuje riziko nádorov, znižuje LDL cholesterol, pomáha pri chorobách pečene, pomoc pri migrénach, posilňuje imunitný systém, zachytáva voľne radikály, pomoc pri mononukleóze, chráni pred poškodením DNA či pri otravách alkoholom a hubami.

Na vredy predkolenia je výborný odvar z koreňa alebo vňate (listov) pestreca.

Pri kožných chorobách sa aplikuje prášok z koreňa či listov.

Na konci leta, pred jeho úplným dozretím odrežeme jeho celé úbory a necháme ich na vzduchu dozrieť.

Semená pestreca vymlátime a očistíme od chocholca.

Semená musíme podrviť, aby sa prejavili jeho účinné látky.

Jemne drvený plod pestreca rýchlo oxiduje a tým sa jeho účinná látka silymarínu znehodnocuje.

Preto si vyžaduje aby bol uskladnený v obale bez prístupu vzduchu.

Pestovanie

Nakoľko pestrec mariánsky je pôvodom zo Stredozemia, dôležitú rolu pri pestovaní hrá teplota ovzdušia.

Na výsev sa používajú spravidla jeho semená.

Ak máme štastie na teplú jar, pestrec si môžeme zasadiť priamo do pôdy vašej záhradky už v mesiaci marec.

Pestrec mariánsky začína kvitnúť v júni.

Jedná sa o suchomilnú rastlinu, ktorá zbožňuje slnko.

Najlepšie sa mu darí v pieskovej pôde, ale v praxi sa ukázalo, že ho dokážete dopestovať v akejkoľvek pôde (hlinitá, ílovitá, kyslá pôda).

Vyhovuje mu priamy slnečný svit, ale dokáže rásť aj v polotieni či tieni.

Ideálne je pestrec polievať každý druhý deň.

V prípade, že vám rastlina zvädne, po poliatí sa dokáže rýchlo spametať.

Aká konzumácia pestreca je najlepšia?

Za najúčinnejšiu konzumáciu sa považujú drvené semená plodu.

V tejto podobe sa výborne konzumuje a je pritom zabezpečené dokonalé vstrebávanie jeho účinných látok.

Zabezpečuje sa tým benefit, ktorým je očista črevných stien, čo napomáha k prečisteniu tráviacej sústavy.

Používanie nadrvených semien, ktoré neprišli do kontaktu s kovom, pri jeho drvení a nebol vystavený teplote vyššej ako 40 ℃ považujeme za účinné.

Ľudové liečiteľstvo

Plody pestreca sú výborné pri boji s ochoreniami pečene.

Užívanie prášku, ktorý je vyrobený z mletých plodov alebo pitie odvaru napomáha k rýchlej regenerácii pečene a ovplyvňuje tvorbu žlče.

Priaznivo pôsobí na látkovú premenu.

Rastlina je nápomocná pri nízkom tlaku, tonizuje cievy, upravuje poruchy krvného obehu a zmierňuje migrény a závraty.

Je taktiež odporúčaný pri astmatických záchvatoch a odstránení cestovnej nevoľnosti.

Jeho užívanie má veľký význam pri stukovatenej pečeni, pri rekonvalescencií, rakovine a taktiež aj po chemoterapii, proti únave a podobne.

Nutričné hodnoty drveného plodu pestreca mariánskeho

Využitie

Z plodov pestreca sa môže variť čaj.

Na to aby sa v čaji vylúhovali účinné látky je nevyhnutné aby boli plody rozdrvené.

Najlepšia je konzumácia plodov za studena, nakoľko horúcou vodou alebo varom sa veľká časť účinnej látky zničí.

Ďalšou možnosťou konzumácie je, že si drvené semená pridáme do jogurtu alebo džúsu.

Zdroje

• Herbár alebo od alchemilky po žindavu (Jaroslava Bednářová) - charakteristika a výskyt pestrecu mariánskeho
• Herbár alebo príroda vo vašej kuchyni (Jaroslava Bednářová) - zber, ľudové liečiteľstvo pestrecu mariánskeho
• vasbylinkar.sk - ako užívať pestrec mariánsky, charakteristika, zber
• chovatelahospodar.sk - pestovanie pestreca mariánskeho