Infekčná mononukleóza je ochorenie vírusového pôvodu spôsobené herpetickým vírusom a typicky sa prenáša slinami, pričom nemusí vždy prepuknúť. Tento vírus má totiž v sebe skoro každý človek na planéte, avšak väčšinou prepukne len u ľudí s oslabenou obranyschopnosťou alebo pri inom oslabení organizmu. Ochorenie je sprevádzané navyše silnou únavou a najčastejšie postihuje mladých ľudí, avšak celková schopnosť nakazenia vírusom je veľmi nízka.
Príznaky Infekčnej mononukleózy
- Únavu
- Zväčšené lymfatické uzliny
- Zvýšená telesná teplota
- Zväčšenie pečene
- Zväčšenie sleziny
- Opuchnuté mandle
- Horúčka
- Bolesť v podbrušku
- Nechutenstvo do jedla
- Nevoľnosť
- Potenie
- Bolesť hrdla
- Opuchnuté viečko
- Bolesť pri prehĺtaní
- Vyrážka
- Petéchie
Bylinky na Infekčnú mononukleózu
Charakteristika
Ochorenie je spôsobené EB vírusom, ktorý napádá predovšetkým slezinu, lymfatické uzliny v oblasti hrtana a podpažia a tiež pečeň. Ochorenie obvykle môže na úvod vypadať ako angína, avšak antibiotiká na neho neúčinkujú. Choroba sa prenáša slinami a to aj nepriamo, napríklad dotykom nejakého predmetu. Veľmi často preto postihuje deti, ale napríklad aj u mladých ľudí, ktorí sa často bozkávajú, no vylúčený nie je výskyt ani u dospelých. Hoci je choroba infekčná, je nákazlivá len v malej miere a po jej prekonaní získa telo imunitu, takže prekonaná infekčná mononukleóza zaručuje doživotnú imunitu.
Najčastejšie prepukne infekčná mononukleóza pri oslabení organizmu, napríklad v dôsledku zníženej imunitnej schopnosti, prípadne pri nadmernej záťaži alebo stresu či pri inom type nervového vyčerpania. Inkubačná doba je pomerne dlhá a to mesiac až mesiac a pol, pričom u ľudí nad 40 rokov sa už prakticky choroba nevyskytuje. Choroba môže prepuknúť náhle ale aj pozvoľna, pričom vírus v organizme napáda imunitné bunky B-lymfocyty, ktoré musia byť zničené T-lymfocytmy, čo sú druhý typ imunitných buniek.
Príčiny
Príčinou ochorenia je herpetický vírus EB, ktorý sa volá plným názvom vírus Epstein-Barrovej. Tento vírus sa dostane do tela cez sliny, čiže prenos je slinnou cestou a priamym kontakto, vniká do buniek vnútorných slizníc, najmä slinných žliaz a lymfatického systému. Tu sa množí a krvou sa dostane do celého tela, pričom útočí na slezinu, pečeň a lymfatické uzliny, avšak predovšetkým na časť imunitného systému. Príznakmi sa prejavuje ako angína, avšak antibiotiká proti nemu nezaberajú a poradiť si s ním musí imunitný systém sám.
Príznaky
Ochorenie môže prepuknúť buď náhle a intenzívne, alebo pozvoľna, avšak najčastejšie na úvod vyzerá nevinne, ako angína alebo ako chrípka. Typické prejavy sú nadmerná únava, zväčšia sa lymfatické uzliny a to buď celkovo alebo tie na krku a toto zväčšenie je zjavné už na prvý pohľad. Veľakrát sa dostaví aj bolesť v krku a typicky zvýšená teplota, ktorá môže niekedy prerásť až do horúčky nad 40 stupňov Celzia, čo môže tiež pôsobiť ako chrípka alebo angína.
Okrem toho sa zväčší pečeň aj slezina, avšak na pohmat to nemusí byť vždy zjavné. Okrem toho sa dostavuje nechutenstvo, nevoľnosti, potenie, veľmi vzácne je možné spozorovať petechie na hornej časti podnebia alebo opuch viečok. Z dôvodu zväčšenia sleziny a pečene môžu byť niekedy prítomné aj bolesti v pravej oblasti pod rebrami. V niektorých vzácnych prípadoch môže byť prítomná aj menšia vyrážka. V niektorých prípadoch môže byť prítomné aj bolestivé prehĺtanie.
Diagnostika
- Ochorenie sa dá diagnostikovať na základe príznakov a tiež vtedy, keď sa zistí po prvotnej diagnostike a nasadení antibiotík, že tie nezaberajú
- Následne z krvných testov je možné zistiť zvýšenú prítomnosť bielych krviniek, pečeňové testy tiež môžu preukázať zväčšenie pečene a zápalové procesy v nej
- Na základe testov na špecifické protilátky sa potom dá preukázať prítomnosť EB vírusu v organizme a v krvi, pričom podľa momentálnej hladiny protilátok možno dokonca rozlíšiť fázu ochorenia
Informácie o chorobe v skratke
Informácie o chorobe v skratke
Priebeh
Ochorenie môže mať buď intenzívny alebo pozvoľný priebeh, pričom obvykle prvotné príznaky vyzerajú ako príznaky chrípky alebo angíny. Po tom, čo sa vírus dostane do organizmu, napáda lymfatické uzliny, slezinu a pečeň a tiež časť imunitného systému. Bežná antibiotická liečba je proti nemu neúčinná a obvykle ochorenie najviac prepukne po 4 až 6 týždňoch od infikovania. V niektorých veľmi vzácnych prípadoch môže infekčná mononukleóza prebehnúť aj bezpríznakovo.
Pozor na chorobu najmä u malých detí
Hoci najvyšší výskyt infekčnej mononukleózy je v puberte a po jej skončení a to u mladistvých vo veku 15 až 24 rokov, najviac ohrozené sú deti. U detí vo veku do 2 rokov býva primoinfekcia inaparentná, čiže bezpríznaková. Detí v predškolskom a skorom školskom veku sa prejavuje v drvivej väčšine prípadov horúčkami a to vysoký až nad 40 stupňov Celzia, ktoré sú dlhodobé a dlhotrvajúce, pričom môžu trvať niekedy aj dva týždne.
Pre organizmus menších detí sú takéto dlhé horúčky veľmi nepríjemné. Najmä však hrozia rôzne komplikácie a to nielen im, ale aj mladistvým. Ide napríklad o obštrukcie v horných cestách dýchacích, niekedy sa vyskytuje autoimunitná hemolytická anémia, hroziť môže aj meningitída, čiže zapálenie mozgových obalov. Vzácnejšia komplikácia je ruptúra sleziny, ktorá sa môže vyskytnúť v 2 až 3. týždni infekcie, prípadne naozaj ojedinele sa vyskytuje myokarditída a perikarditída.
- Vo väčšine prípadov našťastie prebieha u malých detí infekcia len s ľahším postupom a hospitalizácia na infekčnom oddelení nie je nutná
- Liečba prebieha doma symptomaticky a vykonávajú sa len kontroly, ktoré sú nutné až pol roka po preliečení
- Prvý mesiac sa deti liečia doma a ďalšie dva až mesiace je potrebné držať diétu
- U detí je dôležitý celkový pokoj a minimálne zaťažovanie
- Nezabudnite, pri infekčnej mononukleóze ani v dôsledku sekundárnej bakteriálnej infekcii sa nepodávajú antibiotiká s obsahom ampicilínu
Infekčná mononukleóza a tehotensto
Ochorenie postihuje nielen deti a mladistvých, ale taktiež aj dospelých. Priebeh u nich je podobný tomu u detí, možno o niečo lepší. Okrem toho sa choroba nevyhýba ani ženám v tehotenstve. V zásade nie je vírus Epstein-Barrovej pre matku a plod nebezpečný a hoci ide o herpetický vírus, žiadne následky vo väčšine prípadov nezanechá na vyvíjajúcom sa plode v organizme matky. V praxi však funguje ochorenie tak, že po jeho preliečení sa už vírus v tele usadí, hoci sa už neprejavuje.
Na základe stresových faktorov alebo napríklad aj pri tehotenstve sa môže znova aktivizovať, ale už sa neprejaví ako ochorenie so všetkými príznakmi, no môže sa znova začať z tela vylučovať, najčastejšie slinami a močom, avšak bez vonkajších prejavov. Títo ľudia sa tak následne stanú prenášačmi a nemusia o tom ani vedieť. Na druhej strane počas tehotenstva ak žena vírus ešte nemala, môže ľahšie ochorieť, lebo imunitný systém je oslabený. Na druhú stranu, neprenáša sa transplacentárnou cestou, takže ak aj matka ochorenie, plod to neohrozí.
