Bércový vred: Čo je to, ako sa prejavuje a ako vyzerá?

Bércový vred: Čo je to, ako sa prejavuje a ako vyzerá?
Zdroj foto: Getty images

Bércový vred mnohí z nás poznajú pod pomenovaním vred predkolenia. Poďme sa bližšie pozrieť na príčiny, príznaky a liečbu.  

Charakteristika

Bércový vred (ulcus cruris) je definovaný ako chronická rana, ktorá zasahuje rôzne hlboko do štruktúr kože a podkožia.

Bércové vredy tvoria 70 % všetkých chronických rán. Postihujú približne 3 až 5 % populácie. Ochorením trpia častejšie ženy ako muži.

Aká je to chronická rana?

Chronická rana je definovaná ako porušenie súvislosti kožného povrchu, integrity organizmu, zmenou anatomickej štruktúry a s ňou súvisiacej funkcie kože. Doba hojenia je obvykle dlhšia ako 6 týždňov. Môže vzniknúť z akejkoľvek rany.

K chronickým ranám patria:

  • bércové vredy
  • diabetické ulcerácie
  • dekubity
  • rozsiahle popáleniny
  • amputačné pahýle

Mnohí z nás si myslia, že je to ochorenie, ktorým trpia len starší ľudia. Ale môže postihnúť aj mladších pacientov.

Vo vekovej skupine nad 70 rokov sa vyskytuje približne u 4 až 5 % populácie. V prípade mladšej vekovej kategórie ochorením trpí približne 1 % ľudí.

Bércové vredy významne znižujú kvalitu života pacienta. Nie sú len zdravotným problémom, ale významne zasahujú aj do sociálnej, ekonomickej a psychologickej stránky života.

V prípade mladších vekových kategórií je toto ochorenie príčinou dlhotrvajúcej pracovnej neschopnosti. V niektorých prípadoch pacienti nie sú schopní vykonávať pôvodné zamestnanie. Niekedy je príčinou invalidity.

Liečba bércových vredov je zdĺhavá a ekonomicky náročná. Pre úspešnú liečbu má rozhodujúci význam určenie príčiny vzniku ochorenia.

Príčiny

Príčiny bércového vredu sú rôzne. Z tohto dôvodu je označovaný ako polyetiologické ochorenie.

Vznik vredu je závislý na mnohých faktoroch. Patrí k nim obezita, vek, vrodená dispozícia, hypertenzia, diabetes mellitus, trombóza, hormonálna liečba a spôsob života.

Najväčšiu časť etiologického spektra tvorí ulcerácia žilového pôvodu (85 %). Približne 10 % predstavujú ulcerácie arteriálneho pôvodu. Zvyšných 5 % ulcerácií má inú príčinu.

V nasledujúcej časti si opíšeme jednotlivé príčiny ochorenia:

Vonkajšie príčiny

  1. Ulcerácie spôsobené fyzikálnymi vplyvmi

  • Posttraumatické ulcerácie - vznikajú ako následok komplikovaných zlomenín nôh. Vo väčšine prípadov sú spojené s väčšou stratou tkaniva, nekrózou tkaniva. Sú sprevádzané príznakmi infekcie.  
  • Ulcerácie termického pôvodu - sú prejavom III. a IV. stupňa popálenín. Vznikajú po odlúčení čiernohnedých príškvarkov. Kopírujú pôvodný rozsah nekróz.
  • Ulcerácie chladového pôvodu - zle sa hojace ulcerácie pri omrzlinách II. stupňa postihujú väčšinou okrajové časti končatín. Objavujú sa až po určitej dobe latencie. 
  • Tlakové ulcerácie (dekubitálne) - vznikajú na miestach, ktoré sú vystavené zvýšenému tlaku. Na podklade lokálnej ischémie kože vzniknú na začervenaných plochách nekrotické príškvarky. Tie sa postupne premieňajú na ulcerujúce defekty.
  1. Ulcerácie z chemických príčin

K chemickým príčinám vzniku vredov (ulcerácií) zaraďujeme kyseliny, umelé hnojivá, rastlinné extrakty, lieky a dezinfekčné prostriedky.

V mieste kontaktu s chemikáliami vzniká zápal, ktorý vedie k odumretiu tkaniva. Napríklad, kolikvačnú nekrózu (odumretie tkaniva) spôsobujú koncentrované alkálie. Kyseliny spôsobujú koagulačnú nekrózu.

  1. Ulcerácie infekčného pôvodu

Medzi ochorenia, ktoré môžu vyústiť do bércového vredu patrí napríklad eryzipel, tuberkulóza, mykózy, lepra, syfilis III. štádia, herpes zoster a iné.

  1. Arteficiálna ulcerácia

Príčinou tohto typu môžu byť chemické látky, ktoré kožu poleptajú. Taktiež vyvolávateľom ochorenia môže byť fyzikálna príčina, napríklad popálenie cigaretou.

Vnútorné príčiny

  1. Venózne (žilové) ulcerácie

Bércové vredy žilového pôvodu sa vyskytujú najčastejšie (asi 85 %). Postihujú približne 1 % populácie. Sú považované za najzávažnejšie kožné komplikácie chronickej žilovej nedostatočnosti.

Vo všeobecnosti sa za významný rizikový faktor vzniku kožných zmien a bércového vredu považuje flebotrombóza. Uvedené zmeny sa označujú ako posttrombotický syndróm.

Mohlo by vás zaujímať: Čo je to chronická žilová nedostatočnosť, ako sa prejavuje, má riziká?

  1. Arteriálne ulcerácie

Vznikajú čiastočným alebo úplným cievnym uzáverom. Je dôsledkom periférneho arteriálneho ochorenia dolných končatín. Rozsah cievnych zmien podmieňuje veľkosť a rýchlosť šírenia ulcerácie.

Na stenách ciev dochádza k tvorbe sklerotických plátov, mikrotrombóz, fibróze a kalcifikácii. Následne dochádza k zúženiu arteriálneho lumenu. Výsledkom je chronická ischémia až odumretie tkaniva.

Čo je to periférne artériové ochorenie?

Pod pojmom periférne artériové ochorenie rozumieme skupinu ochorení, ktoré v konečnom dôsledku vedú k redukcii krvného prietoku končatinami. Môže byť prítomné samostatne alebo v kombinácii s inými ochoreniami.

  1. Lymfatické ulcerácie

Primárny a sekundárny lymfedém nôh sa prejavuje rozsiahlymi opuchmi. Mäkké opuchy sa postupne menia na tuhé. Tie majú hyperkeratotické prejavy a verukózne bujnejú.

Výsledkom porušenej funkcie nervových vláken regulujúcich látkovú premenu tkanív je tvorba rozsiahlych vredov so silnou sekréciou.

  1. Hematopatogénne ulcerácie

Tento typ ulcerácií je spojený s poruchami krvných zložiek (erytrocyty, leukocyty, trombocyty, plazmatické bielkoviny).

Medzi hlavné príčiny ulcerácií patria:

  • anémia
  • myeloproliferaíivne choroby – trombocytémia (nadbytok doštičiek v krvi)
  • dysproteinémie (makroglobulinémia, mikroglobulinémia, kryoglobulinémia)
  • trombocytopenická purpura
  1. Ulcerácie pri poruchách koagulácie

Narušenie rovnováhy medzi cievnym endotelom a vnútornou hemostázou vedie k závažným zmenám v systéme zrážania krvi.

Taktiež môže spôsobiť poruchy difúzie a látkovej premeny, čo má za následok zmeny podmieňujúce vznik bércového vredu.

  1. Ulcerácie pri metabolických poruchách

Medzi metabolické príčiny, ktoré môžu vyvolať lokálnu nekrózu zaraďujeme diabetes mellitus, kumuláciu látok produkovaných v organizme (kyselina močová) a metabolizované cudzie látky (lieky).

  1. Neuropatické ulcerácie

Objavujú sa najmä pri diabetickej neuropatii, alkoholickej neuropatii, lepre, nedostatku vitamínu B1 a pri polyneuropatii.

  1. Vaskulitídy

Vaskulitídy nie sú častou príčinou rozvoja bércového vredu. Ulcerujúce vaskulitídy sú zapríčinené rôznymi liekmi, infekciami, potravinami, alebo systémovými ochoreniami.

  1. Ulcerujúce tumory

Jednou z príčin bércového vredu môže byť rozpad tumoru. Medzi najčastejšie nádory, ktoré vyúsťujú do bércového vredu patrí bazalióm, melanóm, Kaposiho sarkóm, angiosarkóm a spinalióm.

  1. Zmiešané ulcerácie

Zmiešané bércové vredy sú pomerne časté. Môžu byť spôsobené dvoma alebo viacerými príčinami. Najčastejšou kombináciou sú zmiešané bércové vredy artériálnej a žilovej príčiny.

Príznaky

Vredy môžu byť rôzneho tvaru a hĺbky. Spodina vredu môže mať čierne, žltošedozelené (nekrotické tkanivo), žlté (hnis) alebo jasne červené (granulačné tkanivo) sfarbenie. Niekedy môžu byť výrazne bolestivé.

Pravdepodobnosť vzniku signalizujú nasledujúce príznaky:

  • opuch
  • zvýšený tlak nad členkom
  • hnedé zafarbenie kože
  • lipodermatoskleróza - spôsobuje, že pokožka, najmä v oblasti lýtka, stvrdne, nie je flexibilná a môže sa stať, že zmení farbu na červenú alebo hnedú
  • biela atrofia
Názorné zobrazenie vzniku vredu
Názorné zobrazenie vzniku vredu. Vľavo zdravé žily a napravo kŕčové žily ako predispozícia opuchu členka a vzniku vredu. Zdroj foto: Getty Images

Najčastejšou komplikáciou ochorenia je kontaktná alergia. Tá vzniká v dôsledku nadmernej aplikácie lokálnych liekov alebo sekundárnej infekcie.

V nasledujúcej časti si opíšeme najčastejšie sa vyskytujúce bércové vredy:

  1. Venózne (žilové) vredy

Typickou lokalizáciou venózneho vredu je spodná časť nôh. Venózne vredy sa vyvíjajú roky. Pacienti udávajú, že po dlhšom státí pociťujú pocit napätia a miernu bolesť. Taktiež sa môže vyskytnúť pocit ťažkých nôh a nočné kŕče.

Medzi základné charakteristiky patria:

  • nepravidelný tvar
  • hnedá pigmentácia v okolí vredu
  • normálny pulz v chodidle
  1. Arteriálne vredy

Arteriálne vredy sa objavujú najmä v oblastiach tela, ktoré sú vystavované drobným poraneniam (napríklad distálne články prstov). U ležiacich pacientov sa môžu objaviť na miestach, ktoré sú vystavené tlaku (päty, členky).  

Medzi základné charakteristiky arteriálnych vredov zaraďujeme:

  • pomerne pravidelný tvar
  • atrofickú, bledú kožu v okolí vredu
  • slabý pulz v chodidle

Diagnostika

V nasledujúcej časti si popíšeme jednotlivé kroky vyšetrenia.

V prvom kroku sa lekár sústredí na dôkladnú anamnézu. V nasledujúcom kroku uskutoční fyzikálne vyšetrenie.

Aspexiou (vyšetrenie zrakom) končatín sa zisťujú trofické zmeny (suchý, lesklý povrch, fisúry v plantárnych oblastiach, stav trofiky nechtov). Palpáciou sa zisťujú periférne pulzácie.

K presnému stanoveniu príčiny ochorenia napomáha prístrojové, laboratórne a histopatologické vyšetrenie. Histopatologické vyšetrenie sa v praxi využíva najmä kvôli vylúčeniu nádorovej etiológie ochorenia.

Medzi vyšetrovacie metódy zaraďujeme:

  • sonografické vyšetrenie
  • flebografiu (venografia) – invazívny zobrazovací postup, ktorý sa používa na vizualizáciu žíl
  • izotopovú flebografiu
  • artériografiu – röntgenové vyšetrenie tepien
  • lymfoscintigrafiu – izotopové vyšetrenie lymfatického systému

Medzi doplňujúce vyšetrenia zaraďujeme mikrobiologické a mykologické vyšetrenie.

Priebeh

Ochorenie má chronický priebeh s recidívami. K recidívam dochádza v 6 až 15 % prípadoch do jedného roku. Do 4 mesiacov sa zahojí 50 % vredov. Približne 20 % vredov sa zahojí do dvoch rokov.

Hojenie bércového vredu prebieha v troch fázach:

  1. Exsudatívna (zápalová, čistiaca) fáza

Táto fáza je charakterizovaná komplexnou obrannou reakciou organizmu. Cieľom organizmu je vyčistiť ranu. Dochádza k rozvoju zápalu, pre ktorý je charakteristický opuch, začervenanie, bolesť a zvýšená teplota postihnutého miesta.

Rozšírenie ciev (vazodilatácia), zvýšená permeabilita ciev a pôsobenie chemotaktických faktorov vedú k migrácii neutrofilov a makrofágov do miesta rany.

Súčasne sa vylučujú mediátory zápalu, cytokíny, rastové faktory a ďalšie chemotaktické faktory, ktoré aktivujú bunky potrebné k hojeniu.

Čo sú to chemotaktické faktory?

Chemotaktické faktory (chemotaxíny) sú definované ako bunky, ktoré do miesta, kde sa rozvíja zápalová reakcia, priťahujú neutrofily, makrofágy a T-lymfocyty, poprípade iné zápalové bunky.

V priebehu zápalovej reakcie sa jednotlivé chemotaktické faktory uvoľňujú v rôznych časových intervaloch. Napríklad, pre počiatočnú fázu akútneho zápalu je typická prítomnosť neutrofilov. V neskorších fázach sa objavujú magrofágy, poprípade T-lymfocyty.

  1. Proliferačná (granulačná) fáza

V tejto fáze dochádza k tvorbe nových krvných ciev (neoangiogenéza). Granulačné tkanivo postupne vyplní ranu. Vytvorí sa sieť kolagénových vláken. Takto vzniknutá sieť je podkladom pre nasledujúci proces tvorby epitelu.

  1. Epitelizačná fáza

Epitelizačná fáza je označovaná aj ako konečná fáza hojenia rán. Bunky bazálnej vrstvy migrujú k povrchu kože. Súčasne sa posúvajú od okraja rany do jej centra. Dozrievanie buniek vedie k definitívnej prestavbe pokožky s jednotlivými vrstvami a funkciami.

Úspešný proces hojenia je ovplyvnený nie len fyziologickými procesmi, ale aj mnohými faktormi. Faktory, ktoré priamo vplývajú na ranu, nazývame lokálne faktory. Faktory, ktoré sa týkajú celkového zdravotného stavu, nazývame systémové faktory.

Ovplyvnená môže byť napríklad:

  • syntéza kolagénu - pri malnutrícii, infekcii, diabete, hypoxii
  • intenzita zápalovej reakcie - autoimunitné ochorenie, imunodeficiencia
  • prostredie na hojenie - hyperglykémia pri diabete, acidóza pri hypoxii, vlhkosť

Mnohé z týchto faktorov sú navzájom prepojené. Systémové faktory sa sekundárne prejavia lokálnym účinkom, ktorý môže mať negatívny vplyv na proces hojenia.

Naopak, zmiernenie účinku lokálnych či systémových faktorov môže mať za následok pozitívne ovplyvnenie procesov hojenia rán.

Z tohto dôvodu v diagnostike a následne v liečbe musíme venovať pozornosť všetkým faktorom, ktoré môžu s ranou súvisieť.

V prípade bércového vredu je proces hojenia narušený mnohými lokálnymi a systémovými faktormi.

Jednotlivé faktory, ktoré ovplyvňujú proces hojenia, sú uvedené v nasledujúcej tabuľke

Lokálne faktory Systémové faktory
Lokalizácia Základná príčina ochorenia
Okolie rany Vek
Veľkosť a hĺbka rany Výživa
Lokálna infekcia Lieky
Cudzie telesá Imunitný stav
Deficit kyslíka Bolesť
Dehydratácia rany Psychický stav
Porucha krvného zásobenia Spánok
Fibrínové povlaky Systémové ochorenia
Nekrotické tkanivo Alkohol, drogy, cigarety

Ako sa lieči: Bércový vred - vred predkolenia

Liečba Bércových vredov: Aké lieky pomáhajú? A čo antibiotiká?

Zobraziť viac
fzdieľaj na Facebooku

Zaujímavé zdroje informácií

  • klinickafarmakologie.cz  - Liečba a ošetrovanie vredu predkolenia pomocou vlhkej terapie
  • solen.cz - Bolesti u bércových vředů a jejich léčení
  • dermatologiepropraxi.cz – Bércový vřed
  • prolekare.cz - Bércový vřed žilního původu – etiopatogeneze, klinické známky a chirurgická léčba
  • prolekare.cz - Léčba chronického bércového vředu venózní etiologie
  • prolekare.cz  - Akutní a chronické rány – etiologie, rozdíly v hojení a léčba
  • remedia.cz - Hojení bércových vředů
  • prolekare.cz - Přehled doporučení v prevenci a léčbě bércových vředů
  • prolekare.cz - Chirurgická léčba žilních bércových vředů
Ste doktor, či zdravotník? Zviditeľnite sa a zdieľajte skúsenosti!

Vytvorte si vlastný blog na Zdravoteka.sk, ktorú číta 620 000 ľudí mesačne. Napíšte nám →

Zoznam lekárov liečiacich chorobu

Odporúčané