Problémy s dýchaním pre nosové polypy? Aké sú ostatné príznaky?

Ide o mäkké, polopriesvitné, pohyblivé, hladké útvary s lesklým až sklovitým povrchom. Sú rôznej veľkosti a zvyčajne majú tvar slzy. Ak ich je viac, vyrastajú v tvare strapcov hrozna. Majú žltkastú, sivú až sivo-ružovú farbu.

Polypy vyrastajú zo sliznice – tenkého a mäkkého tkaniva pokrývajúceho vnútornú časť nosa. Vznikajú ako dôsledok dlhodobých alebo opakujúcich sa zápalov nosa a prinosových dutín.

Pri zápale vzniká opuch sliznice, ktorý sa vytvára nahromadením vody, bielych krviniek a iných látok. Opuch je výrazný, vystupuje do priestoru dutiny. Opuch sliznice nazývame polyp.

Nosové polypy sa najčastejšie nachádzajú v prinosových dutinách, niekedy prerastajú z nosovej priehradky či nosových nozdier.

Je pre ne typický obojstranný výskyt, tzn. v obidvoch dutinách nosa alebo obidvoch prinosových dutinách. Polypy vyskytujúce sa jednostranne sú výnimočné. Ak sú jednostranné, naznačujú prítomnosť iného ochorenia.

Polypy sú bezbolestné a benígne, tzn. nemajú rakovinový charakter. Napriek tomu je ich prítomnosť pre pacienta nepríjemná a významne ovplyvňuje kvalitu jeho života.

Upchávajú nosovú dutinu, sťažujú dýchanie, ak majú väčšie rozmery, tak môžu roztláčať kosti nosa, prerastať až do nosohltana alebo vykúkať z nosových dierok.

V medicínskej praxi nie sú nosové polypy ničím výnimočným. Hoci presná príčina ich vzniku nie je úplne známa, diagnostika je pomerne jednoduchá. Majú chronický charakter a tiež tendenciu opätovne sa vracať. Aj vďaka týmto črtám ich liečba predstavuje pre lekárov výzvu.

Nosové polypy postihujú predovšetkým dospelých starších ako 20 rokov. Riziko ich výskytu narastá s pribúdajúcim vekom, sú typické najmä u ľudí medzi 40. a 60. rokom života.

Súvislosť výskytu nosových polypov a pribúdajúceho veku vychádza najmä zo štruktúrnych a funkčných zmien, ktoré sú prirodzené v procese starnutia.

Znížená sekrécia hlienu, stáza hlienu, zhoršená priepustnosť membrán a schopnosť odstraňovať cudzorodé látky, či zhoršená funkcia ciev zvyšujú riziko vzniku nosových polypov.

Polypy sú častejšie u mužov, u žien zas mávajú závažnejší priebeh.

U detí vo veku menej ako 10 rokov sú polypy zriedkavé. Ak sa vyskytnú, existuje podozrenie na cystickú fibrózu.

Polypy vznikajú zvyčajne následkom zmien prebiehajúcich na sliznici nosa. Tieto zmeny majú patologický charakter, v prevažnej miere sa jedná o dlhodobo prítomný alebo opakujúci sa zápalový proces.

Je k dispozícii aj niekoľko dôkazov, že ľudia náchylní na tvorbu nosových polypov majú v porovnaní o ostatnými ľuďmi určité odlišnosti v imunitnom systéme a jeho reakciách, a tiež majú odlišné zloženie chemických látok v slizniciach.

U ľudí sa môžu nosové polypy vyskytovať aj bez prítomnosti predchádzajúceho ochorenia v oblasti nosa a prinosových dutín. Existujú však ochorenia, ktorých prítomnosť je spájaná s vyšším rizikom vzniku a rastu polypov. Hovoríme o tzv. spúšťačoch.

Výskyt nosových polypov sa môže spájať s ochoreniami ako sú alergie (napríklad senná nádcha), astma či infekcie sliznice nosovej dutiny a prinosových dutín, hoci mechanizmus prepojenia polypov s týmito ochoreniami ostáva neodhalený.

Najčastejšie sa polypy vyskytujú u pacientov s chronickými rinosinusitídami.

Nosové polypy môžu byť tiež dôsledkom dlhodobých zápalov vyvolaných plesňami alebo baktériami (napríklad toxínmi baktérie Staphylococcus aureus).

Riziko vzniku polypov existuje aj pri systémových ochoreniach, ako je cystická fibróza a Kartagenerov syndróm. Jedná sa o vrodené chyby slizníc orgánov dýchacej sústavy, pri ktorých je narušená funkcia riasiniek týchto slizníc.

Vyššia miera výskytu polypov existuje u ľudí s rozvinutou alergiou na kyselinu acetylsalicylovú (bežne používanú v liekoch na liečbu bolesti alebo zmiernenie horúčky) a tiež pri alergii na ďalšie NSAID (nesteroidné protizápalové lieky, napríklad ibuprofén či diklofenak).

Nosové polypy sa môžu pozorovať aj pri ďalších ochoreniach a stavoch, napríklad prítomnosť cudzieho telesa v nose, zápal čeľustnej dutiny z dôvodu zubného kazu, či zápalové ochorenia krvných ciev (syndróm Churg-Straussovej).

Určitú úlohu pri vzniku nosových polypov môže zohrávať aj genetika.

Ako už bolo spomenuté, nosové polypy sa rozvíjajú na podklade existujúceho dlhodobého zápalu a podráždenia slizníc (ktorý trvá aspoň 12 mesiacov).

Ak majú polypy menšiu veľkosť, je pravdepodobné, že o nich ani neviete. Nemusia vám totiž spôsobovať žiadne subjektívne ťažkosti.

Ak však polypy narastú do väčších veľkostí, v takých prípadoch už sú pozorovateľné charakteristické príznaky.

Najtypickejším príznakom nosových polypov je pocit upchatého nosa. Ten sťažuje dýchanie cez nos a núti postihnutého väčšinu času dýchať ústami. Na druhej strane je pre nosové polypy typická prítomnosť aj tzv. tečúceho nosa, kedy je sekrécia z nosa nadmieru zvýšená.

Nosové polypy sa niekedy maskujú za bežnú nádchu. Kým nádcha zvykne prechádzať do niekoľkých dní, nosové polypy zvyčajne bez liečby neustúpia.

S upchatím nosa ďalej súvisí hromadenie sekrétov v dutinách, zhoršené smrkanie a pocit zatekania sekrétu do hrdla a nosohltana.

Nakoľko je narušená čistiaca schopnosť nosovej dutiny, býva prítomné aj kýchanie, svrbenie v nose, nutkanie na neustále prehĺtanie a kašeľ súvisiaci so zatekaním hlienov do hrdla.

Môže sa vyskytovať aj zhoršenie alebo úplná strata čuchu, zmeny alebo strata chuti, a zmena hlasu (tzv. nosový hlas).

Pri upchatí vyústenia prinosových dutín je zvýšená tendencia výskytu zápalov sliznice prinosových dutín (sinusitída).

Ak sa sekrét hromadí primárne v prinosových dutinách, môže byť prítomný tlak až bolesť medzi a za očami, na čele alebo hornej čeľusti. Niekedy sa bolesť šíri až do záhlavia.

Medzi ďalšie príznaky nosových polypov patrí:

• Časté krvácanie z nosa.
• Chrápanie.
• Pískanie pri dýchaní.
• Citlivosť na pachy, prach, či rôzne chemikálie a výpary.
• Problémy so spánkom vychádzajúce z dýchacích ťažkostí.

Polypy veľmi veľkých rozmerov môžu spôsobovať až zväčšenie a rozšírenie nosa a prednej strany tváre, z dôvodu zvýšeného tlaku na nosové kosti.

V krvnom obraze sa prítomnosť polypov môže prejaviť zníženou hladinou vitamínu D.

Pri výskyte príznakov ako je upchatý nos, nadmerný výtok z nosa, či poruchy čuchu a chuti lekár berie do úvahy možnosť, že pacient má nosové polypy.

Dôležitým krokom je zistenie anamnézy pacienta, kedy sa lekár upriamuje najmä na prípadný výskyt astmy, liekových alergií alebo infekcií.

Ak pacient udáva jednotvárne príznaky, má opakujúce sa epizódy zápalu priedušiek alebo pľúc, má v anamnéze krvácanie z nosa alebo chronický zápal stredného ucha, existuje podozrenie na iné diagnózy.

Nasleduje fyzikálne vyšetrenie. Vzhľadom na svoju veľkosť sú polypy viditeľné buď voľným okom, tzn. lekár ich spozoruje pri pohľade do nosových dierok. Polypy menších rozmerov sa sledujú pomocou endoskopu.

Endoskop je úzka hadička vybavená osvetlením a kamerou na jej konci, ktorú je možné zaviesť do nosovej až prinosových dutín.

Rozlišujú sa štyri štádiá veľkosti nosových polypov. Kým v prvom štádiu sú polypy viditeľné len za pomoci mikroskopickej techniky, v štvrtom štádiu sú prerastené až v nosovej dutine.

Jednou z vyšetrovacích metód je aj zisťovanie kvality čuchu alebo priechodnosti dýchacích ciest (metódou dýchania na kovovú platničku).

Pri diagnostike nosových polypov je dôležité určiť, či majú zápalový alebo alergický pôvod. Ak je sliznica nosa červenofialového sfarbenia, je zhrubnutá, opuchnutá a pacient pozoruje zvýšenú sekréciu z nosa, predpokladá sa alergický pôvod.

Aby bolo možné potvrdiť alergický pôvod polypov, je potrebná návšteva u alergológa.

Ďalšou používanou zobrazovacou metódou je počítačová tomografia (CT vyšetrenie). Používa sa na vyšetrenie prinosových dutín, a to najmä ako súčasť predoperačných vyšetrení.

Pomocou CT vyšetrenia je možné určiť veľkosť a lokalizáciu polypov, mieru opuchu a podráždenia sliznice, iné príčiny nosovej blokády alebo tiež prítomnosť deformácie kostí či iných štrukturálnych abnormalít (napr. nádorov).

Ako už bolo spomínané, nosové polypy sa vyskytujú väčšinou obojstranne. Ak sú pozorované len jednostranne, môže to naznačovať inú diagnózu. V takom prípade existuje podozrenie aj na nádorové ochorenie.

Vzhľadom na fakt, že nosové polypy sa u detí mladších ako 10 rokov vyskytujú len zriedkavo, v prípade vyšetrenia takéhoto pacienta by sa mala posúdiť prítomnosť cystickej fibrózy, prípadne iného vrodeného ochorenia.

Diagnostika nosových polypov sa môže podporiť aj krvným vyšetrením, pretože v ich prítomnosti je hladina vitamínu D znížená.

Pri týchto ochoreniach prebiehajú na sliznici nosovej dutiny a prinosových dutín patologické zmeny. Tieto zmeny sú najčastejšie alergického alebo zápalového pôvodu.

Zápalový či alergický proces mení štruktúru a vlastnosti tkaniva sliznice. Je prítomný opuch, začervenanie a v mieste poškodenia sa hromadí extracelulárna tekutina.

Dlhodobo pretrvávajúca alebo pravidelne sa opakujúca patologická zmena sliznice nosa dáva predpoklad pre vznik polypov.

Určitú úlohu vo vzniku nosových polypov zohráva aj pribúdajúci vek. So zvyšujúcim sa vekom prirodzene dochádza na slizniciach nosa k zmenám ich štruktúry a funkcie.

Zhoršenie schopnosti odvádzať škodlivé látky, zníženie sekrécie hlienu či zhoršená priepustnosť a cievne zásobenie sú rizikom pre výskyt polypov.

U detí sú polypy zriedkavé. Postihujú zvyčajne dospelých ľudí vo veku od 20. roku života, najčastejšie však medzi 40. a 60. rokom života.

Polypy vyrastajú priamo zo sliznice ako polopriesvitné, mäkké, pohyblivé útvary s lesklým povrchom. Tkanivo polypov tvorí poškodený zhrubnutý epitel s malým počtom ciev a bez nervového zásobenia.

Vo vnútri sú vyplnené tekutinou a obsahujú zvýšené množstvá mastocytov, rôzne druhy bielych krviniek či zápalových buniek.

Polypy môžu dorastať do rôznej veľkosti. Polypy menších rozmerov sú vo väčšine prípadov neškodné, pacient o nich veľakrát ani nevie. Nespôsobujú takmer žiadne ťažkosti a neprejavujú sa výraznými príznakmi.

Komplikácie môže spôsobovať ich rast do väčších rozmerov.

Malé polypy sú "sediace". Ak rastú do väčších rozmerov, sú ťahané smerom nadol vplyvom gravitácie – získavajú stopkatý tvar.

Pri polypoch s väčšími rozmermi sa zvyčajne začínajú prejavovať už aj charakteristické príznaky – od najbežnejších príznakov ako je upchatý nos, zvýšená sekrécia z nosa, zatekanie hlienu do hrdla, kašeľ a kýchanie, cez zhoršené čuchové, chuťové zmysly a bolesť hlavy, až po komplikované prípady.

Dôležitým faktorom vplývajúcim na celkový stav pacienta a výskyt príznakov je aj lokalizácia nosových polypov. Môžu byť prítomné v nosovej dutine alebo v prinosových dutinách.

Polypy v prinosových dutinách vedú k vzniku sinusitídy. Polypy v nosovej dutine môžu vykúkať z nosnej dierky.

Môže prítomnosť nosových polypov spôsobovať komplikácie?

Nadmerné rozmery nosových polypov alebo ich dlhodobá prítomnosť so sebou nesú určité riziká.

Okrem nebezpečenstva súvisiaceho so sťaženým dýchaním existuje tiež riziko výskytu:

• opakujúcich sa infekcií nosovej dutiny a prinosových dutín, ale aj dolných dýchacích ciest,
• atakov astmy u pacientov s astmou,
• ťažkostí so spánkom (najmä spánkové apnoe),
• trvalého poškodenia čuchu až úplná strata čuchu,
• trvalej deformácie nosa a tváre,
• pridružených zápalov očí, poškodenia zraku, či strata hybnosti oka,
• pridružených zápalov mozgu.

Kedy je potrebné mať sa na pozore?

Ak nosové polypy vyvolávajú vážne problémy s dýchaním až nemožnosť dýchania, je nutné bezodkladne vyhľadať zdravotnú pomoc.

Rýchla lekárska intervencia je potrebná taktiež v prípadoch náhleho zhoršenia príznakov, či výraznej stupňujúcej sa bolesti hlavy sprevádzanej horúčkou.

Ďalej pri výskyte dvojitého videnia, zhoršeného videnia alebo problémov s pohybom očí. Tiež pri výraznom opuchu okolia očí.

Prevencia nosových polypov

Vznik a rozvoj nosových polypov je možné z určitej časti ovplyvniť každodennými návykmi.

Osvojte si preto pár užitočných pravidiel:

• vyhýbajte sa priestorom a prostrediu, ktoré pôsobí dráždivo na vaše dýchacie cesty. Môže sa jednať o prach, výpary, cigaretový dym a pod.
• pravidelne si čistite nosové dýchacie cesty. Napríklad pomocou soľných výplachov alebo nosových sprejov.
• dodržiavajte zásady hygieny. Vyhnete sa tak riziku vzniku bakteriálnej, vírusovej alebo plesňovej infekcie nosa.
• udržiavajte dostatočnú vlhkosť vo svojej domácnosti. Predídete tým vysušovaniu slizníc, upchávaniu a zápalom nosa.
• ak máte diagnostikovanú astmu alebo alergie, riaďte sa odporúčaniami lekára a podstupujte adekvátnu liečbu svojho stavu.