Obsesívno-kompulzívna porucha je duševné ochorenie, ktoré zaraďujeme k úzkostným poruchám ako napríklad fóbie či úzkostné stavy. Vyznačuje sa prítomnosťou obsesií a kompulzií.
OCD je druhou najčastejšou poruchou hneď po depresii a vyskytuje sa častejšie, ako napríklad panická porucha či schizofrénia.
Obsesie sú definované ako opakujúce sa myšlienky alebo predstavy, ktoré sú definované ako obťažujúce a spôsobujú úzkosť či nepohodu.
Jedinec postihnutý takouto poruchou sa snaží tieto myšlienky potláčať a ignorovať ich tým, že ich nahradí inými myšlienkami alebo činmi.
Druhou zložkou sú kompulzie, ktoré sú definované ako stereotypne sa opakujúce správanie a činy, pri ktorých jedinec cíti nutkanie neustále ich vykonávať.
Kompulzie = nezmyselné, vykonávanie určitých pohybov, ktorým sa postihnutý nemôže ubrániť
Kompulzie majú za cieľ odstrániť úzkosť a obavy. Jedinec predpokladá, že ak budú vykonané, poslúžia ako prevencia pred tým, čoho sa obáva ako napríklad smrť, choroba či iné nešťastia.
Obsesie a kompulzie spôsobujú výraznú nepohodu a narušenie rôznych činností v sociálnej a pracovnej sfére. Nedajú sa vysvetliť príznakmi inej duševnej poruchy a taktiež ani priradiť k fyziologickému dopadu inej látky ako napríklad drogy či iného lieku.
OCD má mnoho tvárí, avšak štýl a spôsob myslenia a správania je u ľudí, ktorí ním trpia veľmi podobný. Čo sa týka pohlavia, tak ženy sú touto poruchou postihnuté častejšie v dospelosti, na rozdiel od mužov, u ktorých sa táto porucha vyskytuje skôr v detskom veku.
Obsesívno-kompulzívna porucha postihuje každého 50-teho človeka. Sú to cca 2 - 4% v populácii rovnako u mužov či žien. Objavuje sa priemerne vo veku 19,5 rokov.
Základné typy obsesívno-kompulzívnej poruchy
Rozoznávame rôzne typy Obsesívno-kompulzívnej poruchy.
Tabuľka uvádza formy OCD
Kontrolóri
žijú s pocitom zodpovednosti za nebezpečenstvo, ktoré by sa mohlo stať a mohlo by dôjsť k poškodeniu iných
cítia, že musia neustále niečo kontrolovať ako napríklad zámky či dvere. Veľmi často kontrolujú aj ľudí, na ktorých im veľmi záleží
Umývači a čističi
majú veľký strach z nakazenia či už rôznymi vírusmi a bacilmi.
ide väčšinou o časté umývanie rúk, sprchovanie sa, upratovanie svojej domácnosti a okolia, ktoré trvá niekedy aj dlhšie ako polovicu dňa
Usporiadúvači a opakovači
majú pocit, že musia zoraďovať predmety presným spôsobom. Sú to perfekcionisti napríklad v tom, že určité objekty a predmety ako napríklad šnúrky na topánkach, vlasy či osobné veci musia byť rovnaké a symetrické
k tomuto správaniu ich vedie najmä to, že pokiaľ by to tak nespravili, tak by sa im alebo ich blízkym stalo nejaké nešťastie
Hromadiči
zbierajú nepotrebné veci a nechcú sa ich vzdať. Vytvárajú si k nim silné puto a pripisujú im neprimeranú hodnotu
zbaviť sa týchto vecí v nich evokuje pocit napätia a majú pocit, že tie veci budú v živote ešte potrebovať
Pre človeka s OCD kopa dôležitých dokumentov
Výskyt u detí
Ako som už vyššie spomínala obsesívno-kompulzívna porucha sa vyskytuje aj u detí. Prvé príznaky ochorenia sa môžu objaviť už okolo 7. roku života. Najviac sa však prejavuje v období puberty.
Do ohrozenej skupiny patria najmä deti, ktoré si robia zbytočné starosti alebo nevedia prijímať kritiku a zle ju znášajú. Na druhej strane nesú na tom podiel aj rodičia, pretože dieťa nadmerne kritizujú a chcú mať z neho perfekcionistu. Deťom tak následne klesá sebavedomie.
Aké sú prejavy tejto poruchy u detí?
Medzi najčastejšie obsesie patria:
rušivé zvuky alebo slová
strach z choroby, vírusov a baktérií
šťastné a nešťastné čísla
náboženské obsesie
strach zo špiny a kontaminácie
sexuálne alebo agresívne myšlienky
potreba poriadku a symetrie
Prejavy kompulzií:
časté umývanie rúk, sprchovanie, umývanie zubov
počítacie rituály
dotýkanie sa
zhromažďovanie a zbieranie nepotrebných vecí
opakujúce sa rituály, napr. ísť von a zasa dovnútra z domu a pod.
kontrolné rituály, napr. či sú zamknuté dvere, či má hotové úlohy do školy a pod.
Deti často a veľmi dobre skrývajú tieto problémy a správanie najmä pred rodičmi. Väčšina rodičov netuší vôbec o ich probléme niekoľko mesiacov.
Niekedy sa stáva, že deti začnú zapájať do samotných rituálov aj rodičov. Dieťa niečo spraví a rodič to musí zopakovať. Pokiaľ sa tak nestane, dieťa chytí záchvat hnevu, paniky a obáv.
Rodičia by si mali na svojich deťoch všímať najmä suché, popraskané ruky, čo je spôsobené prehnanou hygienou rúk. Taktiež aj rýchlo sa míňajúce mydlo. Dlhý čas strávený za domácimi úlohami a aj napriek tomu majú zlý prospech v škole.
Deti trpiace touto poruchou sa neustále boja o to, že sa stane niečo zlé a preto, stále kontrolujú svojich rodinných príslušníkov a blízkych. Taktiež majú aj neutíchajúci strach z chorôb.
Príčiny
Jednoznačná príčina tohto ochorenia nie je známa. Na vzniku a vývoji ochorenia sa podieľa viacero faktorov.
Hlavným predpokladom je predovšetkým problém s prenášaním informácií pomocou sérotonínu. Jedná sa o látku, ktorá pomáha pri prenose nervových signálov v mozgu, čím ovplyvňuje pocity šťastia, pohody, spánku či telesnú polohu.
Veľmi dôležitý faktor je genetická predispozícia a taktiež aj vplyv výchovy a prostredia, v ktorom dieťa vyrastá. Chýbajúci pocit bezpečia a nadmerne kritizujúca výchova, vedie k pocitom neistoty.
Ak má dieťa genetické predpoklady pre vznik OCD, môže takáto výchova prispieť k vzniku ochorenia. Rozvoj ochorenia podporuje aj stresujúci životný štýl.
Stres a nezdravý životný štýl sú rizikovým faktorom vzniku.
Príznaky
Ako je už vyššie spomenuté, najčastejšie ide o stále kontrolovanie určitých vecí, či už sa jedná o zamknuté dvere alebo vypnutý šporák. Opakovanie tých istých úkonov a neustále počítanie (napr. schodov).
Ďalej sa veľmi často vyskytuje strach zo zašpinenia, preto je veľmi častá hygiena rúk.
V hlave pacienta sa opakujú nezmyselnéslová či frázy. Ak neurobí čo mu myšlienky kážu, cíti veľké napätie či úzkosť a dôsledkom toho má pocit, že sa stane niečo zlé ak to nevykoná.
Myšlienky môžu mať veľakrát aj magický charakter.
Charakteristické / Hlavné príznaky:
zmeny správania (poruchy správania)
vysilenosť
úzkosť
puntičkárstvo (perfekcionizmus)
poruchy koncentrácie (poruchy pozornosti, poruchy sústredenia sa)
plachosť
obľuba rutinnej činnosti
neschopnosť racionálneho uvažovania
nervozita
nekľud
zvýšená aktivita (hyperaktivita)
Diagnostika
Diagnózu určuje výhradne psychiater na základe anamnézy (rozhovoru s pacientom). Lekár sa zameriava na prítomnosť obsesívnych a kompulzívnych myšlienok a rituálov, konkrétne na to, či prekážajú v bežnom živote.
Zisťuje, ako dlho má pacient príznaky, skúma narušenie každodenných činností a taktiež mieru úzkosti. Veľmi často je používaný Zohar-Fineberg obsedantno-kompulzívny skríning, ktorý obsahuje 5 otázok.
Sú to otázky typu:
umývate sa často alebo často periete?
často kontrolujete veci, situácie?
máte nejaké myšlienky, ktoré vás obťažujú, a ktorých by ste sa chceli zbaviť, ale nadarí sa vám to?
trvá vám dlho ukončenie bežných aktivít?
robíte si starosti, alebo sa príliš často zaoberáte usporiadanosťou a súmernosťou?
Po ukončení tohto testu, ktorý môže byť vykonaný nielen samotným psychiatrom, ale napríklad aj sestrou alebo iným lekárom môžeme dôjsť k záveru.
Ak má pacient jednu pozitívnu odpoveď, ihneď ho odporučíme k špecialistovi, u ktorého bude nasledovať podrobnejšie a detailnejšie vyšetrenie a určenie konečnej diagnózy.
Podľa zistení z praxe trvá v priemere 7 rokov od nástupu príznakov, kým pacient vyhľadá liečbu, a aj to len vtedy, ak sú príznaky natoľko závažné, že výrazne ovplyvňujú sociálne a pracovné aktivity.
Priebeh
V praxi sa stretávame aj s tým, že niektorí ľudia trpia len na vtieravé myšlienky, bez následných kompulzií, teda nevykonávajú žiadne činnosti, aby zapudili obťažujúce predstavy.
Kompulzie môžu byť aj menej nápadné: počítanie čísel a vecí, opakovanie určitých slov, modlenie sa (za akúkoľvek drobnosť).
Myšlienky sú však častokrát hrozivého charakteru, ako potreba niekomu ublížiť alebo spáchať násilný sexuálny akt. Prežívanie úzkosti so sebou prináša aj telesné prejavy. Postihnutí zažívajú:
zmeny srdcového rytmu či krvného tlaku
zvýšené svalové napätie
nadmerné potenie
tras končatín
hnačky
Ako predísť relapsom?
U OCD môže dôjsť veľmi často k relapsu (návratu i po dobrom vyliečení). Po vysadení liekov je relaps pomerne častý.
Pri predčasnom vysadení liekov, hrozí relaps až u 80% jedincov. Preto by liečba mala pokračovať ešte nejaký čas po vymiznutí príznakov.
Relaps sa však môže prejaviť znovuobjavením obsesií, kompulzií, úzkosťou i napätím.
Aký je život po vyliečení?
Pokiaľ sa jedinec úspešne vyliečil, mal by sa snažiť aj naďalej vyhýbať stresovým situáciám a všímať si svoje správanie.
Veľmi dôležitá je aj edukácia zo strany zdravotníckeho personálu o tom, ako samotná porucha vzniká a ako sa môže človek naučiť žiť s otravnými myšlienkami a pocitmi.
Je nevyhnutné, aby sa jedinec naučil vykonávať rôzne relaxačné techniky. Taktiež sa pri tejto poruche striedajú fázy zlepšenia a zhoršenia.
Úplné vyliečenie poruchy je veľmi vzácne a menej pravdepodobné. No jedinec, postihnutý touto poruchou môže aj napriek tomu viesť plnohodnotný život.
Vďaka terapii a prevencii sa môže naučiť prijať svoje ochorenie také, aké je a svoje činy a myšlienky bude mať pod kontrolou.
Čo by mal vedieť človek, ktorý trpí OCD?
Nie je vôbec dôvod sa za túto poruchu hanbiť. Je potrebné si uvedomiť, že obsesie a kompulzie sú dôsledok ochorenia, ktorá sa vymyká kontrole a nie je dôsledkom slabej vôle!
Na svete trpí touto poruchou celkovo asi 100 miliónov ľudí, takže určite v tom nikto nie je sám.
O svojich myšlienkach a pocitoch by mal jedince hovoriť vždy otvorene i so svojim lekárom, aj keď to niekedy z pochopiteľných dôvodov nemusí byť vždy príjemné.
Liečenie je dlhodobé, trvá niekoľko mesiacov až rokov a preto, je dôležitá najmä trpezlivosť.
Najúčinnejšia liečba je kombinácia farmakoterapie a kognitívno-behaviorálnej terapie. Táto terapia vyžaduje najmä vašu odvahu, vytrvalosť a systematickosť.
Ako sa lieči: Obsesívno-kompulzívna porucha - OCD
Obsesívno-kompulzívna porucha a jej liečba: Lieky? Hlavná je psychoterapia
Moje štúdium na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre som ukončila titulom Bc. Prvý stupeň som študovala v odbore ošetrovateľstvo a to formou denného štúdia. V štúdiu plánujem pokračovať a druhý stupeň si dokončujem formou externého štúdia. Popri tom už pracujem ako zdravotná sestra na kardiologickej klinike vo FN Nitra.
Popri práci sa taktiež venujem aj písaniu článkov do Zdravotéky. V zdravotníckej sfére sa pohybujem už od strednej školy a neskutočne ma to fascinuje a baví. Venujem sa písaniu o ochoreniach či iných podobných témach súvisiacich so zdravím. Písanie na tomto portáli beriem ako prínos pre nadobúdanie nových vedomostí a efektívne využitie voľného času.
Moje ďalšie záľuby sú aj varenie, športovanie, hra na gitare a spev.
Ste doktor, či zdravotník? Zviditeľnite sa a zdieľajte skúsenosti!
Vytvorte si vlastný blog na Zdravoteka.sk, ktorú číta 620 000 ľudí
mesačne.
Napíšte nám →
Zoznam lekárov liečiacich chorobu
Tu uvedené informácie ohľadom formy, spôsobu a konkrétnej liečby sú len informatívneho charakteru, pričom záleží od každého prípadu a od každého lekára individuálne, akým spôsobom bude liečba realizovaná. Niektoré spôsoby terapie sa vykonávajú ambulantne, ale nielen výlučne ambulantne, ale aj iným spôsobom. V tom prípade ambulancie nemusia byť poskytovateľom konečnej liečby. O forme liečby sa poraďte vždy s odborným lekárom.
