Ako včas rozpoznať cievnu mozgovú príhodu, mŕtvicu? + Typické príznaky

Cievna mozgová príhoda = mozgový infarkt, iktus, porážka, mŕtvica.

Čím skôr je diagnóza potvrdená počítačovou tomografiou, a zahájená terapia v nemocnici, tým menšie sú trvalé následky. Časové okno, teda čas od začatia príznakov, až do zahájenia liečby, či operačného riešenia je teda kľúčovým.

Rovnako dôležitý je poznatok o rizikových faktoroch, ktoré cievnu mozgovú príhodu spôsobujú. Ich poznanie a včasná eliminácia zabraňujú vzniku porážky.

Zaujímavé:
Cievna mozgová príhoda je najčastejšou príčinou trvalej invalidity v rozvinutých krajinách.

Ako sa prejavuje cievna mozgová príhoda?

Cievna mozgová príhoda (CMP) patrí medzi cerebrovaskulárne ochorenia (mozgovo - cievne). Ide o poškodenie cievy, následkom čoho dochádza k jej upchatiu (embolus, trombus, aterosklerotický plát), alebo k jej prasknutiu v mieste oslabenia (mozgová aneuryzma - vydutina mozgovej cievy).

Či už obturovaná alebo rupnutá cieva spôsobuje následné poškodenie mozgového parenchýmu. Porážka teda vzniká na základe dvoch veľmi odlišných príčin. Napriek tomu je symptomatológia takmer totožná. Rozdielnosť sa týka skôr rýchlosti nástupu príznakov, ich intenzity, trvania, rýchlosti rozvoja a progresie stavu.

Vzniká buď na podklade ischémie alebo hemorágie. Ischémia znamená, že z nejakej patologickej príčiny je istá časť mozgu nedostatočne prekrvená. Môže ísť o upchatie ciev trombom alebo jej zúženie aterosklerotickým plátom. Mozgová hemorágia značí krvácanie, ktoré vzniká prasknutím mozgovej cievy.

Podobnosť prejavov hemoragickej a ischemickej porážky býva problematické vzhľadom ku konečnej liečbe. Je nevyhnutá podrobná diagnostika počítačovou tomografiou, prípadne magnetickou rezonanciou, pretože napriek rovnakej symptomatológii, ide o dva v zásade odlišné stavy s úplne rozdielnym riešením.

Podľa príčiny vzniku delíme porážku na dva typy:

• Ischemická cievna mozgová príhoda
• Hemoragická cievna mozgová príhoda

Príhody predchádzajúce porážku - tranzitórne ischemické ataky (TIA)

Tranzitórny ischemický atak (TIA) možno nazvať aj malou porážkou. Ide o prechodný stav, ktorý zväčša signalizuje príchod plne rozvinutej cievnej mozgovej príhody. Vo veľa prípadoch TIA značí už existujúce ischemické ložisko v mozgu, prípadne zúženie krčných tepien.

Dalo by sa povedať, že je to atak (alarm, signál), ktorý pacienta varuje pred vznikom skutočnej porážky, preto má významnú informačnú hodnotu a nemali by sme ho nikdy podceňovať. U pacientov, ktorí prekonali TIA, hrozí až 15násobne vyššie riziko CMP v nasledujúcich 5-tich rokoch.

TIA vzniká na podklade mozgovej ischémie, nikdy nie krvácania, teda je predzvesťou ischemickej mozgovej príhody. Mozgová ischémia je spôsobená nielen upchatím mozgových ciev ale taktiež obštrukciou krčných tepien, ktoré privádzajú krv do mozgu - stenóza krčných tepien.

Navonok sa prejavuje rovnako ako skutočná mozgová príhoda, no jeho príznaky spontánne ustupujú behom niekoľkých hodín. Až 90% príznakov ataku vymizne najneskôr do 6hodín. Zväčša dochádza k ústupu do 1hodiny. Maximálny ústup pre definíciu TIA je do jedného dňa.

Zaujímavé:
Prejavy TIA a CMP sú takmer rovnaké. Rozdiel je v tom, že príznaky v prípade TIA vymiznú do 24 hodín, pri CMP nedochádza k spontánnemu ústupu ťažkostí. V neurologickej praxi je známy taktiež pojem reverzibilný ischemický deficit - RIND. Ide o tzv. prolongovanú TIA. Je to stav, ktorý sa prejavuje rovnako ako TIA, no príznaky sa vytrácajú v priebehu dvoch až troch týždňov.

Tabuľka s prejavmi, priebehom a liečbou tranzitórneho ischemického ataku:

Príznaky porážky z nedostatočného prekrvenia mozgu

Ischemická cievna mozgová príhoda sa prejavuje rovnako ako tranzitórny ischemický atak. Rozdiel je v tom, že príznaky nevymiznú ani po 24 hodinách. Zväčša sú intenzívnejšie, no nie je to pravidlo. Nedochádza k spontánnemu ústupu stavu, skôr k jeho progresii. Pokiaľ pacient nevyhľadá lekársku pomoc a nezaháji sa liečba, stav sa sám nenapraví.

Najčastejšou príčinou ischemických mozgových príhod je vo väčšine prípadov artérioskleróza, teda poškodenie mozgovej tepny aterosklerotickým procesom. Spolu s arteriálnou hypertenziou (vysokým tlakom krvi) tvoria dokonalý podklad pre vznik porážky. Menej často to môžu byť aj zápalové a ostatné príčiny.

V symptomatológii dominuje náhle vzniknutá nevoľnosť, tŕpnutie až ochrnutie polovice tela, môže byť prítomná bolesť hlavy, závrate či dezorientácia. Pacient je bledý, spotený a budí dojem chorého človeka. V niektorých prípadoch sa primárne prejaví náhle vzniknutou poruchou vedomia, čo je však častejšie vidno u hemoragických iktoch.

Zaujímavé:
Až 80% cievnych mozgových príhod z celkového počtu vzniká z dôvodu ischémie. Cca 20% z nich sú spôsobené stenózou karotických artérií - (zúžením krčných tepien).

Tabuľka s prejavmi a priebehom ischemickej cievnej mozgovej príhody:

Príznaky porážky na podklade mozgového krvácania

Mozgové krvácanie vzniká z rôznych príčin. Najčastejšie je to aneuryzma - vydutina mozgovej cievy v kombinácii s vysokým krvným tlakom. V konečnom dôsledku dochádza k prasknutiu mozgovej cievy z dôvodu jej predchádzajúceho oslabenia a zväčša v tom čase vysokom krvnom tlaku.

Niektorí pacienti sami popisujú ako stav predchádzala silná bolesť, prípadne pocit akoby im v hlave niečo prasklo. Stav vzniká veľmi rýchlo, príznaky sú intenzívne a následky často krát smrteľné. Veľmi často postihuje aj mladšie ročníky a výskyt mozgových krvácaní narastá.

V úvode dominuje náhle vzniknutá intenzívna bolesť hlavy, nevoľnosť, masívne zvracanie a oslabenie polovice tela. Narastajúcim tlakom v uzavretom lebkovom skelete dochádza k poškodeniu mozgu a jeho opuchu. To sa prejaví stuhnutosťou šije, pacient nie je schopný priložiť bradu k hrudníku a bolesti postupujú až na krk. Lokalizácia bolesti je v zadnej časti hlavy a krku.

Opuch mozgu sa navonok prejavuje aj ako rôzne stupne porúch vedomia, objavenie sa kŕčov a fascikulácií (kŕče tvárového svalstva - zášklby). V závislosti od veľkosti cievy a rýchlosti krvácania nastupujú poruchy vedomia a smrť.

Zaujímavé:
Hemoragické mozgové príhody, teda spontánne (neúrazové) mozgové krvácania tvoria približne 20% všetkých mozgových príhod. Sú však oveľa závažnejšie. Majú rýchly a nečakaný nástup, intenzívnejšie prejavy, pomerne krátky a dramatický priebeh. Vo veľa prípadoch sa končia smrťou alebo ťažkým poškodením mozgu s trvalými následkami, niekedy s nutnosťou umelej pľúcnej ventilácie.

Tabuľka s príznakmi hemoragickej cievnej mozgovej príhody:

Spoločné symptómy všetkých typov CMP

Ako je možno vidieť v tabuľkách, príznaky TIA a ischemickej alebo aj hemoragickej cievnej mozgovej príhody sú takmer rovnaké. Dalo by sa povedať, že v 99% sú spoločné pre všetky tieto stavy.

Líšia s a v rýchlosti nástupu príznakov, ich intenzity, dĺžky trvania a v prognóze. Najnebezpečnejšie sú hemoragické príhody, najmenej nebezpečné zase tranzitórne ischemické ataky.

Vzhľadom na túto podobnosť, a naopak rozdielnosť v liečbe, je nutné oddiferencovanie konkrétneho typu cievnej mozgovej príhody. Až následne sa dá aplikovať správna liečba, v prípade krvácania urgentný operačný výkon.

Zaujímavé:
V septembri 2017 počas generálky obľúbeného slovenského programu Let’s dance náhle skolaboval známy redaktor televízie Markíza, Boris Pršo. Vtedy len 34-ročný mladý muž skončil na JIS so závažnou diagnózou - krvácanie do mozgu.

Vegetatívne príznaky sa objavujú pri všetkých typoch porážky

Vegetatívne príznaky pozorujeme pri TIA ale aj oboch typoch cievnej mozgovej príhody. Ide o prejavyautonómneho nervového systému.

Táto symptomatológia sa neobjavuje iba u pacientov s porážkou, ale je spoločná aj pre iné ochorenia ako je napríklad infarkt myokardu, pľúcna embólia či srdcové zlyhávanie.

Bývajú taktiež sprievodným javom psychiatrických diagnóz a psychických stavov (zľaknutie, strach, úzkostné stavy).

Vegetatívna symptomatológia:

• bledosť v tvári, prípadne sčervenanie
• náhle vzniknutá nevoľnosť, ťažoba, či nepríjemný pocit na žalúdku
• masívne, opakované zvracanie žalúdočného obsahu
• hnačka (zväčša jedna v úvode - podefekovanie, pomočenie)
• nadmerné potenie, kropaje studeného potu na čele
• celková slabosť, nevládnosť
• závrate, pocit na odpadnutie, kolaps
• búšenie srdca, tachykardia
• hypotenzia (ischémia), smrteľne nebezpečná hypertenzia (hemorágia)

Neurologické príznaky typické pre mozgovú príhodu

Spoločnú neurologickú symptomatológiu tvoria bolesti hlavy a závrate. Dostavujú sa naraz s vegetatívnymi príznakmi. Pri TIA a ischemickej porážke bývajú strednej intenzity. Pri hemoragickej porážke bývajú bolesti veľmi intenzívne, spojené s meningeálnym dráždením (stuhnutosť a opozícia šije).

Poruchy zraku sú typickejšie pre úplnú porážku, pri TIA sa nezvyknú vyskytovať často. Isté výnimky však existujú. Pod poruchami zraku rozumieme aj rozmazané, či zdvojené videnie, typickejšia je ale jednostranná porucha zraku.

Ischemická alebo hemoragická príhoda postihuje buď pravú, ľavú alebo inú časť mozgu (napr. mozgový kmeň). Neprekrvením alebo tlakom časti mozgu sa dostavujú parestézie (mravčenie), čiastočné až úplné ochrnutie protiľahlej polovice tela. Pacienti majú problém s postojom a chôdzou, ťahajú nohu za sebou, sú naklonený na ochrnutú stranu, padajú v smere ochrnutia aj v sede. V postihnutej hornej končatine nemajú cit a neudržia predmety.

Ochrnutie polovice tela sa týka aj hlavy. Viditeľná je asymetria tváre, ktorá sa prejavuje ptózou - poklesom očného viečka a poklesom ústneho kútika (vytekanie slín, prípadne tekutín z úst pri snahe napiť sa).

Postihnutiu sa nevyhne ani jazyk a podnebie. Ich ochrnutie spôsobuje poruchu reči, odborne nazývanú aj dysartria - nezrozumiteľná reč. Pri dysartrii pacient rozumie čo sa ho pýtame, snaží sa odpovedať ale je mu veľmi ťažko rozumieť, pretože ochrnuté svalstvo jazyka má tendenciu sa ťahať do jednej strany. Odpovede však majú zachovanú svoju logickú stavbu.

Druhou poruchou reči je afázia. Vyskytuje sa, ak je postihnutá rečová oblasť dominantnej mozgovej hemisféry, fronto - parieto - temporálne. Poznáme motorickú alebo senzitívnu afáziu. Pri motorickej pacient rozumie otázkam ale má problém s vyslovením niektorých slov, hnevá sa sám na seba, že mu to nejde. Pri senzitívnej pacient nerozumie otázkam, rozpráva zle, bez logickej stavby - tzv. slovný šalát.

Neurologická symptomatológia:

• bolesti hlavy (strednej a silnej intenzity, pri hemorágii tangujúce)
• meningeálne príznaky (stuhnutosť a bolesť šije)
• závrate (pri hemorágii sa výrazne zhoršujú v ľahu)
• kolaps (pri hemorágii progreduje do bezvedomia)
• poruchy zraku (rozmazané, zdvojené, fľak v jednom zornom poli)
• poruchy reči (dysartria, afázia, zajakavosť, neschopnosť vysloviť len určité slová napr. 333)
• parestézie, mravčenie polovice tela, tváre
• ochrnutie polovice tela (čiastočné, úplné)
• dezorientácia, zmätenosť, niekedy agresivita
• psychomotorický nepokoj (výrazný pri mozgovom krvácaní)
• porucha vedomia až bezvedomie

Ktoré faktory predstavujú riziko pri vzniku CMP?

Rizikové faktory vzniku cievnej mozgovej príhody už boli z časti načrtnuté v predchádzajúcich odsekoch. Prevencia a liečba týchto základných ochorení významným spôsobom redukuje vznik samotných mozgových mŕtvic a krvácaní. Tým sa podstatne znižuje invalidita a mortalita.

Vo väčšine prípadov je za vznikom tejto civilizačnej choroby nezdravý život jednotlivca. Nesprávne stravovanie, závislosti a nedostatok pohybu prispievajú k vzniku ochorení, ktoré v konečnom dôsledku vedú až k CMP.

Ach tie naše závislosti!

Fajčenie, alkohol a drogy. Trojica, ktorá má na svedomí už mnoho životov. Tak ako aj pri iných príčinách chorobnosti a úmrtnosti, aj pri porážkach majú tieto abúzy svoj význam. Znásobujú ich výskyt, zhoršujú priebeh a možnosti liečby.

Len fajčenie samotné podstatne znásobuje vznik CMP. U fajčiarov je až dvojnásobne vyššie riziko vzniku mozgových krvácaní a až štvornásobne vyššie, čo sa týka subarachnoidálneho krvácania. Počet vzniku ischemických porážok sa dokonca strojnásobuje u ľudí s týmto neduhom.

U alkoholikov je vyšší výskyt krvácaní v porovnaní s ischémiou. Pri chronickom alkoholizme je počet hemorágií (v popredí subarachnoidálne krvácanie) takmer štvornásobný. Ak u chronického pijaka začnú neznesiteľné bolesti hlavy, aké ešte nikdy predtým nemal, je vysoko pravdepodobné, že zakrvácal do hlavy.

TIP: Viete, ako vplýva alkoholizmus na zdravie?

Poškodenie cievnej steny je najväčšou hrozbou vzniku CMP

Cieva býva najčastejšie poškodená nadmerným príjmom cukrov. Následný alebo súčasný nadmerný príjem tukov spôsobuje, že sa už v poškodenej cieve vytvorí aterosklerotický plát.

Cievy poškodené aterosklerotickým procesom sú jednak zúžené, čím je zhoršený mozgový prietok, a zároveň sú náchylnejšie na prichytenie trombu (krvná zrazenina) alebo embolu, čo spôsobuje jej úplné upchatie.

Ateroskleróza ciev je zároveň najčastejšou príčinou ischemických cievnych mozgových príhod. Okrem toho, že postihuje mozgové tepny, postihuje aj iné cievy ako napríklad karotické artérie, ktorých zúženie spôsobuje až 20% mozgových iktov.

TIP: Cukor, náš najsladší nepriateľ

Vysoký tlak krvi predstavuje riziko vzniku mozgovej príhody

Vysoký krvný tlak zvyšuje riziko ako ischemických, tak hemoragických mozgových príhod. Ide o jeden z najčastejších, no vzhľadom na rozvoj liečby arteriálnej hypertenzie aj najlepšie ovplyvniteľných faktorov.

Pri vzniku porážky zohráva významnú úlohu hlavne systolický (horný) tlak. Dlhodobo zvýšené a neliečené hodnoty tlaku spôsobujú permanentný tlak na cievnu stenu. V mieste jej oslabenia časom vytvárajú vydutie (lat. aneuryzma).

Aneuryzma veľmi často praská a zároveň je ďalšou príčinou mozgových krvácaní. Enormne vysoký systolický aj diastolický tlak predstavuje hrozbu v zmysle ruptúry cievnej steny hlavne v mieste vydutia a následného zakrvácania.

TIP: Aneuryzma

Máte cukrovku? Mali by ste byť opatrný akýkoľvek prejav brať vážne

U diabetikov je riziko vzniku porážky dvojnásobné. Prevažne sa jedná o ischemické príhody, ktoré túto kategóriu pacientov ohrozujú. Raritne dochádza aj k hemorágiám, kde však väčšiu úlohu zohráva tlak krvi.

Už bolo vyššie spomenuté, ako pôsobí cukor na cievy, a čo následne spôsobuje. U cukrovkárov býva hladina cukru v krvi trvale zvýšená, v lepších prípadoch je glykémia udržiavaná tesne nad normou.

Až 75% pacientov, ktorý prekonali CMP malo cukrovku alebo inú poruchu sacharidového metabolizmu. U starších ľudí je potrebné mať na zreteli, že mávajú zvýšené hodnoty glykémie nalačno aj v prípade, že nemajú diagnostikovaný diabetes mellitus.

TIP: Hyperglykémia - najčastejšie otázky

Liečite sa na srdcovú arytmiu? Zvýšte pozornosť!

Poruchy srdcového rytmu nepriamo spôsobujú tromboembolickú cievnu mozgovú príhodu. Takmer každý pacient s ischemickou porážkou má zároveň na EKG zmeny v zmysle arytmie. Najčastejšou arytmiou, ktorú v praxi vidíme u pacienta s CMP je predsieňová fibrilácia.

Fibrilácia predsiení znamená, že srdcové sťahy sú rýchlejšie, nepravidelné a „chaotické”. To spôsobuje nadmerné hromadenie krvi v srdci, tvorbu krvných zrazenín a následné „vystrelenie” trombu až do mozgových tepien.

V mozgových cievach spôsobuje zrazenina obštrukciu, čím zužuje, alebo upcháva jej priemer. Časť mozgu nie je vyživená a dostatočne okysličená, čo má za následok jej odumretie - mozgový infarkt.

Ďalšie zaujímavé zdroje

• neurologiepropraxi.cz - Cievne mozgové príhody
• solen.sk - Repetitórium urgentnej medicíny - cievne mozgové príhody v prednemocnicčnej praxi
• solen.sk - Urgentné a emergentné operácie karotických artérií
• wikiskripta.sk - Vegetatívny nervový systém
• jfmed.uniba.sk - Prehľad porúch metabolizmu vody a solútov