Hnedé škvrny na koži sa vo forme pieh u niekoho vyskytujú od mala. Poznáme prípady výskytu hyperpigmentácie po opaľovaní. Tieto prípady neznačia ochorenie. Avšak, niekedy môžu byť prejavom choroby. Môže ísť o ochorenie kože, ale aj o ochorenie iného systému.
Hyperpigmentácia, čiže zvýšená pigmentácia kože, je charakteristická zvýšenou produkciou farbiva bunkami na koži. Pričom toto farbivo je dvoch typov. Prvý je melanín a produkujú ho špeciálne kožné bunky, pričom farbivo je hnedočiernej farby.
Hyperpigmentácia = kožné plochy, menšie či väčšie, so zvýšeným pigmentom = tmavšie škvrny. Často vás zaujíma: Pozápalová hyperpigmentácia, tmavá pokožka tváre, rúk či nôh, starecké škvrny.
Vyskytuje sa napríklad pri opaľovaní.
Prejavom nadbytkom melanínu sú aj pehy, teda ephelides. Čo sú vlastne ostro ohraničené škvrny. Ich veľkosť je do niekoľko milimetrov.
Väčšími škvrnami sa prejavuje melasma, odborne chloasma uterinum. Výskyt je daný hormonálne, väčšinou v tehotenstve. Ich najčastejšia lokalizácia je na spánkoch a na tvári. Taktiež sú ostroohraničené, ich farba je žltohnedá alebo nažltlá.
Poikiloderma Civatte sa vyskytuje u žien stredného veku, a to hlavne na krku.
Podobne slnečné škvrny, označujú sa tiež nie úplne vhodným názvom starecké škvrny, vznikajú zväčša po 40. roku života, a to pre dlhodobé pôsobenie UV lúčov. Ide o drobné tmavšie ale ploché hyperpigmentácie.
Melanínová hyperpigmentácia je prítomná aj napríklad pri Peutz-Jehensovom syndróme alebo Bloch-Sulzbergovom syndróme, čo sú pomerne vzácne choroby.
Druhým typom farbiva je hemosiderín, ktorý je hrdzavohnedej farby a toto farbivo má pôvod v krvnom farbive hemoglobín. Niekedy je hyperpigmentácia len jedného typu, inokedy zmiešaná.
Zvýšená pigmentácia hemosiderínom je častá napríklad pri rôznych cievnych ochoreniach, napríklad na členkoch nôh pri chronickej chorobe žilovej nedostatočnosti, prípadne pri ochorení zvýšenej krvácavosti s prejavmi do kože.
Sekundárna hyperpigmentácia
Vzniká po iných ochoreniach, zápaloch kože, ale aj po úraze a mechanickom poškodení kože. Spôsobiť ju môžu aj chemické látky, ale aj fyzikálne pôsobenie.
Častá je pri psoriáze, ekzéme alebo atopickom ekzéme.
Pri rôznych vyrážkach, pri hojení lupienky. Aj v prípade niektorých ochorení endokrinného systému je možné ako jeden z príznakov spozorovať väčšiu pigmentáciu pokožky, napríklad pri Cushingovom syndróme.
Toto ochorenie je charakterizované zvýšenou tvorbou kortizolu, čo je hormón, ktorý sa vytvára v nadobličkách. V tomto prípade nastáva hyperpigmentácia u žien, ktoré majú ako jeden z príznakov ochorenia zvýšený rast pigmentových chĺpkov a to konkrétne na tvári, brade a hornej pere.
Nadmerné ukladanie železa do tkanív vo forme jedného z pigmentových farbív sa prejavuje aj hemochromatóza. Je to ochorenie, ktoré zapríčiňuje, že hemosiderín, farbivo pôvodne nachádzajúce sa v hemoglobíne, sa ukladá do buniek a tkanív.
Prejavuje sa typickým zafarbením na koži. Okrem toho je prítomné pri tejto chorobe aj zväčšenie pečene a veľakrát ľudia, ktorí trpia týmto ochorením, trpia aj cukrovkou. Niektorí ľudia majú aj hyperpigmentíciu spojiviek.
Melanóm, ktorý sa označuje aj ako rakovina kože, je tiež nádorové ochorenie vznikajúce v melanocytoch, čiže kožných bunkách produkujúcich tento typ kožného pigmentu.
Toto ochorenie kože spôsobuje tiež slnko a nadmerné slnenie. V poslednom období rapídne narastá počet ľudí s melanómom. Je to najmä z dôvodu nedostatočnej ochrany pred slnkom, či už nadmerným opaľovaním nárazovo alebo nepoužívaním ochranných krémov. Liečba spočíva aj tu v chirurgickom odstránení.
Iné ochoreniekože, pri ktorom je zvýšená pigmentácia kože charakteristická, je bazalióm, čo je zhubný nádor kože, ktorý postihuje najmä ľudí vo vyššom veku, čiže nad 70 rokov.
Tento nádor sa objavuje na koži, ktorá môže byť inak aj zdravá, vo väčšine prípadov ide o kožu na tvári. Nádor je ale pomerne dobre liečiteľný, pretože sa nerozširuje do iných častí tela. Väčšinou sa lieči chirurgickým odstránením.
Škvrny na koži vznikajú aj pri ochoreniach, alebo pri exogénnom pôsobení, ako sú:
Stredná zdravotnícka škola v Nitre mi dala základ pre uplatnenie sa v oblasti zdravia a chorôb. Vďaka nej som 2 roky pracoval na traumatologickej klinike a ambulancii vo FN Nitra. Od roku 2006 som bol zamestnaný v záchrannej zdravotnej službe, kde som zotrval do roku 2017.
Bakalárske štúdium som absolvoval na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre v odbore urgentná zdravotná starostlivosť. Bakalársky titul mi umožnil pokračovať v poslaní zdravotníckeho záchranára. Medzičasom som získal miesto na tiesňovej linke 155. V prednemocničnej zdravotnej starostlivosti tak pôsobím do dnešnej doby.
Záujem o človeka, zdravie a aj samotné choroby som mal už v detstve, čo mi dalo predpoklad venovať sa tejto téme i v dospelosti. Štúdium a získavanie nových informácií v praxi mi poskytlo skvelý podklad pre písanie odborných textov a to v podobe článkov, ktorým porozumejú i bežní ľudia. Moja záľuba v portáli Zdravotéka má tak pevné základy v rokoch praxe aj v osobnom záujme. Podobne ma zaujíma i zdravá strava, výživa a celkovo zdravý životný štýl. Svoj voľný čas vypĺňam rodinou a športom
Ste doktor, či zdravotník? Zviditeľnite sa a zdieľajte skúsenosti!
Vytvorte si vlastný blog na Zdravoteka.sk, ktorú číta 620 000 ľudí
mesačne.
Napíšte nám →
Cieľom portálu a obsahu nie je nahradiť odborné vyšetrenie. Obsah má len informatívny a nezáväzný charakter, nie poradný. V prípade zdravotných ťažkostí odporúčame vyhľadať odbornú pomoc, navštíviť alebo kontaktovať lekára, lekárnika.