- neurologiepropraxi.cz - Vývinová dysfázia v predškolskom veku - začiatok dyslexie?
- poradnapsychologicka.sk - Dyspraxia
- solen.cz - Aktuální náhled na dyslexii a související poruchy čtení v detství a dospělosti
- poradna-helpdys.sk - Efektívna práca s deťmi s dygrafiou
- reedys.sk - Námety a odporúčania pre prácu so žiakmi so špecifickými poruchami učenia
Špecifické a vývinové poruchy učenia. Ovplyvňujú intelekt dieťaťa?
Špecifickými a vývinovými poruchami učenia sa veda zaoberá už viac ako jedno storočie. Kategoricky patria od roku 1963 medzi ľahké mozgové dysfunkcie (LMD) bez mentálneho a fyzického postihnutia. Poznáme niekoľko typov porúch učenia, no ani jedna z nich neovplyvňuje inteligenciu. Dôkazom toho je známy vedec Albert Einstein trpiaci dysgrafiou.
Ľahké mozgové dysfunkcie
Ľahké mozgové dysfunkcie (LMD) sú poruchy mozgu, ktoré vznikajú ešte počas vývinu nervového systému plodu, teda v tele matky. Sú to síce menej závažné poruchy, no obmedzujú bežný život dieťaťa. Nemajú však vplyv na jeho intelekt. Aj deti s LMD sú inteligentné a neraz nadpriemerne.
Zaujímavé: U toxikomatiek (drogovo závislých matiek) dochádza k závažným vývinovým poškodeniam plodu a to nie len vo forme LMD. Časté sú mentálne retardácie rôzneho stupňa v kombinácii s najrôznejšími vývojovými anomáliami (vrodené srdcové anomálie, dýchacie ťažkosti, poruchy črevnej motility a iné). Komplikáciou býva aj nakazenie plodu od matky vírusom HIV či hepatitídy, ktoré bývajú u narkomaniek časté.
Aké sú najčastejšie príčinu vzniku LMD?
Faktory ovplyvňujúce vznik LMD sú rôzne. Príčinou býva genetická predispozícia, nezodpovednosť matky (drogy, alkohol, cigarety, lieky) ale aj náhodné poškodenie vývinu plodu (infekcia, úraz, iné pridružené ochorenie matky, stres).
K poškodeniu neraz dochádza z dôvodu pôrodných komplikácií. Vplyv rôznych faktorov tesne po pôrode (infekcie, úrazy) takisto môžu poškodiť novorodenca rôznymi spôsobmi.
Predpokladané ríčiny vzniku LMD
Vnútromaternicové poškodenia plodu |
|
Pôrodné komplikácie |
|
Faktory pôsobiace tesne po pôrode |
|
Neprehliadnite varovné príznaky LMD
Prvé príznaky porúch učenia si zväčša všimnú až učitelia v škole, kde prebieha aktívny proces učenia.
Sú to práve oni, kto sa s týmito poruchami stretávajú najčastejšie počas výkonu svojho povolania, a preto vedia veľmi skoro odhadnúť, ktoré dieťaťa má naozaj problém a u ktorého sa jedná len o nepozornosť či lenivosť.
Treba si uvedomiť aj fakt, že učiteľ trávi s dieťaťom v školskom veku skoro toľko času ako rodič, preto by sa jeho pozorovanie a postrehy nemali brať na ľahkú váhu.
Samozrejme erudovaný rodič môže takisto zachytiť prvé varovné signály, týkajúce sa hlavne porúch koncentrácie a pozornosti.
Detičky s poruchami učenia bývajú v rannom detstve zbrklé, unáhlené, nesústredené, žiadnej činnosti sa nevedia venovať dostatočne dlho vzhľadom k veku, majú problém s rozhodovaním, sú citovo labilné a konajú neraz impulzívne.
Dôležité: Proces učenia je postupne sa rozvíjajúci, kognitívny a zároveň aktívny, cielený proces navodzovania činností a skúseností, vedúci k ukladaniu a osvojovaniu si poznatkov (faktov) a súvislostí medzi nimi. Učenie takisto pomáha deťom získavať rôzne, nové skúsenosti. Na základe tohto procesu postupne dochádza k formovaniu osobnosti dieťaťa, jeho hodnôt, postojov a výsledného správania sa.
Varovné prejavy LMD, zachyťte ich včas
Poruchy správania dieťaťa |
|
Motorické poruchy |
|
Senzorické poruchy |
|
Špecifické a vývinové poruchy učenia
Človek sa od zvieraťa líši nielen stavbou tela ale v prvom rade rozumovými schopnosťami. Schopnosť učiť sa a zapamätávať si je u ľudí na oveľa vyššej úrovni.
Základným rozdielom v myslení ľudí a zvierat je naša schopnosť konať plánovane, organizovane a predvídať následky vlastného konania. Zvieratá majú takisto schopnosť učiť sa ale iba do istej obmedzenej miery a ich konanie je pudové, nepremyslené.
Mozgová kôra - srdce ľudského myslenia
Za schopnosť konať plánovane vďačíme rozsiahlym kôrovým oblastiam čelových lalokov v mozgu. Mozgová kôra je považovaná za „srdce” ľudského myslenia, poznávania a procesu učenia.
Tieto naše schopnosti sú uložené v kôre mozgu a sú dané genetickou predispozíciou a ďalším vývinom mozgu, ktorý sa deje ešte v maternici.
Individuálny vývoj jedinca, rozdielnosť základného genetického materiálu a faktorov pôsobiacich na nervovú sústavu počas jej vývinu robia z každého jedinca jedinečnú bytosť. Sú vo vysokej miere zodpovedné za to, akým človek bude počas života.
Všetky negatívne faktory, ktoré pôsobili na plod keď bol ešte v maternici, môžu mať následky v ďalšom vývoji osobnosti človeka a aj v jeho schopnostiach či poruchách.
História porúch učenia
Obdobie, kedy sa praveký ľudia naučili čítať a písať, bezpochyby patrí medzi základný medzník rozvoja civilizácie ako takej.
Dlho potom boli tieto schopnosti výsadou vyšších vrstiev spoločnosti, pričom tie nižšie vrstvy ľudí trpeli negramotnosťou. Umenie písať a čítať dávali jednotlivcov vyšší spoločenský status.
Na Slovensku sa história školstva a vzdelávania viaže k 9. storočiu. Vzdelávanie sa začalo s príchodom vierozvestov Konštantína a Metoda.
Zavedenie pravidelnej školskej dochádzky však patrí do neskoršieho 16. storočia a vďačíme za ňu Jánovi Amosovi Komenskému, ktorý zaviedol aj formu vyučovacej hodiny.
Logicky až po zavedení školstva a učebných noriem sa mohlo začať hovoriť o aktívnom procese učenia a prípadných poruchách učenia u individuálnych jedincov. História porúch učenia trvá viac ako 100 rokov.
Významné historické medzníky porúch učenia:
- 1861 - bola ako prvá popísaná dyslexia (porucha reči) neurológom P. Brocom, ktorý v čelových lalokoch objavil centrum reči
- 1874 - nemecký neurológ O.Wernick zistil, že v blízkosti centier reči sa nachádzajú aj iné centrá, zodpovedné za porozumenie hovoreného
- 1877 - nemecký lekár A.Kussmaul popísal afáziu (neschopnosť rozprávať)
- 1885 - lekár O.Berkhan napísal prvú štúdiu o poruchách reči
- 1896 - v tomto roku prišlo k objavu dyslexie ako vývinovej poruchy reči na viacerých miestach sveta naraz
- 1990 - uverejnenie prvej monografie lekára J.Hinshelwooda o poruchách čítania, druhá bola vydaná v roku 1917
- 1925 - bola vydaná práca O.Chlupa, ktorá pojednávala o vedeckom výskume porúch ako sú dysgrafia, dysortografia a dyslexia
- 1939 - vyšla publikácia lekára A.Straussa a H.Wernera, kde popisovali dieťa s poruchami učenia
- 1952 - vznik prvých psychiatrických liečební a škôl zaoberajúcich sa deťmi s poruchami učenia s vývojom dodnes
Od histórie po súčasnosť
V minulosti mali ľudia problém s gramotnosťou. Základným predpokladom na vzdelanie bola spoločenská vrstva, ktorej boli súčasťou.
Od zavedenia škôl a školskej dochádzky sú však tieto rozdiely dávno preč. Deti navštevujú škôlku, potom školu, kde sa vzdelávajú a pripravujú na život.
Niektorí žiaci to majú jednoduchšie, u iných sa môžu objaviť poruchy učenia. Zväčša sa jedná o ľahko zvládnuteľné poruchy za podpory rodiny a dobrého učiteľa, ktorý sa dieťaťu venuje.
Niekedy je potrebná návšteva psychológa. V dnešnej dobe existujú aj špeciálne školy, kde sa učitelia venujú menšiemu počtu detí s takýmito poruchami.
Poruchy učenia podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb:
- špecifické poruchy vývinu reči a jazyka
- špecifické poruchy vývinu školských zručností
- špecifická porucha vývinu pohybovej funkcie
- zmiešané špecifické vývinové poruchy
- výrazné poruchy vývinu
- iné poruchy psychického vývinu
- nešpecifikovaná porucha psychického vývinu
Dysfázia - porucha vývinu rečových schopností
Dysfázia je porucha objavujúca sa vo veku, kedy sa dieťa učí rozprávať. Ide o vývinovú poruchu základných rečových schopností, postihujúcu asi 7% detí a zároveň je to najčastejšia vývinová porucha učenia. V školskom období býva príčinou dyslexie - poruchy čítania.
Prejavy dysfázie
Rečový deficit sa prejavuje oneskoreným osvojením si rečových schopností, čo však neznamená, že ide automaticky o dysfáziu.
Slovná zásoba týchto detí býva chudobnejšia pre zhoršenie zapamätávania a následného vybavovania si slov.
Majú problém vo fonologickom uvedomovaní si stavby slov a automatickom pomenovávaní známych predmetov. Dieťatko s dysfáziou si pomalšie vybavujú vzťahy medzi pomenovávaným predmetom a správnym pojmom. Neraz dochádza k nesprávnemu pomenovávaniu predmetov.
Dyspraxia - porucha koordinácie pohybov
Dyspraxia sa nazýva aj tzv. vývinová koordinačná porucha. Za normálnych okolností majú ľudia zachovanú koordináciu vôľou riadených pohybov. Pri vykonávaní rôznych činností sú jednotlivé pohyby zosúladené. Túto súhru motorických pohybov berieme ako samozrejmosť, no u niektorých detí to až také samozrejmé byť nemusí.
Prejavy dyspraxie
Na rozdiel od ostatných špecifických, vývinových porúch učenia sa dyspraxia značne líši, a to nie len v príznakoch ale aj v dobe ich prvej manifestácie. Táto porucha je zjavná už v rannom detstve.
Nedostatočná kontrola nad vlastným telom sa začína prejavovať poruchou zachovania fyzickej nečinnosti. Navonok dieťa pôsobí ako neposedné.
Neskôr je viditeľný nesúlad medzi hovoreným a vykonaným.
Dieťa nedokáže skombinovať motorickú činnosť na vyjadrenie svojich myšlienok, ťažšie si osvojuje bežné pohybové zručnosti, je oneskorený vývin hrubej a neskôr aj jemnej motoriky. Pôsobí ako nemotorné, neobratné, motoricky nepokojné a má problémy so základnými sebaobslužnými úkonmi.
Dyslexia - porucha čítania písaného textu
Dyslexia je jednou z najznámejších porúch učenia. Dôvodom je aj fakt, že bola popísaná a zdiagnostikovaná ako prvá a zo všetkých sa vyskytuje najčastejšie. Konkrétne ide o poruchu čítania písaného textu. Porucha sa prejavuje viacerými atribútmi, ktoré sa zväčša vzájomne kombinujú.
Príznaky dyslexie
Porucha čítania sa prejavuje zníženou rýchlosťou čítania textu v porovnaní s normou u zdravých detí, chybovosťou čítaného textu ako je napríklad zámena písmen alebo vynechávanie jednotlivých písmen, slabík, či celých slov, preskakovanie celých riadkov.
V niektorých prípadoch deti mylne čítajú sprava doľava a taktiež zle vyslovujú prečítané - takzvaná artikulačná neobratnosť (tvrdé a mäkké písmena, dĺžne, zlé kladenie prízvuku a intonácie).
Deti si rozdiel v čítaní textu medzi sebou a rovesníkmi plne uvedomujú. V prípade posmeškov od spolužiakov sa zvyšuje nervozita a psychomotorický nepokoj dieťaťa, čo spôsobuje ešte väčšie sťaženie čítania a zvyšuje sa nesústredenosť na samotný text.
Dysgrafia - porucha písania textu
Dysgrafia je neraz dôvodom, že deti sú označované za lenivé a málo snaživé. Takisto rodičia bývajú obviňovaní, pretože sa deťom „málo” venujú. Gramatické chyby nie sú spôsobené znížením intelektu dieťaťa ani lenivosťou ale jeho sústredením sa na samotné písanie. To vyžaduje zvýšené úsilie a námahu.
Príznaky dysgrafie
Porucha písania je špecifická porucha, ktorá sa manifestuje narušením schopnosti a zručnosti písania textu.
Dieťa píše spomalene, v popredí je tlak vyvíjaný na ceruzku, konečný písaný text je neúhľadný, roztrasený, pravopisne chybný s vynechaním či zámenou aj písmen, slabík aj celých slov.
Písmo má zlý sklon, jednotlivé písmená sú rozdielne veľké a majú bizarné tvary. Typickým znakom je zrkadlenie písmen a číslic.
Deti s dysgrafiou zväčša nemajú problém s čítaním textu.
Dôvodom dysgrafie je vo väčšine prípadov asymetrický, tonický šijový reflex, ktorý spôsobuje vystretie ruky, s ktorou dieťa píše pri natočení hlavy na rovnakú stranu.
Dysortografia - porucha pravopisu
Dysortografia je porucha osvojenia si správneho pravopisu. Napriek dobre naučenej gramatike, majú deti problém ju aplikovať do bežnej praxe. Inteligencia býva pritom nenarušená. Dysortografiu možno považovať za podkategóriu dysgrafie, respektíve s ňou úzko súvisí. Často sa vyskytuje v kombinácii spolu s dyslexiou.
Prejavy dysortografie
Porucha sa prejavuje nesprávnym pravopisom ako je napríklad chýbanie dĺžňov, mäkčeňov alebo čiarok.
Rozlišovanie krátkych a dlhých písmen sú typickými dysortografickými chybami. Napriek dobrým výsledkom sa často vyskytujú chyby v písaní ypsilonu a mäkkého i.
Časovanie a skloňovanie slov taktiež nie je silnou stránkou dysortografika.V písanom texte sa vyskytujú aj hrubšie prešľapy ako je zámena písmen, slabík a celých slov s problematickým dodržiavaním hraníc.
S vekom, snahou dieťaťa, rodiča a učiteľa je chybovosť menšia. Dieťa je schopné sa naučiť písať správne, no je to preň rozhodne ťažšie ako u zdravých jedincov.
Dyskalkúlia - porucha v chápaní matematických vzťahov
Dyskalkúlia znamená poruchu alebo oneskorenie vývinových schopností v nadobúdaní matematických dovedností, teda počítania. Vyskytuje sa v rovnakej miere u oboch pohlaví, častý je výskyt u predčasne narodených detí.
Prejavy dyskalkúlie
Problémy v matematických dovednostiach neznamenajú len samotné ťažkosti v riešení a počítaní matematických úloh.
Ide aj o neschopnosť rozlíšiť jednotlivé číslice, ich zrkadlenie (písanie textu zrkadlovito) a zámena číslic.
Tieto dovednosti môžu súvisieť s krátkodobou matematickou pamäťou alebo s ťažkosťami v chápaní matematických vzťahov, no dieťa je schopné si ich časom osvojiť. Dyskalkúlia môže byť spojená s poruchou čítania - dysgrafiou, pričom chápanie počítania je zachované.
Dyspinexia - porucha osvojovania si kreslenia
Dyspinexia je neschopnosť osvojovania si kreslenia, čo úzko súvisí s poruchou plošného zobrazovania a priestorovej orientácie. Problém môže nastať aj pri neobratnosti práce s maliarskymi potrebami, čo hraničí s dyspraxiou.
Prejavy dyspinexie
Jedná sa o poruchu, pri ktorej má postihnutý problém s prenosom predstavy na papier. Výsledný výtvor je bizarný, primitívny, plný nedokonalých a asymetrických tvarov.
Je viditeľný tlak vyvíjaný na ceruzku (neraz rytina v papieri). Veľa krát ide o neschopnosť nakresliť jednoduché predmety.
Držanie ceruzky je podobne ako pri dysgrafii kŕčovité, čo má za následok tvrdé a neisté ťahy a narušenie pomyslených hraníc. Kresba je roztrasená a predmety na nej sa niekedy ťažko rozoznávajú
Dysmúzia - porucha zmyslu pre hudbu a rytmus
Dysmúzia je menej závažná vývinová porucha, pretože dieťaťu nespôsobuje výrazné spoločenské problémy. Vyskytuje sa samostatne a nezvykne byť kombinovaná s predchádzajúcimi poruchami učenia.
Je to narušená schopnosť vnímania a reprodukcie hudby, tónov a rytmu.Deti s touto poruchou majú problém v rozoznaní tónov, melódie, rytmu a dokonca aj hudobných nástrojov.
Tóny a piesne nie sú schopné ani správne reprodukovať. Narušené je aj citové vnímanie piesní a nezáujem o hudbu.
Porucha sa prejavuje aj nesprávnym notovým zápisom, neporozumenie tomuto zápisu a neschopnosť ho čítať.
Čo sa týka hudobných nástrojov, je narušená aj správna manipulácia s nimi, čo možno pozorovať ako neobratnosť v hraní na jednoduché hudobné nástroje.
Otestujte sa
Čo je dyslexia a ako sa prejavuje u detí?
Zaujímavé zdroje informácií
Súvisiace
Ste doktor, či zdravotník? Zviditeľnite sa a zdieľajte skúsenosti!
Vytvorte si vlastný blog na Zdravoteka.sk, ktorú číta 620 000 ľudí mesačne. Napíšte nám →