ADHD charakterizuje poruchu správania, pri ktorej je narušená schopnosť koncentrácie, pozornosti a je prítomné hyperaktívne správanie. Prečo dané ochorenie vzniká a ako sa prejavuje? Je možné ADHD liečiť?
ADHD je celosvetovo zaužívaná anglická skratka od slovného spojenia Attention Deficit Hyperactivity Disorder, ktorá v preklade znamená deficit koncentrácie a hyperaktívna porucha. Ide o určitú patológiu správania prejavujúcu sa už od nízkeho veku dieťaťa.
Etiológiu a faktory vzniku, prejavy, liečbu ADHD a mnoho iných zaujímavých informácií sa dočítate pokračovaním v článku.
ADHD je hyperkinetikcká psychiatrická porucha, pričom jej prevalencia u detí v školskom veku sa odhaduje na úrovni 5 - 7 %. ADHD sa najčastejšie diagnostikuje medzi 6. a 9. rokom veku dieťaťa v rámci príchodu do školského prostredia. Príznaky však môžu pretrvávať aj do dospelosti.
Častejšie je postihnuté mužské pohlavie.
ADHD charakterizuje narušená a znížená schopnosť koncentrácie a pozornosti, porucha kontroly emocionálnych impulzov, prítomnosť vnútorného nepokoja a hyperaktivity jedinca.
ADHD je charakterizovaná skorým začiatkom, pričom sa prejavy u dieťaťa objavujú už v prvých siedmych rokoch života jedinca. Podľa najnovších diagnostických kritérií musia byť viaceré príznaky prítomné pred 12. rokom života.
Je často prítomná kombinácia nadmerne aktívneho správania jedinca s výraznou nepozornosťou a neschopnosťou udržania dlhodobej koncentrácie a pozornosti na jednu činnosť.
Charakteristickým znakom je i absencia motivácie so sklonom jedinca meniť činnosť bez dokončenia prvej činnosti/úlohy. Pre ADHD je typická aj nekvalitná organizácia práce a neorganizovanosť v bežnom živote.
Priebeh a príznaky však závisia od presného typu a formy ADHD, ktorý daný jedinec má.
Podľa odbornej literatúry by mali byť dané prejavy ADHD zjavné pred 7. rokom veku dieťaťa a popísaný stav musí trvať najmenej 6 mesiacov. Stav však nesmie byť spôsobený inou možnou psychickou poruchou dieťaťa, ako je úzkostná porucha, depresia, porucha nálady či schizofrénia a iné.
Táto hyperkinetická porucha má chronický priebeh, môže pretrvávať od detstva až do dospelosti a má zväčša negatívny dosah na sociálnu adaptáciu jedinca. Podľa literárnych zdrojov porucha ADHD vo vyše 50 % prípadoch prechádza do dospelosti.
Príčiny
ADHD je často diagnostikované na začiatku školskej dochádzky, kde je po dieťati žiadaná určitá organizácia, spolupráca a sústredenie na školskú činnosť (úloha, zadanie, výklad učiva).
Etiológia vzniku ADHD je viacfaktorový komplex zahŕňajúci genetický, biologický, psycho-sociálny i externý faktor.
Primárnym rizikovým faktorom vzniku ADHD je genetická predispozícia.
Novšie výskumy poukazujú na to, že ADHD súvisí aj s rozdielmi vo vývine mozgu, ktoré zodpovedajú najmä za pozornosť, rozhodovanie a kontrolu impulzov.
Genetické faktory potvrdili štúdie poukazujúce na vyššiu prevalenciu ADHD u prvostupňových rodinných príbuzných než u ostatnej populácie v pomere 24 % ku 6 %. Vyššia prevalencia je zjavná aj u druhostupňových rodinných príbuzných.
Niektoré štúdie potvrdzujú, že porucha ADHD je prítomná u 18 % biologických rodičov detí s ADHD.
Vyššia prevalencia bola spozorovaná aj u prítomnosti psychických porúch, ako je napríklad depresia, úzkostné poruchy či závislosti od alkoholu alebo psychoaktívnych látok.
Je udávané spojenie medzi vznikom ADHD s pred-pôrodnými a pôrodnými zdravotnými komplikáciami, nízkou pôrodnou hmotnosťou dieťaťa, užívaním alkoholu, nikotínu a iných psychoaktívnych látok matky.
Možným podporujúcim faktorom prejavenia ADHD je nesprávne zvolená výchova, inštitucionálna výchova, narušená kvalita vzťahov v rodinnom či školskom prostredí jedinca.
Rodinné prostredie, stres, či nevhodné výchovné prístupy môžu prejavy ADHD zhoršiť
Napriek medicínskym pokrokom je biologický faktor, subtrát ADHD, doposiaľ neznámy. Prítomné sú však abnormity vo pre-frontálnej oblasti mozgu, pričom je zjavná dysregulácia inhibičnej aktivity vo frontálnej oblasti mozgu jedinca.
Predpokladané je aj narušenie podielu určitých neuro-transmiterových systémov v tele.
Príznaky
Základným prejavom tejto neuro-vývojovej poruchy je narušenie schopnosti pozornosti dieťaťa. Je znížená schopnosť dlhodobej koncentrácie a vnímania jednej určitej činnosti.
U dieťaťa je zjavná hyperaktivita a častá impulzivita. Dôsledkom sú i časté zranenia vyplývajúce z nepozornosti a nadmernej aktivity dieťaťa.
Charakteristickým znakom je i narušenie školského výkonu dieťaťa vyplývajúce zo zníženej schopnosti sústredenia a prispôsobenia sa určitým normám. Deti a dorastenci s ADHD majú často problémy v socializácii a adaptácií v novom prostredí.
Možná je i prítomnosť problémov vo vzťahoch s rodičmi, súrodencami či rovesníkmi.
V neskoršom veku pri odbornom neliečení ADHD sú možné prejavy určitej formy agresivity a delikvencia.
Syndróm ADHD je často chronického charakteru a približne v 50 % má vplyv aj na dospelých jedincov. U týchto jedincov je zvýšené riziko pôsobenia stresu, vzťahových nezhôd, neorganizovanosti či samotný pokles spoločenského a ekonomického postavenia.
Možné prejavy a príznaky ADHD:
Neschopnosť sústrediť sa
Neschopnosť dlhodobej koncentrácie
Ľahké rozptýlenie sa
Zabúdanie na plnenie úloh
Hyperaktivita
Impulzívne chovanie
Neprimerané reakcie na podnety
Nedočkavosť, vyrušovanie
Ťažkosti s pokojnou aktivitou
Prerušovanie konverzácie a skákanie do reči
Neorganizovanosť bežných denných aktivít
Deti s poruchou ADHD sú však aj veľmi senzibilné a majú svoje silné kladné stránky. Často bývajú veľmi kreatívne, plné fantázie s vlastným bohatým vnútorným svetom.
Príznaky však závisia od presného typu a formy ADHD, ktorý daný jedinec má. Existujú tri základné typy ADHD pre neodbornú verejnosť:
Prevažne nepozorný
Prevažne hyperaktívny
Kombinovaná forma ADHD
U dospelých sa ADHD môže prejavovať inak ako u detí. Hyperaktivita býva menej výrazná a častejšie sa objavujú problémy s dokončovaním úloh, s organizáciou času, finančným plánovaním, pracovným výkonom, alebo partnerskými vzťahmi.
ADHD a možné prejavy správania: ľahké rozptýlenie, neorganizovanosť, neplnenie úloh, zabúdanie na denné aktivity, nadmerné rozprávanie, nevnímanie pokynov, impulzívne reakcie, pocity agresie, prerušovanie konverzácie a skákanie do rečí. Zdroj foto: Getty Images
Diagnostika
Diagnostika prebieha najčastejšie v ranom školskom veku. Prvé príznaky sa zvyčajne objavujú do 7. roku života dieťaťa. Diagnostika prebieha najmä prostredníctvom lekára - psychiatra.
Diagnostický postup zahŕňa podrobné hodnotenie správania dieťaťa. Základom je špecifický ADHD klasifikačný dotazník rozdelený na dve hlavné hodnotiace časti – nepozornosť a hyperaktivita (hodnotiaca škála na konci článku).
Osoba by mala prejaviť väčšinu (aspoň 6) z hlavných špecifických príznakov pre konkrétny typ a formu ADHD.
Príznaky by mali pri diagnostike ADHD zasahovať aj do každodenného života jedinca.
Príznaky ADHD sa nemusia ihneď prejaviť v lekárskom prostredí, a preto je diagnostika rozsiahla a jej súčasťou sú opakované návštevy, najmä pri zhoršení či znovu-objavení patologických prejavov.
Vyšetrenie by malo pozostávať z dôsledného odobratia zdravotnej, osobnej, školskej/pracovnej a rodinnej anamnézy, s rozhovoru s pacientom, rodičom či partnerom.
Pred stanovením diagnózy sa vyšetrujúci lekár musí vylúčiť inú zdravotnú diagnózu, ako je depresia, úzkosť, schizofrénia či určité problémy so spánkom.
Je možné vykonať magnetickú rezonanciu mozgu pre detailné zobrazenie vnútorných štruktúr oblasti mozgu. Voľbou je i EMG – elektromyografia, meranie elektrických impulzov mozgu pre možnú prítomnosť odchýlok.
Avšak pri fyzickom či fyzikálnom vyšetrení sa u väčšiny jedincov s ADHD nezistia žiadne ťažkosti. Vyšetrenie je však potrebné na vyhodnotenie iných možných zdravotných porúch v rámci diferenciálnej diagnostiky.
Mýty o ADHD
Mýtus: ADHD majú iba deti
Síce pri diagnostickom procese by mali byť prítomné špecifické symptómy ADHD preukázané do 7. roku života, veľa jedincov ostáva nediagnostikovaných až do dospelého veku. Veľký vplyv na skorú diagnostiku má samotný záujem a spolupráca rodičov.
Pravdepodobne nebude u dospelého jednotlivca s ADHD evidentné nadmerné hyperaktívne správanie, ale skôr vnútorný nepokoj, neschopnosť udržať dlhodobú pozornosť a koncentráciu na určitú činnosť.
Mýtus: Pri ADHD je vždy prítomná hyperaktivita
Pod ADHD poruchy patria aj mnohé ďalšie symptómy na základe ktorých je daná diagnóza rozdeľovaná na viaceré typy.
Forma ADHD s prevahou nepozornosti nevykazuje nadmernú hyperaktivitu. Takýto jedinec sa často označuje ako zasnívaný, nepozorný a nechá sa často ľahko rozptýliť rôznymi podnetmi. Môže byť taktiež nevnímavý, nedbalý či zábudlivý v denných bežných činnostiach.
Hodnotiaca škála ADHD
Symptómy nesústredenosti a nepozornosti v tabuľke
Symptómy nesústredenosti a nepozornosti - najmenej 6 alebo viac príznakov musí pretrvávať najmenej 6 mesiacov
1. Nie je schopný sústrediť sa na detaily, robí chyby z nepozornosti v škole, práci alebo pri iných bežných aktivitách.
2. Má často problémy udržať pozornosť pri školských/pracovných povinnostiach alebo zábavnej činnosti.
3. Často sa zdá akoby nepočúval a nevnímal aj keď sa na neho hovorí priamo.
4. Často nerešpektuje pokyny a nie je schopný dokončiť školské úlohy, domáce alebo pracovné povinnosti.
5. Má problémy s organizovaním povinností a iných denných aktivít.
6. Často sa vyhýba, nemá rád alebo sa zdráha zapájať do aktivít, ktoré si vyžadujú sústredené mentálne úsilie.
7. Často stráca veci, ktoré sú potrebné na vykonanie povinností alebo na zapojenie sa do určitých aktivít (hračky, školské úlohy, ceruzky, knihy, okuliare..)
8. Je ľahko vyrušený a rozptýlený vonkajšími stimulmi/podnetmi.
9. Často zabúda na každodenné bežné povinnosti.
Symptómy hyperaktivity a impulzívnosti v tabuľke
Symptómy hyperaktivity a impulzívnosti
- najmenej 6 príznakov musí pretrvávať najmenej 6 mesiacov
1. Často sa správa nepokojne, nekontrolovateľne pohybuje rukami a nohami, vrtí sa, je neposedný.
2. Často opúšťa svoje miesto v triede, za stolom alebo v iných situáciách kde sa od neho očakáva, aby zostal na jednom mieste.
3. Často behá alebo lezie v situáciách, kedy je to nevhodné (u adolescentov alebo dospelých sa tento symptóm môže prejavovať subjektívnym pocitom nepokoja).
4. Často má problémy zapojiť sa do pokojných hier alebo do neaktívnych voľno-časových aktivít.
5. Budí dojem, že sa stále niekam ponáhľa alebo koná energicky, ako by ho poháňal motor.
6. Často a nadmerne veľa rozpráva.
7. Často vyhŕkne odpoveď skôr, ako je dopovedaná samotná otázka.
8. Má často krát problém počkať až kým na neho dôjde rad.
9. Často prerušuje a skáče do reči iným osobám.
ADHD v dospelosti
ADHD nemusí vymiznúť po detstve. U niektorých pacientov príznaky pretrvávajú aj v dospelosti a môžu ovplyvňovať štúdium, výkon, vzťahy či aj každodenné fungovanie. Mnohí dospelí sú diagnostikovaní až neskôr v živote.
Najčastejšie otázky a odpovede o ADHD
Dá sa z ADHD ,, vyrásť "
Nie vždy. U niektorých detí sa príznaky v dospelosti zmiernia, ale u mnohých pretrvávajú aj v dospelosti. Často sa mení forma prejavov, napríklad hyperaktivita môže ustúpiť, ale problémy pozornosti, organizácie môžu pretrvávať
Môžu mať ADHD aj dospelí?
Áno. Mnohí ľudia sú diagnostikovaní až v dospelosti. U dospelých sa ADHD často prejavuje problémami s dokončovaním úloh, organizáciou času, pracovným stresom či problémami vo vzťahu.
Majú ADHD iba hyperaktívne deti?
Nie. Existuje aj forma ADHD s prevahou nepozornosti. Dieťa môže pôsobiť skôr zasnene, roztržito alebo zabúdať na povinnosti
Spôsobuje zlá výchova ADHD?
Nie. ADHD je neurovývinová porucha s významným genetickým podkladom. Rodinné prostredie však môže ovplyvniť intenzitu prejavov
Je ADHD častejšie u chlapcov?
Častejšie je diagnostikované u chlapcov, ale odborníci upozorňujú, že dievčatá bývajú často poddiagnostikované, pretože často mávajú menej nápadné prejavy
Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
Ak problémy s pozornosťou, impulzivitou alebo hyperaktivitou dlhodobo narúšajú školu, prácu, vzťahy či bežné fungovanie, je vhodné obrátiť sa na pediatra, psychológa alebo psychiatra
Absolvovala som bakalárske štúdium fyzioterapie na fakulte biomedicínskeho inžinierstva ČVUT v Prahe. Nadviazala som a absolvovala magisterské štúdium na fakulte zdravotníctva TnUAD. Aktuálne sa venujem PhDr. rigoróznemu výskumu. Pracovala som ako fyzioterapeut v rehabilitačnej klinike v Prahe a taktiež ako rehabilitačný pracovník v nemocnici. Počas zamestnania som bola súčasťou zdravotníckeho tímu na oddelení Covid-19. Najviac sa zaujímam o pohybový aparát človeka, zdravý životný štýl, rehabilitáciu, gynekológiu a prírodnú medicínu. K mojim hobby patrí šport, písanie a mediálna komunikácia.
Vyštudovala som Strednú zdravotnícku školu v Nitre, ktorá mi dala základ pre uplatnenie v zdravotníctve. Po škole som pracovala tri roky na chirurgickom oddelení a následne na oddelení Anestézie a Intenzívnej medicíny. Popri zamestnania som vyštudovala bakalárske štúdium na Fakulte zdravotníctva v Banskej Bystrici v odbore Ošetrovateľstvo a ukončila vzdelávanie v špecializačnom štúdiu v odbore Anestéziológia a intenzívna medicína. Už v období detstva som bola rozhodnutá stať sa zdravotníkom a pomáhať ľuďom s ich zdravotnými problémami. Neustále vzdelávanie a študovanie nových odborných tém ohľadom zdravotníctva, ktoré je neustále vo vývine, a získavanie skúseností z praxe, mi napomáha k písaniu odborných článkov pre portál Zdravotéka, ktorý je dostupný i pre nezdravotníkov. Moje záľuby sú mnohostranné, venujem sa taktiež zdravej výžive, celkovo zdravému životnému štýlu. Svoj voľný čas trávim vzdelávaním, kreatívnou tvorbou, ručnými prácami v spolupráci s dcérou, vďaka čomu, nudu nepoznáme
Ste doktor, či zdravotník? Zviditeľnite sa a zdieľajte skúsenosti!
Vytvorte si vlastný blog na Zdravoteka.sk, ktorú číta 620 000 ľudí
mesačne.
Napíšte nám →
Zoznam lekárov liečiacich chorobu
Tu uvedené informácie ohľadom formy, spôsobu a konkrétnej liečby sú len informatívneho charakteru, pričom záleží od každého prípadu a od každého lekára individuálne, akým spôsobom bude liečba realizovaná. Niektoré spôsoby terapie sa vykonávajú ambulantne, ale nielen výlučne ambulantne, ale aj iným spôsobom. V tom prípade ambulancie nemusia byť poskytovateľom konečnej liečby. O forme liečby sa poraďte vždy s odborným lekárom.
