Autoimunitný zápal štítnej žľazy: Hashimotova choroba. Príčiny, príznaky

Aké sú rizikové faktory vzniku, etiológia, príznaky, možnosti liečby a mnohé iné sa dozviete pokračovaním v článku.

Význam a funkcia štítnej žľazy

Štítna žľaza je dôležitý malý orgán nachládajúci sa na prednej strane krku na štítnej chrupke. Je tvorená 2 lalokmi a tvarom pripomína motýľa. Folikuly lalokov obsahujú bunky, ktoré produkujú hormóny štítnej žľazy, tyroidálne hormóny – trijódtironín a tyroxín.

• Trijódtironín obsahuje 3 atómy jódu a označuje sa skratkou T3.
• Tyroxín obsahuje 4 atómy jódu a je teda označovaný ako T4.

Tyrodiné hormóny sa podieľajú na:

• Regulácia metabolizmu
• Spotreba kyslíka v organizme
• Termoregulácia
• Rast a vývoj
• Činnosť nervového systému
• Činnosť pohybového systému
• Kardiovaskulárna činnosť
• Fertilita a gravidita

Ďalším hormónom produkovaným štítnou žľazou je Kalcitonín s úlohou regulácie vápnika a fosforu v krvi.

Pre svoju správnu funkciu štítna žľaza vychytáva z organizmu jód, ktorý zabudováva do tyroidných hormónov.

Funkcia štítnej žľazy je regulovaná hormónom Tyrotropínom TSH, ktorý produkuje adenohypofýza – predný lalok podmozgovej žľazy. Tú zase reguluje hypotalamus a TRH (Tyreotropin uvoľňujúci hormón.) Štítna žľaza je teda riadená centrálnou nervovou sústavou.

Hashimotova tyroiditída

Ochorenie sa vyskytuje u 5% populácie a z toho 80% tvoria ženy.

Ochorenie bolo objavené a popísané už v roku 1912 japonským lekárom Hasmitoto Hakaru.

Hashimotova choroba, známa aj pod názvom Hashimotova tyroiditída je chronickéý autoimunitný zápal štítnej žľazy. Vlastný imunitný systém napáda bunky tkaniva žľazy, pričom dochádza k postupnému zníženiu aktivity a funkcie žľazy.

Imunitný systém človeka vyhodnotí niektoré vlastné časti organizmu ako škodlivé či nebezpečné. V prípade Hashimotovej tyroitidídy ide o tvorbu protilátok proti receptorom a enzýmom na stenách buniek štítnej žľazy.

Výsledkom je chronický zápal štítnej žľazy. Poškodená štítna žľaza nedokáže vykonávať svoju fyziologickú funkciu, čo vyústi do stavu hypotyreózy – zníženia jej funkcie.

Ochorenie dlho prebieha bezpríznakovo. Prejavom je najmä struma (zväčšenie žľazy), nárast hmotnosti, zvýšená únava, svalová slabosť, zápcha, psychické problémy a mnohé iné.

T-lymfocyty infiltrujú štítnu žľazu a môžu aktivovať makrofágy, ktoré sú zdrojom pre vznik cytotoxických T-lymfocytov podieľajúcich sa na deštrukcii štítnej žľazy.

Prítomnosť lymfocytárnej infiltrácie je zodpovedná za tvorbu protilátok voči štítnej žľaze. Preto je choroba prezývaná aj ako chronická lymfocytárna tyreoiditída.

Popredným rizikovým faktorom vzniku je genetická predispozícia. Nie je však podmienkou pre vznik, pričom úlohu hrajú aj externé faktory.

Rizikové faktory:

• Genetická predispozícia
• Ženské pohlavie
• Stredný vek
• Iné autoimunitné ochorenie
• Niektoré ťažké bakteriálne a vírové infekcie
• Pôsobenie stresu
• Vystavenie ožarovaniu
• Nedostatok selénu, vitamínu C a D

Klinických príznakov spojených s Hashimotovou tyroitídou je veľa, ktoré môžu poukazovať aj na iné ochorenia, preto je potrebná dôsledná diagnostika.

Spočiatku môže choroba spôsobiť krátku hypertyreózu (Hashitoxikózu). Príznaky autoimunitného zápalu žľazy sú fyzického i psychického charakteru.

Najčastejšie príznaky a prejavy:

• Nárast telesnej hmotnosti
• Zväčšená štítna žľaza
• Pocit chladu a zimomravosť
• Zvýšená únava
• Svalová bolesť
• Bolesť a opuch kĺbov
• Búšenie srdca
• Vysoký krvný tlak
• Zápcha
• Rednutie vlasov
• Suchosť kože
• Opuch tváre
• Nepravidelná menštruácia
• Silná menštruácia
• poruchy plodnosti až neplodnosť
• Depresia

Primárne je pacientovi odobratá komplexná anamnéza vo forme rozhovoru. Zisťuje rodinnú anamnézu, ochorenia a diagnózy, užívané lieky, životosprávu, príznaky a mnohé iné.

Doktor vyšetrí štítnu žľazu, lymfatické uzliny a blízke okolie pohľadom i pohmatom. Skúma  prípadné zväčšenie žľazy a prítomnosť uzlov.

Diagnostika spočíva najmä v laboratórnom stanovení koncentrácie tyroidálneho stimulačného hormónu, tyroxínu a trijódtironínu a prítomnosti autoimunitných protilátok z krvnej vzorky pacienta.

Pri hypofunkčnej štítnej žľaze je charakteristický pokles tyroidných hormónov. Naopak, hormón TSH (tyreotropný hormón) tvorený v hypofýze je zvýšený.

Pri hyperfunkčnej štítnej žľaze je v krvi zvýšená hladina hormónov T3 a T4 a množstvo hormónu TSH je naopak znížené.

V krvi sa nachádzajú protilátky proti štítnej žľaze, typicky proti tyreoperoxidáze - TPO protilátky. Tyreoperoxidáza je enzým štítnej žľazy, ktorý zohráva dôležitú úlohu v samotnej produkcii hormónov.

Súčasťou vyšetrenia je povrchový ultrazvuk, ktorý pomocou zvukových vĺn zobrazuje vnútorné štruktúry tkaniva žľazy.

Je možné indikovať biopsiu tkaniva štítnej žľazy, ktorá spočíva v odobratí vzorky žľazy pomocou špeciálnej tenkej bioptickej ihly a ultrazvuku. Vzorka tkaniva žľazy je následne poslaná na histologické spracovanie laboratóriom.

Scintigrafia štítnej žľazy spočíva v injekčnom podaní rádioaktívnej látky. S použitím špeciálnej scintilačnej kamery, ktorá zachytáva žiarenie aplikovanej látky, je možné vytvoriť detailný obraz vnútorných štruktúr tkaniva žľazy.

Zdravotné riziká pri neliečení Hashimotovej tyroiditídy

Okrem charakteristických klinických príznakov, ako je nárast hmotnosti, únava, svalovo-kĺbová bolesť či zápcha a mnohé iné, môže neliečená autoimunitná tyroiditída prinášať vážne zdravotné problémy.

Rizikom je struma – zväčšenie štítnej žľazy, ktoré spôsobuje zdravotné obtiaže pri prehĺtaní či ťažkosti s dýchaním.

Hashimotov zápal sa často krát spája so srdcovo-cievnymi ochoreniami v dôsledku zvýšeného krvného tlaku a LDL-cholesterolu.

Častým javom vyplývajúcim z klinických príznakov sú psychické problémy, ako je depresia či úzkostné stavy.

Myxedémová kóma je vážny život ohrozujúci stav, ktorý môže vzniknúť pri dlhodobo neliečenej hypotyreóze. Vyvolávajúcimi faktormi sú najmä infekcie či iná nadmerné záťaže organizmu.

Myxedémová kóma sa zo začiatku prejavuje znížením telesnej teploty, zimomravosťou, spomaleným dýchaním, zvýšenou únavou a spavosťou, ktoré nakoniec vyústia do bezvedomia až samotnej kómy.

Vrodené vady a poruchy vývoja u detí matiek trpiacich neliečenou Hashimotovou hypotyreózou majú vyššie riziko výskytu.

Udáva sa možná určitá spojitosť medzi tehotenstvom s neliečenou hypotyreózou a výskytom rázštepu podnebia či srdcových, mozgových a obličkových porúch u detí.

Jedálniček pri hypofunkcii štítnej žľazy

Nakoľko môže byť hypofunkcia štítnej žľazy spôsobená mnohými príčinami, je vhodné obrátiť sa s jedálničkám na lekára a prípadne nutričného odborníka.

Vzhľadom na Hashimotovu možnú počiatočnú hypertyreózu, následnú hypotyreózu, vývoj ochorenia a zdravotný stav pacienta, je potrebné konzultovať jedálniček s lekárom.

Nakoľko štítna žľaza potrebuje jód, aby produkovala dostatok tyroidných hormónov, je vhodné konzumovať primerané množstvo jódu. Nie však nadmerné množstvo. Dobrým zdrojom sú ryby, vajcia či morské riasy.

Selén a zinok sú dôležité prvky pre metabolizmus štítnej žľazy. Zdrojom sú najmä celozrnné produkty, strukoviny, mäso či ryby. Vhodná je taktiež zelenina (petržlen, mrkva, zelená vňať),  ryby, olivový olej, avokádo, ovocie a semienka a orechy.

Pacientom s hypertyreózou sa odporúča dávať pozor na pravidelnosť v stravovaní, dostatočný príjem bielkovín, vitamínov a minerálov (vápnik, horčík, selén a zinok).

Nadmerná spotreba sójových výrobkov sa pacientom s hypotyreózou neodporúča, nakoľko môže negatívne ovplyvňovať funkciu a aktivitu tyroidných hormónov.

S mierou jesť strumigény (látka zvyšujúca riziko vzniku strumy): brokolica, kaleráb, karfiol, kel, kapusta, sója, kukurica, fazuľa, pšeno, semeno horčice a repky olejnej.

Tento článok vznikol vďaka podpore spoločnosti Hemp Point CBD Slovensko.