Koktavosť, zajakavosť či zajakávanie: Aké má príčiny vzniku?

Prerušovanie v reči môže byť sprevádzané pauzami, kedy človek nedokáže vydať zo seba žiadny zvuk, pričom sa týmto pauzám hovorí aj rečové bloky. 

I napriek tomu, že koktavosť nie je poruchou správania a emócii, do tejto kategórie sa zaraďuje. 

Je to vážna porucha reči, ktorá spôsobuje u jedinca značné problémy v osobnom živote, v spoločnosti, v škole a v zamestnaní. 

V prípade koktavosti nejde o mentálne postihnutie a mozog koktavého jedinca funguje úplne normálne. 

K prvým príznakom koktavosti často dochádza už u detí predškolského veku vo veku 3 – 5 rokov, s častejším výskytom u chlapcov. 

90 % koktania sa prejavuje u detí pred 4. rokom života 

Hlavnú rolu vzniku a rozvoju tejto poruchy hrá okolie, v ktorom dieťa vyrastá, a to najmä rodina. 

Častým vyvolávacím momentom je psychická trauma, ktorá môže byť akútna, alebo trvajúca dlhšie obdobie. 

Často však vzniká aj pri vrodených predispozíciách. 

Pri náhlom vzniknutí koktania u dieťaťa býva konkrétny, pomerne ľahko identifikovateľný emočný zážitok, vo väčšine negatívny, ale nie je výnimkou ani silný emočný zážitok, napríklad v nečakanej ohromujúcej odmene. 

Medzinárodný deň porozumenia koktavosti je 22. október 

Zajakavosť sa rozdeľuje 

Začínajúcu – incipientnú, ktorá sa objavuje u predškolských detí a u detí v období prechodu do školy, medzi 5. – 7. rokom života. 

Pretrvávajúcu – fixovanú, ktorá pretrváva počas školského obdobia, medzi 7. – 13. rokom. 

Chronickú - pretrvávajúcu až do obdobia puberty a dospelosti, od 14. rokov. 

Vývojová príčina koktania sa vyskytuje už u malých detí a patrí medzi najbežnejšie formy. 

Neurogénna príčina koktania je získaná s neskorším nástupom a vyskytuje sa u starších detí, u ľudí po úraze hlavy, po prekonaní mŕtvice alebo poraneniach mozgu. 

Môže byť spôsobená aj užívaním drog, liekov, psychickou a emocionálnou traumou. 

Vývojová príčina vzniku koktavosti

• Najčastejšou príčinou, až v 88 % prípadov sú nepriaznivé pomery v rodine. 
• Zmena komunikačného prostredia. 
• Príchod a narodenie nového člena rodiny. 
• Zmena bydliska. 
• Odlúčenie dieťaťa od rodiny, aj len prechodné odlúčenie, môže tento stav spôsobiť. 
• Strach. 

V príčine vzniku koktavosti má aj výrazný podiel vrodená predispozícia, ktorá vzniká pravdepodobne vplyvom silného stresu alebo psychickej traumy. 

Do úvahy sa berie aj dedičnosť, drobné mozgové poškodenie, drobné odchýlky vo vývoji mozgu a prostredia. 

Psychická príčina vzniku koktavosti

Po psychickej stránke môže byť príčina náhleho vzniku koktavosti. 

• Napadnutie zvieraťom. 
• Hospitalizácia dieťaťa. 
• Úmrtie blízkeho člena rodiny (rodič, starý rodič, obľúbený člen rodiny). 
• Autonehoda. 
• Pád z výšky. 
• Silný emočný zážitok, ako napríklad rozbalenie darčeka. 

Ako predísť koktavosti

• Nestrašiť dieťa. 
• Netlačiť naň so strachom, ako napríklad príde čert. 
• Vyhýbajte sa riešeniam situácii, čo by mohli ovplyvniť a zasiahnuť psychicky vaše dieťa, ako zatváranie do tmavej miestnosti, trest studenou sprchou. 
• Nenúťte dieťa do niečoho, z čoho má veľký strach. 
• Nerozprávajte spôsobom, aby sa dieťa bálo, nedovoľte mu pozerať žiadne horory a vyhnite sa náhlym silným zvukom, ktoré by mohli dieťa vystrašiť. 

Rizikové faktory koktania

• Oneskorenie vývoja v detstve. 
• Genetická predispozícia, pri výskyte koktania v rodine. 
• Stres v rodine. 

Koktanie sa zhoršuje pri vzrušení, tréme, únave, pri strese, pod tlakom, duševnom napätí, vystupovaním pred publikom, ale i pri znížení sebavedomia. 

Pri čítaní sa prejavuje podstatne menej. 

Najmenej sa koktavosť vyskytuje pri šuškaní, alebo speve. 

Väčšina koktajúcich ľudí plynulo rozpráva bez koktania pri rozprávaní sami so sebou, alebo pri speve. 

Príznaky sú rôzne a závisia od závažnej formy poruchy

• Ľahká forma sa prejavuje opakovaním prvých slabík alebo hlások, niekedy s preťahovaním. 
• Pri stredne ťažkej forme sa vyskytujú aj kŕče na začiatku, preťahovanie a opakovanie slabík. Niekedy sa vyskytujú aj pohyby mimického svalstva, trupu, rúk a hlavy. 
• Pri ťažkej forme je reč narušená a kŕče na začiatku slova bývajú veľmi silné až neprekonateľné. 

Koktavosť má 3 skupiny príznakov

Dysfluencia je neplynulosť reči. 

• Pri koktaní dochádza k typu dysfluencie ako:
  • Opakovanie slov - vidím auto, auto. 
  • Hlások -č-č-červený kvet tam kvitol. 
  • Slabík - červený kvet tam kvi-kvi-kvi-kvitol.
  • Jednoslabičné opakovanie slov - ja-ja-ja som. 
  • Dlhé zvuky – ssssss som tu. 
  • Predlžovanie hlások – prolongácia – čéééérvený kkkkkkvet tam kvitol. 
  • Zablokovanie alebo zastavenie vo vete – nazývané ako tiché pauzy - červený --( pauza)--kvet tam kvitol. 
  • Prerušovanie slova – čer---vený kvet tam kvi---tol. 
  • Slovné zvraty a opravy vety – červený kvet tam kvi-kvi ---- rástol tam červený kvet. 

Nadmerná svalová námaha

• Rečové ťažkosti môže sprevádzať: 
  • Žmurkanie očí, ktoré je rýchle. 
  • Chvenie pier.  
  • Tiky tváre. 
  • Trhnutie hlavou. 
  • Zatínanie pästí. 
  • Sčervenanie. 
  • Potenie. 

Psychická tenzia

• Prejavujúca sa:
  • Vnútorným nepokojom. 
  • Frustráciou. 
  • Strachom z predhovoru. 
  • Vyhýbavým správaním v komunikácii (vyhýbanie hovoru, telefonovania, radšej napíše SMS alebo mail). 

Tony, klony a tonoklony

Tony, klony a tonoklony narušujú vážne komunikáciu. 

K nim sa pripája 

• neprirodzená mimika, 
• zášklby hlavy a tela, tiky,
• dieťa dýcha nepravidelne, niekedy s výskytom kŕčov, 
• sčervenie tváre, 
• potenie, 
• rýchly pulz. 

Často sa vyskytuje logofóbia, čo je strach z hovorenia. 

Pri komunikácii s príznakmi koktavosti človek čelí: 

• Tonickej forme koktavosti - ktorý sa prejavuje tlakom na začiatku hlásky slova. Tlak môže byť taký silný, že k vysloveniu slova nedôjde. 
• Klonická forma, ktorá je typická opakovaním slabík na začiatku slova. Pri ťažkej forme sa môže objaviť opakovanie v strede slova. 
• Tonoklonická forma sa vyskytuje najčastejšie, ktorá je spojená s tonickou a klonickou formou. 

Čo sa deje pri koktaní?

U koktavého dochádza k mimovoľnému stiahnutiu dýchacieho, hlasivkového a artikulačného svalstva. 

Pri koktavosti dochádza k:

Poruche dýchacieho pohybu

Koktavý jedinec neprimerane plytvá výdychovým prúdom vzduchu. 

U niektorých ľudí pri tonickom koktaní dochádza k výdychu vzduchu skôr, ako vydajú nejaký zvuk a slovo dopovedia len zostatkovým vzduchom. 

Iný vydychujú vzduch pri prekonávaní slovnej zábrany pri kŕčovitom rozprávaní. 

Dýchanie u detí počas pokoja je normálne, úplne fyziologické. Akonáhle chce niečo vysloviť dochádza ku zmene výdychového prúdu vzduchu. 

Porucha fonačných pohybov

Porucha tvorby hlasu, ktorá vzniká poruchou hrtanových pohybov. 

Násilné a kŕčovité vydávanie hlasu spôsobuje poškodzovanie hlasiviek prekrvením a opuchom sliznice, čím sa súčasne dostavuje aj porucha hlasu. 

Príznaky koktavosti v skratke 

• Ťažkosti so začiatkom slova, vety. 
• Predlženie slova, zvukov v slove. 
• Opakovanie zvuku, slova, slabiky. 
• Prestávky v rámci slova, čím sa slovo preruší. 
• Pridávanie slov do reči, ako napríklad „ehm" pri očakávaní ťažkostí s vyslovením ďalšieho slova. 
• Nadmerné napätie alebo pohyby tváre, hornej časti tela. 
• Úzkosť z rozprávania. 
• Neschopnosť efektívnej komunikácie. 

Príklady

• Pridávanie zvukov a citosloviec ... ehm, ajaaj... 
• Opakovanie celých slov – jablko, jablko na stole. 
• Opakovanie fráz – ona je – má 8 rokov. 
• Zmena slov počas komunikácie vo vete – bola som – odišla som. 
• Nedokončenie myšlienka – volá sa.... zabudnutie mena. 

Dieťa podstupuje vyšetrenia ako: 

• foniatrické - zaoberajúce sa poruchami hlasu, reči a sluchu. 
• logopedické - vyšetrenie výslovnosti, vyjadrovania, jazykových schopností, porozumenia reči. 
• neurologické - vyšetrenie a diagnostika neurologických ochorení. 
• psychologické -  vyšetrenie osobnosti, intelektu, pamäti, pozornosti. 
• v niektorých prípadoch aj:
  • interné vyšetrenie, pri ktorom sa zisťuje celková anamnéza jedinca, jeho zdravotného stavu, ako i predchádzajúce ochorenia, úrazy, operácie, ktoré by mohli mať za následok vznik koktavosti. 
  • rehabilitačné vyšetrenie. 
  • psychiatrické vyšetrenie. 

Pri diagnostike a hodnotení zakoktávania – dysfluencie sa hodnotí: 

• Frekvencia výskytu páuz, ktorá je u zakoktania nápadná. 
• Znaky páuz sa kvalitatívne môžu prejaviť nefyziologickými príznakmi, ako napríklad vynútené prestávky spôsobené spazmami (mimovoľným stiahnutím svalstva), nadmernou námahou reči, alebo je reč zvukovo odlišná. 
• Lokalizácia páuz. 
• Trvanie páuz. 

Koktavosť sa v 80 - 90 % objaví u detí do 4 rokov. 

Priebeh je buď pomalý a postupný, alebo môže začať náhle. 

Najčastejším prejavom je postupné opakovanie začiatočnej spoluhlásky, opakovanie prvého slova, bez uvedomenia si dieťaťa, že sa opakuje. 

Postupom času sa porucha reči stáva častejšia a rušivá. 

Koktavosť časom vymizne u 65 – 85 % detí.  

Niekedy sa koktanie stane chronickým a pretrvá až do dospelosti, čím sa znižuje sebaúcta. 

Osobnosť balbutika je veľmi ovplyvnená koktaním a často dochádza k jeho pasivite, i sociálnej izolácii. 

Rečové bloky môžu privádzať človeka ku komplexu menejcennosti, nenávisti seba samého a k depresiám.