Vtáčia chrípka: Čo to je a ako sa prenáša?

Prenos, príznaky, diagnostika, liečba a mnoho iných zaujímavých informácií sa dočítate v článku.

Čo je to vtáčia chrípka?

Vtáčia chrípka je vysoko nákazlivé ochorenie vtáctva a hydiny. 

Prirodzenými hostiteľmi tohto vírusu sú najmä divoko žijúce vtáky, vodné vtáctvo a hydina. Jedná sa o vírus vtáčej chrípky typu A s označením H5 (subtypy H5N1, H6N8..).

Vírusy vtáčej chrípky sa delia na podtypy vírusu s vysokou a nízkou patogenitou. Vysoko-patogénne subtypy spôsobujú u zvierat vysokú úmrtnosť, zatiaľ čo nízko-patogénne spôsobujú miernejšie prejavy ochorenia.

Vysoko-patogénny vírus vtáčej chrípky preukázal taktiež slabú schopnosť prenosu zo zvierat na ľudí. Prenos na človeka je zriedkavý.

Vírus sa po prvýkrát objavil v Číne Hongkongu v roku 1997. Následne sa rozšíril primárne v Ázii a neskôr po celom svete. Vo viacerých krajinách Európy bol evidovaný výskyt chrípkového vírusu u hydiny a vtáctva v rokoch 2016 a 2017.

Vírus vtáčej chrípky bol v daných rokoch evidovaný v Maďarsku, Poľsku, Chorvátsku, Nemecku, Rakúsku, Anglicku, Švajčiarsku, Dánsku, Holandsku či v Českej republike.

Na území Slovenska bola vtáčia chrípka prvýkrát potvrdená v decembri v roku 2016 v domácom chove hydiny.

Na Slovensku sa vtáčia chrípka dodnes v žiadnom veľkochove nezistila. Objavili sa prípady vírusu u voľne žijúceho vtáctva, v drobnochovoch alebo v menšom chove.

Pôvodca vtáčej chrípky môže potenciálne vyvolať ochorenie aj u človeka. Vtáčia chrípka by sa nemala prenášať z človeka na človeka. Podľa odborníkov musí vírus vtáčej chrípky najprv zmutovať, aby mohol byť prenosný z človeka na človeka.

Od roku 1997 zaznamenali viac ako 100 ochorení u ľudí v oblasti Ázie. V Európe sa vyskytlo niekoľko ojedinelých prípadov u ľudí, ktorí pricestovali z rizikových oblastí alebo priamo pracovali s vtáctvom/hydinou.

Čítajte tiež:
Čo je to chrípka, aké má príznaky a priebeh? Ako sa prenáša?

Na základe prítomnosti povrchových antigénov, sa vírus delí na subtypy. Tieto podtypy sa voľne vyskytujú v rôznych kombináciách a vznikajú tak nové vírusy.

Vírus sa medzi vtákmi pomerne ľahko prenáša a môže spôsobiť ich úmrtie. Hlavným zdrojom vírusu v prírode sú voľne žijúce vtáky, a to najmä vodné vtáctvo, ako je kačica či hus. Ďalej hydina, a teda sliepky.

Vírus môže prežívať v truse zvierat, telesných tekutinách, na slame, kontaminovaných predmetoch či vajcovej škrupine. Je schopný prežiť kratší čas aj vo vodnom prostredí.

Vírus sa z organizmu vylučuje kvapôčkovou cestou, a teda sekrétmi horných dýchacích ciest, semenom a trusom.

Prenos na ľudí je veľmi zriedkavý. Z prípadov ochorenia ľudí sa jednalo o jedincov, ktorí nedodržali zásady hygieny alebo priamo manipulovali s nakazenou zverou.

Infekcie u ľudí súviseli s priamym kontaktom s infikovanými vtákmi alebo ich fekáliami. Ohrozené sú tak najmä jedinci, ktorí sú v blízkom kontakte s vtáctvom alebo hydinou. Príkladom je farmár alebo veterinár.

Medzi hlavné rizikové faktory patrí kontakt s infikovanou krvou, fekáliami alebo inými telesnými tekutinami nakazenej hydiny. Ďalej je rizikový pobyt a priamy kontakt s vtáctvom vo vodných plochách, ako sú rybníky, jazerá či štrkoviská.

Ktorí jedinci by mali byť ostražití?

• Chovatelia a prepravcovia hydiny
• Zamestnanci bitúnkov a kafilerických zariadení
• Zamestnanci v živočíšnej výrobe
• Veterinári a laboranti
• Farmári, poľovníci a chovatelia
• Cestujúci do oblastí s výskytom vtáčej chrípky 

Hrozí nebezpečenstvo aj pre ľudí?

Ľudia sú zriedkavo infikovaní vírusmi vtáčej chrípky a ak sa infekcia na nich náhodou prenesie, ochorenie má zvyčajne mierny priebeh. Avšak pri infekcii vysoko-patogénnym vírusom môže u niektorých jedincov hroziť vážne zdravotné riziko.

Stovky úmrtí ľudí na vtáčiu chrípku sú evidované, pričom sa jednalo najmä o prípady vo východných krajinách.

Nebezpečenstvo pandémie vtáčej chrípky u ľudí hrozí v prípade, keď nový chrípkový vírus, odlišný od predchádzajúcich aktuálne cirkulujúcich vírusov, bude mať schopnosť vyvolať ochorenie a šíriť sa v dôsledku nízkej imunity populácie voči tomuto novo vzniknutému druhu vírusu.

Slovensko hlási vtáčiu chrípku aj v roku 2023.
Vírus sa objavil u voľne žijúcich vtákov na Oravskej priehrade, Liptovskej Mare a v bratislavských Rusovciach.
Veterinári museli utratiť niekoľko tisíc kusov hydiny.

Inkubačný čas vtáčej chrípky, a teda čas od kontaktu s nakazeným zvieraťom až po objavenie prvých symptómov, je priemerne 7 dní.

Presná inkubačná doba sa pohybuje od niekoľkých hodín, 3 dní až 10 a viac dní v závislosti od množstva, cesty prenosu a virulencie vírusu.

Priebeh ochorenia je akútny a v prípade vysoko-virulentných kmeňov perakútny - je skrátená doba prepuknutia ochorenia.

Samotný priebeh ochorenia u ľudí závisí od vlastností vírusu a zdravotného stavu pacienta. Chrípka spôsobená vírusom vtáčej chrípky sa prejavuje primárne respiračnými symptómami.

Bežná je zvýšená telesná teplota, kašeľ a zhoršené dýchanie. Vo väčšine prípadov sa tak príznaky zhodujú s príznakmi klasickej chrípky. Ďalej bolesti hlavy, bolesti kĺbov a svalov a bolesť v hrdle. V niektorých zriedkavých prípadoch je prítomná hnačka.

Vysoko-patogénny vírus môže však u oslabených jedincov vyvolať vírusový zápal pľúc, ktorý môže mať za následok multi-orgánové zlyhanie.

Hlavnými klinickými príznakmi vtáctva a hydiny je strata plachosti, znížená aktivita a nechutenstvo k príjmu krmiva či klesajúca znáška. Ďalej chrapot, opuchy a výtoky. Zvieratá nakazené vtáčou chrípkou sú usmrtené.

Možné príznaky vtáčej chrípky u ľudí:

• Bolesť hlavy
• Bolesť hrdla a ťažkosti s prehĺtaním
• Kašeľ a chrapot
• Upchatie horných dýchacích ciest
• Zvýšená telesná teplota, horúčka
• Bolesť kĺbov a svalov
• Nechutenstvo a tráviace problémy
• Celková slabosť a zvýšená únava

Vírus vtáčej chrípky síce preukázal schopnosť prenosu na človeka, no zostáva slabo adaptovaný a prenos z vtákov na človeka je tak zriedkavým javom.

Pre diagnózu vtáčej chrípky sú potrebné vzorky výteru z nosa a hrdla. Odber musí byť vykonaný počas prvých dní od objavenia príznakov.

Na posúdenie stavu postihnutia dolných dýchacích ciest môže byť pacient poslaný na RTG vyšetrenie hrudníka. V súvislosti s diagnózou a príznakmi je pacient preposlaný na príslušné oddelenie.

Priebeh je u človeka typický, ako pri chrípkovom ochorení. U vtáctva je opísaný v časti príznaky.

Prevencia nákazy

Riziko nakazenia pre človeka existuje, o čom svedčia aj prípady ľudí v krajinách juhovýchodnej Ázie, ktorí sa nakazili vírusom H5N1 z infikovanej hydiny.

I keď je prenos zriedkavý, je potrebné zrealizovať všetky nevyhnutné opatrenia už v prvotnom štádiu výskytu vtáčej chrípky u vtáctva/hydiny.

Vo veľkých chovoch hydiny je nesmierne dôležité zabrániť kontaktu chovanej hydiny a s voľne žijúcimi vtákmi, a to obzvlášť vodného vtáctva a hydiny.

V prípade vzniku ochorenia zvierat je potrebné bezodkladne kontaktovať príslušný orgán veterinárnej správy a hygieny.

Medzi ďalšie preventívne opatrenia proti šíreniu nákazy vtáčej chrípky patrí okamžité usmrtenie hydiny a vtáctva žijúceho v chove, likvidácia kontaminovaných predmetov a materiálov.

Jedinci, ktorí prišli do  priameho kontaktu s chorým alebo uhynutým divým vtáctvom/hydinou, sú povinní dôsledne dodržiavať zásady osobnej hygieny.

Základom je dôkladné umývanie rúk, dezinfekcia a využívanie ochranných prostriedkov vrátane dýchacích ciest.