Medzi tieto príznaky môžu patriť aj niektoré lokálne symptómy, ktoré však majú vo väčšine pôvod v ochoreniach celotelových alebo systémových a tak hoci by sa mohlo jednať o lokálne príznaky, ide o systémové prejavy. Väčšina príznakov systémového typu obvykle zasahuje aktuálny stav organizmu a ide na prvý pohľad o bežné prejavy, ako je únava, potenie alebo pocit horúčavy, ktoré sa nemusia vždy spájať s chorobami, ale treba si ich vždy dať do súvisu aj s ďalšími symptómami.

Veľmi často medzi tieto príznaky patria aj zmeny telesnej teploty, ktoré pokiaľ nesúvisia s nejakými zjavnými externými príčinami, je možno ich pokladať za chorobné príznaky, pretože organizmus si obvykle udržiava teplotu permanentne a staticky len s menšími odchýlkami počas dňa a podľa stavu fyzickej aktivity človeka. Akékoľvek väčšie odchýlky, či už náhle a akútne alebo chronické a dlhodobejšie, signalizujú narušenie vnútorného stavu organizmu.

Niektoré tieto systémové príznaky sú spojené a naviazané na výskyt iných symptómov, prípadne vznikajú v ich súvislosti alebo ako ich následok. Zimnica a triaška obvykle súvisí s vyššou telesnou teplotou a horúčkou, kedy sa snaží organizmus prebytočného tepla zbaviť uvoľňovaním svalov a pórov na koži a tiež napríklad aj potením. Keďže potenie patrí aj medzi prejavy vylučovania škodlivín cez pokožku, obvykle sa tieto symptómy vyskytujú pri infekciách.

Pocit horúčavy a potenie

Pocity horúčavy nemusia vždy byť vážny problém alebo symptóm horšieho zdravotného stavu, pretože organizmus obsahuje viacero regulačných mechanizmov a tie reagujú aktuálne na teplotu tela. pokiaľ sú však prítomné aj iné príznaky, väčšinou je pocit horúčavy symptómom pre zápalové a infekčné ochorenia spojené s horúčkou alebo respiračným syndrómom. Taktiež pri problémoch s hladinou hormónov môže mať človek pocity horka, podobne aj pri intoxikácii.

Podobne aj potenie je jeden z mechanizmov, ako sa telo vyrovnáva s horúčavou a je úplne bežné pri väčšej fyzickej aktivite alebo vplyvom extrémnej teploty okolia. Zároveň však nadmerné potenie je príznak, ktorý by sa nemal ignorovať, pretože súvisí s chorobami tráviacej, dýchacej aj srdcovo-cievnej sústavy. Dochádza k nemu vo zvýšenej miere pri horúčkovitých a infekčných chorobách, ale aj pri mnohých život ohrozujúcich a akútnych stavoch a zhoršení organizmu.

Zvýšená teplota ako varovný signál

Zvýšená telesná teplota je teplota od 37 do 38 stupňov Celzia. Niekedy nemusí ísť o nič vážne, organizus sa takto prehreje vplyvom nadmernej fyzickej aktivity alebo vplyvom okolitej teploty, ktorá je ešte vyššia. Na druhú stranu, pokiaľ sa vyskytnú aj iné podozrivé symptómy a prejavy, nemala by sa zvýšená teplota podceňovať. Ide napríklad často o respiračné ochorenia, ako zápal priedušiek, chrípka, angína, tuberkulóza pľúc alebo čierny kašeľ.

Okrem toho zvýšená teplota sprevádza aj nádorové ochorenia a veľakrát neskôr prerastie aj do horúčok, napríklad pri rôznych infekciách a zápaloch bakteriálneho a vírusového typu. Tiež môže ísť o príznak myokarditídy alebo endokarditídy, ktoré súvisia so srdcom. Niektoré zápaly v organizme tiež sprevádza mierne zvýšenie teploty, napríklad šigelózu, laryringitídu, kliešťovú encefalitídu, zápal vaječníkov u žien a tiež niektoré pohlavné choroby, ako napríklad kvapavka.

Pozor vždy na horúčku

Horúčka už na rozdiel od teploty je vždy príznakom choroby v organizme o horúčke sa hovorí, ak je telesná teplota väčšia ako 38 stupňov. Typická je horúčka pri infekčných chorobách ako napríklad malária, leptospiróza, ebola, paratýfus, brušný týfus, chrípka, cytomegalovírusová infekcia, klieľťová encefalitída, infekčná mononukleóza alebo angína. Niekedy sa stáva, že sa horúčka vyvinie postupne zo zvýšenej teploty, inokedy príde náhle a akútne.

Najčastejšie je horúčka síce spojená s ochoreniami dýchacieho systému, ale spája sa aj so zápalmi napríklad srdca a kardiovaskulárneho systému, taktiež s niektorými infekčnými ochoreniami tráviacej sústavy a ochoreniami krvi a krvotvorby, ako napríklad leukémia. Sprevádzať môže v niektorých prípadoch aj rôzne otravy a intoxikácie alebo zápaly traumatického charakteru, ktoré môžu niekedy priamo ohrozovať život človeka, ako zápal pobrušnice.

Zimnica aj triaška tiež niečo znamenajú

Zimnica a triaška obvykle sprevádzajú najmä horúčkovité ochorenia. Zimnica je pocit chladu a zimy sa vyskytuje sa najčastejšie pri infekčných ochoreniach, ktoré sú typické horúčkou, ako napríklad žltá zimnica, brušný týfus, malária, hemorágia, ale aj u nás pomerne rozšírená a známa chrípka. Taktiež môže niekedy sprevádzať aj herpetické vírusové choroby či ochorenia srdca, napríklad pri infekčnej endokarditíde. Výnimočná nie je ani pri obličkových kameňoch.

Triaška je stav, kedy sa celé telo tiež chvie a trasie, ale nejde o pocit chladu a zníženia teploty. Typická je triaška spolu aj so zimnicou, napríklad pri chrípke, šigelóze alebo malárií, no môže byť aj samotná. Niekedy sprevádza stavy intoxikácie alebo nadužívania alkoholu, vyskytovať sa môže aj pri niektorých neurologických chorobách, ako napríklad detská mozgová obrna alebo v rámci epilepsie. Pri problémoch s trávením sa už objavuje vzácnejšie, ale sú aj takéto prípady.

Znížená telesná teplota a zimomrivosť

Znížená telesná teplota je príznakom zlyhávania termoregulačných mechanizmov v tele, pričom tieto môžu byť poškodené nejakou chorobou alebo na základe vonkajších faktorov. Napríklad pri podchladení dochádza vplyvom nízkej teploty okolia aj k znižovaniu telesnej teploty organizmu, keďže telo už nevie svojimi vlastnými mechanizmami zabrániť ochladzovaniu. Zimomrivosť nastáva obvykle dlhodobo ako stav pocitu zimy a súvisí s problémami s cievnou sústavou a nízkou hladinou hormónov.

Oslabená imunita ako príznak

Ak má človek často nejaké infekčné ochorenia, znamená to vždy oslabenie imunity alebo nadmerné vystavovanie organizmu extrémnym podmienkam. Ani jedno nie je dobré a navyše imunitný oslabený systém predstavuje permanentné riziko. Imunita môže byť znížená napríklad aj podávaním imunosupresív alebo liekov s takýmto nežiadúcim účinkom, vtedy je to pochopiteľné a časté infekcie sú jedným z nechcených, ale nutných efektov, ktoré treba pretrpieť.

Pokiaľ však ide o oslabenie imunity na základe choroby, je to varovanie. Takto sa častými infekciami typicky prejavuje napríklad AIDS, ale aj alergie. Ak niekoho trápia časté infekcie dolných ciest dýchacích, je to spôsobené nedostatočnou filtračnou funkciou horných dýchacích ciest. Pri pľúcnych ochoreniach navyše hrozia v dôsledku slabej imunity aj rôzne komplikácie. Vyšetrenie imunity treba zveriť do rúk imunológa, ktorý vie zistiť aj presnú príčinu.

Problémy s plným nosom

Časté smrkanie a plný nos obvykle indikujú problémy v hornej časti dýchacích ciest, napríklad pri infekciách a zápaloch, ako sú angína, zápal nosohltanu a podobne. Veľakrát plný nos a smrkanie sú zapríčinené aj nadmernou produkciou hlienu, čo je zas typické pre choroby dolnej časti dýchacieho systému. Môže tiež ísť o alergickú reakciu počas hlavnej sezóny na jar a na jeseň. Najmä malé deti majú s plným nosom najväčšie problémy, čiže u nich je to častý príznak.

Vysilenosť, malátnosť, únava a točenie hlavy

Medzi systémové príznaky, ktoré môžu znamenať ochorenia alebo zdravotné problémy v rámci celého organizmu, patrí napríklad nadmerná vysilenosť alebo únava. Tieto príznaky sú typické pre zápalové a infekčné ochorenia, ktoré sprevádza aj vysoká teplota až horúčka. Niekedy súvisia s nadmernou fyzickou únavou alebo psychickou únavou pri veľkej záťaži organizmu. vysilenosť môže súvisieť aj s únavou pohybovej sústavy. S únavou sa obvykle vyskytuje aj malátnosť.

Tá sprevádza najmä chrípku a ochorenia centrálnej nervovej sústavy, kedy je nejakým zápalom či infekciou postihnutý aj mozog. Taktiež môže byť malátny človek pri problémoch s metabolizmom. Točenie hlavy sa tiež zvykne pri týchto ochoreniach vyskytovať, podobne ako pri horúčkovitých chorobách alebo pri problémoch so srdcom, kedy nie je mozog dostatočne prekrvený. Nadmerný a intenzívny výskyt týchto symptómov treba vždy konzultovať s lekárom.