Čo to je dermatitída? Zápal kože a jeho príčiny, príznaky i rozdelenie

Ochorenie sa prejavuje najmä u osôb, ktoré majú zmenenú reaktivitu kože.

Pre všetky typy dermatitíd je charakteristické, že majú sklon k rozšíreniu, recidívam (opakovaniu) a sú vo väčšine prípadov chronické (dlhodobé).

Ekzém alebo dermatitída?

V odborných lekárskych kruhoch boli viaceré snahy rozlíšiť dermatitídu od ekzému. Nová terminológia, ktorá vychádza z anglosaského prostredia, používa pojem dermatitída.

V stredoeurópskej medicíne je stále zaužívaný termín ekzém.

V našej literatúre sa pojem dermatitída používa pre nealergické zápalové kožné procesy s akútnym priebehom. Ekzémom sa označuje zápal kože alergického pôvodu s chronickým priebehom. Ale ani toto delenie nie je jednotné.

Ekzém je typ reakcie, ktorý má mnoho príčin.

Podľa niektorých odborníkov je každý ekzém dermatitídou, ale nie každá dermatitída je ekzémom. Z toho vyplýva, že sa odporúča používať pojem dermatitída.

Klasifikácia a aj terminológia je nejednotná a v rôznej literatúre sa používajú rozdielne kritériá.

Podľa priebehu rozdeľujeme dermatitídu na:

• akútnu,
• subakútnu,
• chronickú.

Podľa príčiny vzniku sa dermatitídy delia na:

• alergické,
• iritačné.

Taktiež v literatúre nájdeme delenia podľa morfológie a lokalizácie. V tomto článku sa riadime nasledujúcim delením:

• Iritačná kontaktná dermatitída (Dermatitis contacta iritativa).
• Kontaktná alergická dermatitída (Dermatitis contacta allergica).
• Mikrobiálna dermatitída (Dermatitis nummularis).
• Atopická dermatitída (Dermatitis atopica).
• Seboroická dermatitída (Dermatitis seborrhoica).
• Dyshidrotická dermatitída (Dermatitis dyshidrotica).

Dermatitídy podľa pôvodu rozdeľujeme do dvoch skupín:

1. Vonkajšieho (exogénneho) pôvodu – iritačná kontaktná dermatitída, alergická kontaktná dermatitída, mikrobiálna dermatitída.
2. Vnútorného (endogénneho) pôvodu – atopická dermatitída, seboroická dermatitída, dyshidrotická dermatitída.

Podľa príčiny zaraďujeme do skupiny dermatitíd/ekzémov tieto kožné ochorenia:

1. Iritačná kontaktná dermatitída (Dermatitis contacta irritativa)

Príčinou ochorenia sú nealergické, dráždivé vonkajšie faktory. Tie môžu byť fyzikálne, chemické alebo biologické. Priebeh ochorenia môže byť akútny (toxická dermatitída), subakútny alebo chronický (kumulatívna dermatitída).

Príznaky akútnej dermatitídy sa prejavia už po niekoľkých minútach alebo hodinách.

Prejavy chronickej dermatitídy vznikajú po opakovanom kontakte s toxickým vyvolávajúcim faktorom.

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené jednotlivé príklady vyvolávajúcich faktorov

Toxickým vyvolávajúcim faktorom môžu byť rastliny. Napríklad čili papričky obsahujú alkaloid kapsaicín, ktorý vyvoláva uvoľňovanie uloženého neurotransmiteru zo zmyslových neurónov. Výsledkom je, že človek pociťuje pálenie pokožky.

Keď pri práci s čili papričkami nepoužívate ochranné rukavice, tak sa môže objaviť kontaktná dermatitída rúk.

2. Alergická kontaktná dermatitída (Dermatitits contacta allergica, Eczema contactum allergicum)

Kontaktná alergická dermatitída je prejavom bunkami sprostredkovanej alergie neskorého typu. Spektrum najčastejších kontaktných alergénov sa v priebehu života mení. Vo veľkej miere je odrazom životného štýlu a životnej úrovne spoločnosti.

V mnohých prípadoch vzniká zápal kože po holení, keď pacient použije penu na holenie. Taktiež zápal kože môžu vyvolať šperky (hodinky, retiazky), ktoré obsahujú nikel.

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené príčiny vzniku alergickej kontaktnej dermatitídy podľa pohlavia

3. Mikrobiálna dermatitída (Dermattitis nummularis, Eczema microbiale)

V literatúre nie sú doposiaľ uvedené jednotné názory na príčiny vzniku ochorenia. Predpokladá sa, že mikrobiálne pôsobenie nie je priamou príčinou vzniku ochorenia.

To znamená, že je to kontaktná alergia kože na produkty baktérií. 

4. Dyshidrotická dermatitída (Dermatititis dyshidrotica, Eczema dysidroticum)

Medzi rizikové faktory, ktoré sa podieľajú na vzniku ochorenia, patria iritačné alergické vplyvy, infekcie, psychika a tepelné vplyvy.

5. Atopická dermatitída (Dermatitis atopica, Eczema atopicum - Atopický ekzém)

Na vzniku atopickej dermatitídy sa zúčastňuje veľa faktorov:

• Dedičnosť – dedí sa predispozícia na vznik atopickej dermatitídy. Asi u 60 až 70 % pacientov, ktorí trpia ochorením je v rodinnej anamnéze zaznamenaná pozitívna atopia.
• Narušenie bariérovej funkcie kože – dochádza k zníženej obranyschopnosti voči kolonizácii baktériou Staphylococcus aureus. Táto baktéria spôsobuje zvýšenú náchylnosť ku vzniku a k udržiavaniu zápalových.
• Faktory vonkajšieho prostredia – alergény, vplyv teploty a vlhkosti, dráždivé látky.
• Psychologické faktory – vplyv stresu.

6. Seboroická dermatitída (Dermatitis seborrhoica)

Seboroická dermatitída patrí medzi multifaktoriálne ochorenia.

Na vzniku seboroickej dermatitídy sa podieľajú nasledujúce faktory:

• nadmerná tvorba kožného mazu,
• zmnoženie lipofilných kvasiniek rodu Malassezia,
• dedičnosť,
• iné rizikové faktory – nadmerné potenie, obezita, stres, nevhodná hygiena, HIV infekcie, lieky (kortikosteroidy, imunosupresíva).

Pre akútne štádiá ochorenia je charakteristická mnohotvárnosť:

• opuch,
• začervenanie,
• papuly,
• vezikuly,
• chrasty.

Pre chronické štádiá dermatitíd sú typickými znakmi:

• odlupovanie kože,
• zhrubnutie kože,
• vznik trhlín.

Klinický obraz dermatitíd je ovplyvnený viacerými faktormi:

• typom dermatitídy,
• štádiom,
• lokalizáciou,
• vekom pacienta,
• starostlivosťou o pokožku,
• predchádzajúcou liečbou,
• vonkajšími a vnútornými faktormi.

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené typické príznaky pre jednotlivé druhy dermatitíd

Čítajte tiež:

• Ako sa máme starať o problematickú i mastnú pleť? 3 hlavné kroky a tipy na kozmetiku
• Ako na starostlivosť o ruky? 3 kroky: Umývanie, dezinfekcia, krémovanie

1. Anamnéza – cielená, podrobná.
2. Klinický obraz – morfologické prejavy.
3. Diferenciálna diagnostická rozvaha.
4. Pomocné vyšetrenia – epikutánne testy, iné vyšetrenia (histologické, bakteriologické, mykologické, alergologické).

Okrem spomínaných krokov, lekár by mal vedieť odpovedať na tieto otázky:

1. Naozaj je to ekzém? Ak nie, tak aké iné diagnózy by to mohli byť?
2. Akým typom ekzému trpí pacient?
3. Aká je príčina?
4. Vieme odstrániť príčinu alebo vyvolávajúci faktor?

Ochorenie sa prejavuje drobnou, začervenanou makulou a špicatou papulkou. Papulky sa zoskupujú do skupiniek. Typickým obrazom je, že najviac papuliek sa nachádza v strede ložísk a k okrajom sa ich počet zmenšuje.

Základom papuliek je vnútrobunkový opuch, ktorý spolu s vnútrobunkovým edémom keratinocytov vedie k vzniku pľuzgierov. Pľuzgiere sa postupom času zväčšujú a premieňajú na buly.

Vonkajšia tenká vrstva pľuzgierov ľahko praská. Dochádza k ich splývaniu do mokvajúcich ložísk alebo väčších plôch. Tkanivový mok, ktorý sa vytvorí po prasknutí pľuzgiera, postupom času zaschýna a vytvára chrasty.

V prípade chronického priebehu ochorenia majú pacienti často nutkanie škrabať postihnuté miesta.

Výsledkom tohto škrabania je zhrubnutie povrchu (lichenifikácia). Toto zhrubnuté miesto sa spolu so zosilnením rohovej vrstvy stáva podkladom pre vznik hyperkeratotického ekzému.

Vznik kožných vyrážok je postupný. Tak, že vedľa seba sa nachádzajú prejavy v rôznom stupni vývoja. Silné svrbenie, ktoré je príznakom väčšiny dermatitíd, má za následok vznik odrenín.

Škrabanie vyrážok je nebezpečné, pretože môže dôjsť k vzniku druhotnej infekcie.

Prejavy akútnej dermatitídy spoznáme jednoducho. Ložiská majú neostré ohraničenie, sú začervenané a opuchnuté. V ložiskách sa nachádzajú papulky, pľuzgiere alebo buly.

Pre chronickú dermatitídu sú typické olupujúce sa zhrubnuté a hyperpigmentované ložiská. Tie majú zhrubnutý povrch. Často dochádza k tvorbe trhlín.

Aké diétne a režimové opatrenia by mali pacienti dodržiavať?

Vo všeobecnosti sa pacientom neodporúča jesť korenisté, kyslé, ostré a aromatické potraviny. Vyhýbať by sa mali aj alkoholu.

Univerzálna protiekzémová diéta neexistuje.

Pacientom lekári odporúčajú jedálniček, ktorý je podobný žlčníkovej diéte.

Ako na recepty pre žlčníkovú diétu? + Potraviny čo nedráždia žlčník
Aké sú základy a zásady žlčníkovej diéty? Aké potraviny jesť / nejesť?

Jedálniček pri tejto žlčníkovej diéte pozostáva z nasledujúcich potravín:

• zelenina bez zrniečok,
• ovocie bez zrniečok a šupiek,
• spracované ovocie - vo forme marmelád alebo štiav,
• chudé mäso - morčacie, kuracie, králičie, hovädzie, ryby,
• zeleninové alebo slabšie mäsové polievky,
• mlieko a mliečne výrobky (s tukom do 1,5 %),
• tvrdé syry (do 30 % tuku),
• rastlinné oleje - olivový, slnečnicový,
• netučné pečivo,
• sucháre,
• detské piškóty,
• vločky,
• cestoviny,
• ryža,
• zemiaky.

Medzi základné režimové odporúčania patria:

1. Šetrná hygienická starostlivosť o kožu – používať nedráždivé mydlá a šampóny.
2. Skrátiť kontakt s vodou na čo najkratší čas.
3. Pokožku po osprchovaní nesušíme pomocou trenia uterákom.
4. Pacientky by mali vynechať kozmetiku – make-up, lak na nechty, lak na vlasy a podobne.
5. Nosenie vhodného oblečenia – bavlnené, hladké, vzdušné.
6. Nefajčiť.
7. Izby v byte by ste mali pravidelne vetrať.
8. Byt alebo dom by sa mal každý deň povysávať.

Tento článok vznikol vďaka podpore spoločnosti Hemp Point CBD Slovensko.