Alergia na mlieko a intolerancia laktózy: rozdiel a príznaky

Príčiny vzniku neznášanlivosti, príznaky, prejavy, rozdiel medzi alergiou a intoleranciou, možnosti liečby a mnohé iné sa dozviete pokračovaním v článku.

Čo je to mlieko a laktóza?

Mlieko je biela neprehľadná tekutina, ktorá pochádza z mliečnych žliaz cicavcov. Ide o významný zdroj potrebných živín pre novorodencov. V dospelosti je často konzumované mlieko zvierat, a to najmä kráv.

Mlieko je tvorené z vody, tuku, bielkovín, vitamínov, minerálov a laktózy. Laktóza je odborný názov pre mliečny cukor, ktorý je prirodzenou súčasťou mlieka. Je hlavným zdrojom sacharidov v tekutine mlieka.

Laktóza je v tenkom čreve človeka štiepená pomocou enzýmu laktázy na jednotlivé monosacharidy - glukózu a galaktózu.

Alergia na mliečnu bielkovinu

Alergia na mliečnu bielkovinu (vo väčšine prípadov na bielkovinu kravského mlieka) je nežiadúca reakcia imunitného systému. Alergia teda súvisí s konzumáciou bielkoviny mlieka a nie laktózy (mliečneho cukru).

Avšak táto potravinová alergia sa nevzťahuje iba na mlieko kravské, môže sa týkať i iného druhu mlieka (ovčie, sójové..).

Kravské mlieko však obsahuje bielkovinu nazývanú kazeín, ktorá vo väčšine prípadov stojí za vznikom alergickej reakcie. Práve preto je táto alergia prezývaná aj ako alergia na bielkovinu kravského mlieka.

Mliečna potravinová alergia postihuje približne v 2% aj malé deti na úrovni dojčiat a batoliat, pričom vo väčšine prípadov sa zdravotný stav postupne upraví k fyziológii.

Dojčatá nemajú v tomto čase vývoja dostatočne vyvinutú slizničnú bariéru, čo predstavuje aj zvýšenú priepustnosť pre alergén v jeho základnej forme.

Naopak, u dospelých jedincov sa táto potravinová alergia vyskytuje ojedinelejšie a trvá do konca života tak, ako aj iné druhy alergií.

Hlavným príznakom alergie na bielkovinu kravského mlieka sú tráviace problémy, ako je bolesť brucha, nadúvanie, nafukovanie, poruchy s vyprázdňovaním (hnačka/zápcha), nevoľnosť či zvracanie.

Nakoľko ide o alergiu, možným je aj kožný príznak vo forme ekzému, vyrážky, dermatitídy, zápalov ústnej dutiny a podobne. Všeobecným príznakom je i kýchanie (nádcha), svrbenie nosa a očí.

Nežiadúce alergické príznaky sa objavujú pomerne rýchlo po konzumácii mliečneho výrobku.

Laktózová intolerancia

Intolerancia (neznášanlivosť) na laktózu nie je alergia na mlieko, a to napriek podobným príznakom po jeho konzumácii. Ide o poruchu tráviaceho traktu rozštiepiť a spracovať mliečny cukor – laktózu.

Jedinci s intoleranciou majú teda problém s tráviacim enzýmom laktázy.

Zle spracovaná, resp. nerozštiepená laktóza sa z tenkého čreva dostáva do hrubého čreva, kde následne dochádza ku kvaseniu, ktoré podporuje črevné baktérie, tvorbu mastných kyselín a plynov.

Zvýšený osmotický tlak zvyšuje zadržiavanie vody v čreve. Laktóza je tak frementovaná črevnými baktériami za vzniku plynov (vodík, oxid uhličitý) a mastných kyselín krátkeho reťazca.

Hlavným príznakom je bolesť brucha, kŕče v bruchu, nadúvanie, nafukovanie, nevoľnosť, problémy s vyprázdňovaním (hnačka) a podobne.

Intolerancia na laktózu je podľa etiológie vzniku delená na:

1. Vrodená/vývojová.
2. Primárna.
3. Sekundárna (pridružená).

Vrodená forma laktózovej intolerancie je ojedinelá a vyskytuje sa už v novorodeneckom veku. Funkcia enzýmu laktázy je narušená genetickým faktorom a pretrváva do konca života jedinca.

Príznakom je zlá znášanlivosť materského mlieka a pridružené tráviace ťažkosti. Ak stav nerozpozná včas, môže byť pre dieťa nebezpečný. Hrozí tak podvýživa z nedostatku tekutín a prijatých živín.

Vývojová intolerancia sa vyskytuje najmä u niektorých prípadov nedonosených novorodencov, ktorí nemajú dostatočne vyvinutú črevnú sliznicu, pričom fyziologicky začínajú tvoriť laktózu až po 34. týždni gravidity ženy.

Sekundárna pridružená laktózova intolerancia je spájaná s určitou poruchou a ochorením tráviaceho traku jedinca. Ide najmä o zápalové ochorenia tráviaceho traktu, ako je celiakia, Crohnova choroba, ulcerózna kolitída či gastroenteritída a iné.

Príčinou vzniku väčšiny sekundárnych intolerancií sú poškodené bunky tenkého čreva. Zdravotné problémy so spracovaním laktózy niekedy môžu vznikať na podklade chirurgického zákroku či poranení črevného traktu.

Niekedy je neznášanlivosť vyvolaná akútnou infekciou, no dané príčiny sa zvyknú vrátiť do normálnu po odstránení príčiny vzniku.

Primárna intolerancia na mlieko je udávaná ako najbežnejšia forma intolerancie. Ide o dôsledok starnutia a stúpajúcim vekom človeka je znížená jeho laktázová aktivita.

Tento typ intolerancie je najmä u jedincov ázijských, afrických či hispánksych koreňov, a je daný aj evolučným vývojom stravy v daných oblastiach.

Súhrn príznakov pri neznášanlivosti laktózy:

• Nadúvanie, nafukovanie.
• Bolesť v bruchu.
• Pocit plnosti.
• Kŕče v bruchu.
• Problém s vyprázdňovaním (hnačka/zápcha).
• Nevoľnosť.
• Pocit na zvracanie.
• Zvracanie.

Stanovenie diagnózy potravinovej alergie na mlieko spočíva najmä v odobratí krvnej vzorky pacienta a laboratórnom vyšetrení pre detekciu špecifických protilátok IgE proti bielkovine kravského mlieka.

Neoddeliteľnou súčasťou diagnostiky je eliminácia potencionálnej zložky potravy vyvolávajúcej nežiadúce príznaky. V rámci alergie na mlieko ide o všetky mliečne výrobky (jogurt, tvaroh, zmrzlina, dochucovadlá a mnohé iné „mliečno-skryté potraviny“).

Ak pri eliminačnom teste potravín postupne negatívne príznaky miznú, a naopak po nasadení mliečnych produktov sa opäť vyskytnú, je diagnóza potvrdená.

Na rozdiel od alergie na mliečnu bielkovinu, pri intolerancii nie je potrebná až taká striktná diéta s úplným vylúčením mlieka zo stravy.

Jedinci s intoleranciou laktózy vo väčšine prípadov znesú bez následkov malé množstvá niektorých konkrétnych mliečnych výrobkov. Je však nutné poznamenať, že každá osoba má individuálne vnímanie tolerancie laktózy.

V súčasnosti ponúka trh množstvo mliečnych výrokov bez obsahu laktózy, označované ako „lacto-free“, prípadne označené symbolom preškrtnutého mlieka.

Intoleranciu na laktózu je taktiež možné zistiť dychovým vodíkovým testom. Ide o analýzu dychu po konzumácii laktózy.

Pri trávení a kvasení laktózy (mliečneho cukru) sa vytvára vodík, ktorý je vstrebávaný črevným traktom a následne vydychovaný pľúcami – ústami. Test je však zdĺhavejší a môže byť skreslený určitou farmakoterapiou pacienta.

Ďalšou diagnostickou možnosťou je stanovenie kyslosti pH zo vzorky stolice pacienta. Laboratórne je skúmané množstvo nestrávenej laktózy. Invazívnejšou metódou je histochemické vyšetrenie aktivity enzýmu laktázy v rámci odobratia vzorky črevnej sliznice.