Príznaky spojené s dýchacou sústavou

Horné dýchacie cesty zahŕňajú dýchaciu rúru, nosovú dutinu a nosohltan, kým dolné dýchacie cesty sú tvorené hrtanom, priedušnicou, pľúcami, prieduškami a priedušničkami. Podľa funkcie sú za prívod vzduchu zodpovedné nosová dutina, hrtan, priedušnica, prieduška a priedušnička a za samotné dýchanie a respiráciu sú zodpovedné pľúcna a pľúcny mechúrik. Najdôležitejšou časťou dýchacej sústavy sú pľúca, ktoré sa priamo podieľajú na výmene plynov.

Mechanizmus dýchania má štyri fázy. Prvou je ventilácia pľúc, kedy nastáva prenos vzduchu z okolia do pľúc a opačne. Druhou je vonkajšie dýchanie, tu nastáva výmena dýchacích plynov medzi pľúcnymi alveolami a krvou. Nasleduje vnútorné dýchanie, kedy už dochádza k výmene plynov medzi krvnými bunkami a bunkovými tkanivami. Samotné dýchanie je posledná fáza a tu už nastáva rozklad živín v bunkách tela. Problém môže nastať v ktorejkoľvek fáze.

Dýchanie ako také je regulované v centre predĺženej miechy a činnosť je ovplyvnená samozrejme aj mozgom. Aj preto je možné voľou a vedome regulovať frekvenciu dýchania ako aj hĺbku nádychu a výdychu. Dýchacia sústava však disponuje aj automatickými obrannými reflexami, ktoré sa aktivujú aj bez vedomia človeka a to na základe prítomnosti dráždenia, cudzorodých čiastočiek alebo látok. Ide najmä o kýchanie, kašeľ a hlučný výdych.

Príznaky súvisiace s dýchacou sústavou obvykle postihujú tak dolnú ako aj hornú časť dýchacej sústavy a ide o symptómy súvisiace s rôznymi ochoreniami. Najčastejšie samozrejme prevládajú respiračné ochorenia, ktoré spôsobujú problémy s výmenou plynov, rôzne infekcie a zápaly v dolných aj horných dýchacích cestách, ale niekedy sa symptómami súvisiaci s dýchacím systémom môžu prejaviť aj ochorenia napríklad kardiovaskulárneho charakteru.

Kým taký kašeľ je pomerne bežný príznak, ktorý sa vyskytuje pri častých respiračných chorobách, napríklad tlak na hrudi môže byť spôsobený rôznymi chorobnými stavmi alebo narušením tkanív v tejto oblasti. Niektoré príznaky môžu súvisieť aj s problémami tráviacej sústavy, napríklad nadmerné vykašliavanie alebo dýchavičnosť, iné majú priamo súvis so život ohrozujúcimi stavmi, kedy dochádza napríklad až k zastaveniu dýchania a hrozí smrť.

Jemné pokašliavanie aj chrapot

Jemné pokašliavanie vo väčšine prípadov nemusí znamenať ešte žiaden vážnejší problém, pretože sa tak dýchací systém napríklad zbavuje hlienov. Problém je skôr vtedy, ak sa jedná o vážnejší príznak spojený aj s ťažkým dýchaním, napríklad pri pneumotoraxe. Niekedy môže ísť o psychosomatickú príčinu, ale zároveň sú aj prípady, kedy sa takto začína zápal príklopky hltanu, alebo čo je horšie, aj rakovina pľúc. To však už musí byť pokašliavanie oveľa dlhšie.

Chrapot zas patrí medzi poruchy hlasu a môže byť spôsobený úplne bežne nadmerným namáhaním hlasiviek. Dôležité je ale odborné vyšetrenie, aby sa zistilo, či nenastala prekážka priamo v hlasivkách, prípadne ich zápal. Chrapot niekedy súvisí aj s refluxnou chorobou pažeráka, čo už je aj tráviaci problém. Najčastejšie je spojený s laryngitídou, ale môže vzniknúť napríklad aj pri neúmyselnom uviaznutí prekážky v hrdle, čo je už život ohrozujúci stav.

Spomalené alebo zrýchlené dýchanie?

Spomalené dýchanie obvykle nastáva ako komplikácia pri ťažkom dýchaní a odborne sa nazýva tento stav bradypnoe. Niekedy môže byť sprevádzaný aj bolesťami na hrudníku a typicky ho spôsobujú lieky utlmujúce kašeľ. Spomalené dýchanie ale je aj príznakom napríklad intoxikácie, pri hypotyreóze, úrazoch hlavy a mozgu, napríklad pri krvácaní do mozgu alebo pri niektorých ochoreniach metabolizmu. Určite mu treba venovať náležitú pozornosť.

Zrýchlené dýchanie, nazvané tachypnoe, nastáva napríklad pri otravách rôznymi plynmi, kedy sa snaží organizmus hyperventiláciou získať vzduch potrebný pre fungovanie buniek. Sprevádza aj rôzne šokové stavy a úrazy, prípadne cievne mozgové príhody a traumatické poranenia. Niekedy je súčasťou prejavov astmy alebo zápalu priedušiek alebo pri kolikoidných bolestiach, kedy človek môže pociťovať subjektívnu úľavu pri rýchlejšej respirácii.

Problém s výdychom a tlakom na hrudníku

Problémový výdych nastáva typicky ako súčasť príznakov astmy, čo je vážne respiračné ochorenie vyžadujúce si odbornú liečbu a prístup. Taktiež pri niektorých pľúcnych ochoreniach, ako pľúcna embólia alebo pľúcny emfyzém, môže mať človek kvôli narušeniu tkaniva a funkcie pľúc problém vydýchnuť predtým vdýchnutý vzduch. Niekedy s tým môže súvisieť aj pocit tlaku na hrudníku, hoci v tomto prípade ide o príznak spojený nielen s dýchacími ťažkosťami.

Tlak na hrudníku majú ľudia aj s kardiovaskulárnymi problémami, napríklad pri perikarditíde, angine pectoris alebo pri ischemických chorobách srdca. Tiež viaceré závažné stavy, ako napríklad infarkt myokardu, sú sprevádzané týmto symptómom. Pokiaľ dochádza aj k bolestiam, môže sa jednať o narušenie integrity hrudníka a hrudného koša, napríklad pri fraktúre či narazení.

Dýchavičnosť a problémy s dýchaním

Kým niektoré problémy s dýchaním sú len krátkodobého charakteru na pár sekúnd, napríklad pri štikútke, dýchavičnosť sa prejavuje dlhodobejšími problémami plynulého dýchania. V prípade výskytu dýchavičnosti je dýchanie typicky ťažké, niekedy aj spomalené. Najčastejšie ide o príznak rozličných pľúcnych ochorení, ale aj ochorení infekčného a zápalového charakteru alebo pri problémoch s nedostatočnou prácou srdca a kardiovaskulárneho systému.

Z dýchacích chorôb najčastejšie nastáva dýchavičnosť pri chronickej pľúcnej chorobe, čiernom kašli, tuberkulóze, chronickej bronchitíde alebo pri hypoxii. Aj pri niektorých srdcovocievnych poruchách dochádza k ťažkému dýchaniu, napríklad pri ateroskleróze, defektoch srdca, pri nepravidelnej činnosti srdca alebo pri infarkte myokardu. Ťažkým dýchaním sa prejavujú aj viaceré život ohrozujúce stavy, či už po zranení alebo pri krvácaní do mozgu.

Krátkodobé zastavenie dýchania je zas typické pre syndróm spánkového apnoe, čo je síce porucha spánku, avšak prejavuje sa krátkym zastavením dychu na niekoľko sekúnd a následným hlbokým nadýchnutím sa. Niekedy dochádza k podobnému príznaku aj v rámci epileptických záchvatov alebo pri vyrazenom dychu, čo sa stáva často pri športe alebo na podklade nejakej traumatickej udalosti. V tomto prípade sa dýchanie obnoví menšími údermi medzi lopatky.

Suchý kašeľ vs. vlhký kašeľ

Kašeľ je pomerne častý najmä pri respiračných chorobách. Suchý kašeľ, nazvaný aj dráždivý, nastáva vtedy, ak človek nič nevykašliava a typicky sa vyskytuje pri ochoreniach horných aj dolných dýchacích ciest. Ide napríklad o chrípku, zápal priedušiek alebo aj tuberkulózu pľúc či laryngitídu. Veľakrát má súvis s ochoreniami alergického typu, napríklad s astmatickými záchvatmi. Niekedy je možné spozorovať tento typ kašľa aj pri dráždení sliznice dýchacej sústavy cudzím elementom.

Vlhký kašeľ je naopak produktívny a súvisí s vykašliavaním. Je typický pre mnohé respiračné choroby ako napríklad čierny kašeľ, chronická obštrukčná pľúcna choroba, chrípka, zápal priedušiek či rotavírusová enteritída. Tento kašeľ je tiež často spojený aj so suchým a obvykle nasleduje po ňom. Typicky je prítomný pri zápale pľúc, ale aj pri iných horúčkovitých ochoreniach. Dochádza pri ňom k vykašliavaniu, obvykle hlienu, pričom sprievodným znakom je aj plný nos.

Vykašliavanie nie je vždy problém

Vykašliavanie hlienu môže organizmu pomôcť a to najmä vtedy, ak človeka trápia respiračné ochorenia dolných dýchacích ciest, najmä zápal priedušiek alebo chrípka. Typické je veľakrát aj spojenie s produktívnym, čiže vlhkým kašľom, takže hlien, ktorý sa nachádza v pľúcach, je tak vypudený von z organizmu a človek môže lepšie dýchať. Niekedy však ide aj o príznak vážnejšieho stavu, napríklad pri chronickej bronchitíde alebo pri čiernom kašli, ktorý je našťastie vzácny.

Pri vykašliavaní hnisu je už problém obvykle zložitejší a tento symptóm je spojený tak s problémami v dolnej ako aj hornej časti dýchacieho systému. Najčastejšie sa prejavuje najprv suchý kašeľ, ktorý neskôr vystrieda vlhký aj s vykašliavaním hnisu a obvykle sa pridáva aj zvýšená teplota. Napríklad je to tak pri zápale pľúc alebo pri chronickom obštrukčnom pľúcnom syndróme. Niekedy sa vyskytuje vykašliavanie hnisu aj pri astme.

Najvážnejším príznakom pri vykašliavaní je vykašliavanie krvi. Môže to byť príznak aj život ohrozujúceho stavu, napríklad pri pľúcnej embólii. Taktiež pri vážnejšom zápale pľúcneho tkaniva dochádza niekedy k výskytu krvi, prípadne pri chronickej bronchitíde. Pokiaľ človek dokonca aj stráca hmotnosť, je reálne aj podozrenie na nádorové ochorenie niekde v pľúcach alebo v inej časti dýchacích ciest. Treba ale rozlíšiť, či nejde aj o tráviaci problém, ak krv vychádza z pažeráka.

Opuchy a výpotky na pľúcach

Pleurálny výpotok na pľúcach je pomerne vážnym príznakom, ktorý obvykle indikuje ochorenie nielen respiračného systému. Pleurálny výpotok je vlastne stav, kedy sa dostane tekutina do oblasti hrudnej dutiny a môže to byť výsledok či už pľúcnej embólie, mezoteliómu, ale aj pri problémoch s čerpacou funciou a prácou srdca, prípadne pri hypertrofickej kardiomyopatii. Nezriedka ide aj o príznak nádoru na vaječníkov, ale to je vzácnejšie.

Opuch pľúc súvisí najčastejšie s ochoreniami priamo pľúc a respiračného systému, prípadne aj s chorobami srdcovocievnymi. Ide napríklad už spomínanú hypertrofickú kardiomyopatiu, ale napríklad aj o infarkt myokardu. Opuch pľúc môže nastať aj pri chronickej obštrukčnej pľúcnej chorobe alebo pri syndróme akútnej dychovej tiesni. Obvykle pleurálny výpotok aj opuch pľúc nie sú priamo viditeľné a príde sa na ne pri detailnom vyšetrení alebo pri RTG snímku.