Svalové zášklby: Príznak, ktorý netreba ignorovať? Čo môžu značiť? Prehľad možných príčin

Rozlišujeme:

• Spasticita – napätosť a tuhosť svalu, typicky pri neurologických ochoreniach ako cievna mozgová príhoda, ALS (amyotrofická laterálna skleróza), úrazy miechy a mozgu, zápaly miechy a mozgu, i zápaly mozgových blán...
• Klonus – náhle stiahnutie svalu, typicky pri SM - roztrúsenej skleróze, ale aj iných neurologických ochoreniach.
• Fascikulácie – vyskytujú sa pri poruche prevodu vzruchov z oblasti miechy na sval, nie sú typicky prítomné pri skleróze multiplex, prítomné sú pri ALS, spinálnej muskulárnej atrofii.
• Benígny svalový zášklb – pri zvýšenom príjme kofeínu či nikotínu a pod., vyskytuje sa aj u zdravých ľudí, pri hyperventilácií (prílišnom dýchaní v súvise s tetaniou), pri pobyte v chlade a pod.

Všeobecne svalové zášklby sú nazývané fascikulácie, teda rýchle spontánne kontrakcie (sťahy) svalových vlákien, ktoré môže byť viditeľné pod kožou.

Fascikulácie sú niečím iným, ako svalové spazmy (stiahnutia). Svalový spazmus je náhla mimovoľná svalová kontrakcia. Rozlišujeme aj svalové myknutie (myoklonus) - náhle stiahnutie svalu zahrňujúce celú svalovú skupinu. Vyskytuje sa často pri zaspávaní - napr. myknutie celej končatiny.

Troška vedy

Nervové bunky produkujú elektrické signály tým, že cez ich membrány prechádzajú niektoré ióny.

Okrem tohto mechanizmu sú dôležité aj tzv. neurotransmitery, vďaka ktorým signál prechádza z neurónu na neurón.

Vo svaloch sa nachádza neurotransmiter acetylcholín v oblasti s názvom nervosvalová platnička.

Zjednodušene tým, že k nervosvalovej platničke príde signál, dochádza k vyplaveniu acetylcholínu, ktorý sa naviaže na receptory svalu. Spustí to kaskádu reakcií a vyplavenie vápnika v štruktúre nazvanej sarkoplazmatické retikulum. Sval sa následne stiahne.

Svalové zášklby vznikajú práve excesívnou (prílišnou) stimuláciou tejto motorickej jednotky na niektorom jej mieste.

Kedy kontaktovať lekára

Pri dlhšom objavovaní sa tohto problému je dobré kontaktovať svojho lekára.

Zaujíma ho, kedy začínajú svalové zášklby a ako dlho trvajú. Okrem toho chce vedieť, kde sa objavujú - teda na ktorých skupinách svalov. Zaujíma ho, či sú spojené aj s inými zdravotnými ťažkosťami.

Niekedy je potrebné neurologické vyšetrenie a vyšetrenie EMG – elektromyografia.

Ak sú prítomné aj iné neurologické prejavy ako únava, zhoršená reč, točenie hlavy, pocit na vracanie, ťažkosti s udržaním rovnováhy, oslabenie končatiny, porucha citlivosti kože, prípadne strata vedomia, pacient býva odporučený k lekárovi s odbornosťou neurológia.

Najčastejšie príčiny - čoho príznakom môžu byť?

Príčiny vzniku svalových zášklbov:

• Elektrolytový dysbalanc (nerovnováha) – Sodík, draslík a vápnik sú, ako bolo spomínané vyššie, dôležité pri svalovej kontrakcii (stiahnutí). Vplyvom diéty, dehydratácie, hormonálnych výkyvov, chorôb, pri užívaní niektorých liekov môže dôjsť ku vzniku zášklbov svalov.
• Zvýšený príjem kofeínu – vysoký príjem kofeínu je nebezpečný aj preto, že okrem silnej stimulácie dochádza k vyplavovaniu väčšieho množstva vápnika v sarkoplazmatickom retikule svalových buniek. To môže viesť ku svalovým zášklbom a nekontrolovanej kontrakcii.
• Dehydratácia – podobne ako pri elektrolytovom dysbalanci pri dehydratácií môže dôjsť následkom iónových zmien ku svalovým zášklbom. Stáva sa to pri silnom vracaní, potení, častom močení a podobne.
• Deficit výživový – pri hladovaní, resp. zníženom príjme vitamínov, minerálov.
• Exhauscia – celková únava a vyčerpanie môže súvisieť so stresom. Ten môže robiť nervový systém viac senzitívnejší (citlivejší). Súvisí to s autonómnym nervovým systémom. Pri prevahe sympatiku môže dochádzať k svalovým zášklbom.
• Zaškrtený nerv – pri kompresii nervu môže dochádzať k svalovým zášklbom tých svalov, ktoré daný nerv inervuje.
• Nikotín – v tele existujú nikotínové receptory, na ktoré sa viaže acetylcholín i nikotín. Pri užívaní tabakových výrobkov dochádza ku zvýšenej prílišnej stimulácií na týchto receptoroch.
• Cvičenie – pri cvičení dochádza k prílišnej aktivácií receptorov pre acetylcholín, ako aj celej motorickej jednotky. To môže viesť k svalovým zášklbom.
• Neuropathia – poškodenie nervu ako takého, môže tiež viesť k týmto ťažkostiam.
• Niektoré liečivá – lieky na odvodnenie (diuretiká) môžu meniť pomer elektrolytov kvôli zvýšenému močeniu. Lieky proti astme tiež môžu interferovať s receptormi svalovej motorickej jednotky.
• Niektoré ochorenia – serotonínový sydróm, amyotrofická laterálna skleróza, svalová dystrofia, Izákov syndróm, chronické ochorenie obličiek.
• Ochorenie štítnej žľazy – pri zvýšenej funkcii tejto žľazy môže dôjsť ku vzniku svalových zášklbov.
• Vystavenie sa extrémnemu chladu.
• Úzkosť a stres.
• Únava a nedostatok spánku.
• Alkohol.

Pri skleróze multiplex zvyčajne fascikulácie nepozorujeme.

Zaujímavosti

Pôvod slova myoklonus je z gréčtiny. Myo- je v preklade sval a slovo -klonos znamená trhnutie či zášklb.

Svalové zášklby sa vyskytujú u 70 % zdravej populácie. Niekedy však môžu súvisieť aj s vážnym ochorením.

Pri presnej diagnostike svalových zášklbov je niekedy potrebné vykonať CT vyšetrenie nervového systému, respektíve MRI (magnetickú rezonanciu).

Prevencia

Prevencia sa orientuje na zlepšenie životosprávy.

Je potrebné dodržiavať pitný režim a pravidelne sa stravovať. To vedie ku zníženiu výskytu svalových zášklbov.

V rámci životného štýlu je dobré obmedziť, resp. úplne vysadiť kofeínové nápoje a tabakové výrobky.

V rámci profylaxie je vhodný aj pravidelný a kvalitný spánok.

Manažment stresu je tiež dôležitý. Je dobré naučiť sa správne relaxovať, najlepšie pri športe.

Liečba

Liečba svalových zášklbov závisí od základného ochorenia. Zmeny životosprávy môžu pomôcť znížiť pravdepodobnosť vzniku svalových zášklbov u ľudí zdravých, ako aj trpiacich niektorým z ochorení.

V terapii je dôležité aj dlhodobé pozorovanie pacienta – či nie je fascikulácia len prechodná, napríklad po športe. Inak sa lieči vyvolávajúca príčina tohto prejavu.

Pri neurologických ochoreniach sa podávajú niektoré medikamenty, ktoré zlepšujú celkový stav pacienta. Od podávania benzodiazepínov sa však upúšťa vzhľadom k riziku vzniku závislosti.

Ak stav súvisí s dehydratáciou alebo zníženým prísunom nutrientov, po doplnení vody a látok sa zvyknú svalové zášklby upraviť.

V nemalej miere má veľkú úlohu v liečebnom procese rehabilitácia. Okrem fyzikálnej terapie cvičením s fyzioterapeutom vie byť nápomocná masáž celého tela alebo podvodná masáž, kúpele v termálnej vode, teploliečba parafínom či elektroterapia. U úzkostlivejších ľudí môže pomôcť škótsky strek.

V komplexnom terapeutickom pláne niektorých vážnych neurologických stavov zohráva nemalú rolu aj muzikoterapia, či psychologická intervencia.

Liečebný plán zahŕňa aj úplnú abstinenciu od nikotínu, znížený príjem alkoholických nápojov a obmedzenie metylxantínových preparátov na báze kofeínu. Zakázané sú tiež akékoľvek iné psychoaktívne látky.

Z bylinnej liečby sa odporúčajú rastliny s ukľudňujúcim účinkom na nervový systém. Patrí k nim šalvia, medovka, levanduľa či valeriána.