Fibrilácia predsiení srdca: Čo je to a ako sa prejavuje porucha rytmu?

Prvou je paroxyzmálna forma, ktorá trvá menej ako 7 dní, ale obvykle aj menej a bez akéhokoľvek zásahu skončí sama od seba. Druhá forma je perzistentná a trvá viac ako 7 dní, pričom je potrebný lekársky zákrok. Existuje aj permanentná forma, pričom veľakrát je ochorenie spojené aj s inou komplikáciou.

Samotná fibrilácia predsiení znamená, že obe predsiene srdca nie sú schopné sa stiahnuť, a tak vypudiť krv do komôr, ktorá sa tam teda dostane len pasívne jej nasatím.

U zdravého jedinca nemusí byť toto až takým veľkým problémom ako u človeka s nejakým ochorením, kedy už nastávajú komplikácie.

Zároveň tak dochádza aj k nepravidelnej srdcovej činnosti, teda k zmenu tempa práce srdca a obvykle k zrýchleniu, pretože srdce sa snaží krv napriek problému pumpovať rýchlejšie do obehu.

Okrem toho sú veľmi rizikovými faktormi aj príliš málo pohybu, vysoký krvný tlak, cukrovka, obezita, rôzne metabolické problémy a nadmerné fajčenie, či konzumácia alkoholu.

Aj niektoré problémy s pľúcami, napríklad nádory alebo zápal pľúc, môžu spôsobiť arytmiu. Podobne rizikovým faktorom sú aj poruchy štítnej žľazy.

Okrem toho po nadmernej fyzickej záťaži je prítomná aj dýchavičnosť, človek sa skôr a jednoduchšie zadýcha, a dýchanie je následne ťažšie. Niekedy sa môžu dokonca vyskytnúť aj bolesti na hrudníku, ktoré sú tupé a zvierajúce.

V prípade choroby sa tiež prejavujú symptómy prípadného spojeného ochorenia s inou poruchou. Napríklad ak je fibrilácia predsiení spojená s poruchami štítnej žľazy, ktoré môžu tiež túto nepravidelnú srdcovú činnosť spôsobiť, človek môže aj chudnúť a strácať telesnú hmotnosť, a môže mať aj tráviace problémy, najčastejšie vo forme hnačky.

Pokiaľ je ale ochorenie len krátkodobé a prešlo napríklad do 7 dní, väčšinou si človek okrem rýchleho búšenia srdca nemusí všimnúť iné prejavy.

Niektoré typy fibrilácií sa nemusia ale neustále prejavovať, a preto sa používa aj tzv. Holterovo EKG, ktoré umožňuje monitorovať pacienta aj počas 24 hodín a tým pádom získať presné údaje.

Niektoré príčiny fibrilácie predsiení sa dajú zistiť aj cez echokardiografiu, prípadne RTG vyšetrením hrudníka, kedy sa zisťuje obraz srdca ako aj pľúc.

Sú ale aj prípady, kedy je ochorenie prítomné aj po bežnom lekárskom zásahu a vtedy môže spôsobovať dlhodobé komplikácie, napríklad problémy s dýchaním, nadmerným a rýchlym búšením srdca, prípadne môže dôjsť ku vzniku krvných zrazenín a ohrozeniu mozgu, končatín či vnútorných orgánov.

Je to najčastejšia príčina vzniku ischemickej cievnej príhody a to až u 85% prípadoch.