Čo je to laktózová intolerancia a aké má príznaky? Alergia na mlieko je iný stav, ako ich rozpoznať?

Pri intolerancii sa uvádza individuálny prah tolerancie laktózy. Znamená to, že väčšina ľudí dokáže bez ťažkostí prijať malé množstvo laktózy, napríklad 5 - 12 g, hlavne spolu s iným jedlom. Často sú lepšie tolerované fermentované mliečne výrobky, teda výrobky s obsahom živej kultúry, ako sú jogurty, kefír či tvrdé syry. 

Medzi potravinové alergie patrí práve alergia na bielkovinu kravského mlieka. Častá je však intolerancia laktózy v mliečnych produktoch. Nepríjemné príznaky sa objavujú pomerne rýchlo po konzumácii mliečnych výrobkov či laktózy.

Príčiny vzniku neznášanlivosti, príznaky, prejavy, rozdiel medzi alergiou a intoleranciou, možnosti liečby a mnohé iné sa dozviete pokračovaním v článku.

Čo je to mlieko a laktóza?

Mlieko je biela neprehľadná tekutina, ktorá pochádza z mliečnych žliaz cicavcov. Ide o významný zdroj potrebných živín pre novorodencov. V dospelosti je často konzumované mlieko zvierat, a to najmä kráv.

Mlieko je tvorené z vody, tuku, bielkovín, vitamínov, minerálov a laktózy. Laktóza je odborný názov pre mliečny cukor, ktorý je prirodzenou súčasťou mlieka. Je hlavným zdrojom sacharidov v tekutine mlieka.

Laktóza je v tenkom čreve človeka štiepená pomocou enzýmu laktázy na jednotlivé monosacharidy - glukózu a galaktózu.

Intolerancia vzniká fyziologickým poklesom aktivity enzýmu, ktorý štiepi mliečny cukor. Alergia je imunitnou odpoveďou na prítomnosť mliečnej bielkoviny. Intolerancia vzniká prirodzene, pri ktorej po detstve klesá aktivita laktázy, enzýmu štiepiaci laktózu, ide o primárnu formu hypolaktázie. Existuje aj získaná forma, napríklad po gastrointestinálnych infekciách, pri celiakii, Crohnovej chorobe či antibiotickej liečbe.

Alergia na mliečnu bielkovinu

Alergia na mliečnu bielkovinu (vo väčšine prípadov na bielkovinu kravského mlieka) je nežiadúca reakcia imunitného systému. Alergia teda súvisí s konzumáciou bielkoviny mlieka a nie laktózy (mliečneho cukru).

Avšak táto potravinová alergia sa nevzťahuje iba na mlieko kravské, môže sa týkať i iného druhu mlieka (ovčie, sójové..).

Kravské mlieko však obsahuje bielkovinu nazývanú kazeín, ktorá vo väčšine prípadov stojí za vznikom alergickej reakcie. Práve preto je táto alergia prezývaná aj ako alergia na bielkovinu kravského mlieka.

Mliečna potravinová alergia postihuje približne v 2% aj malé deti na úrovni dojčiat a batoliat, pričom vo väčšine prípadov sa zdravotný stav postupne upraví k fyziológii.

Dojčatá nemajú v tomto čase vývoja dostatočne vyvinutú slizničnú bariéru, čo predstavuje aj zvýšenú priepustnosť pre alergén v jeho základnej forme.

Naopak, u dospelých jedincov sa táto potravinová alergia vyskytuje ojedinelejšie a trvá do konca života tak, ako aj iné druhy alergií.

Hlavným príznakom alergie na bielkovinu kravského mlieka sú tráviace problémy, ako je bolesť brucha, nadúvanie, nafukovanie, poruchy s vyprázdňovaním (hnačka/zápcha), nevoľnosť či zvracanie.

Nakoľko ide o alergiu, možným je aj kožný príznak vo forme ekzému, vyrážky, dermatitídy, zápalov ústnej dutiny a podobne. Všeobecným príznakom je i kýchanie (nádcha), svrbenie nosa a očí.

Nežiadúce alergické príznaky sa objavujú pomerne rýchlo po konzumácii mliečneho výrobku.

Laktózová intolerancia

Intolerancia (neznášanlivosť) na laktózu nie je alergia na mlieko, a to napriek podobným príznakom po jeho konzumácii. Ide o poruchu tráviaceho traktu rozštiepiť a spracovať mliečny cukor – laktózu.

Jedinci s intoleranciou majú teda problém s tráviacim enzýmom laktázy.

Zle spracovaná, resp. nerozštiepená laktóza sa z tenkého čreva dostáva do hrubého čreva, kde následne dochádza ku kvaseniu, ktoré podporuje črevné baktérie, tvorbu mastných kyselín a plynov.

Zvýšený osmotický tlak zvyšuje zadržiavanie vody v čreve. Laktóza je tak frementovaná črevnými baktériami za vzniku plynov (vodík, oxid uhličitý) a mastných kyselín krátkeho reťazca.

Hlavným príznakom je bolesť brucha, kŕče v bruchu, nadúvanie, nafukovanie, nevoľnosť, problémy s vyprázdňovaním (hnačka) a podobne.

Intolerancia na laktózu je podľa etiológie vzniku delená na:

1. Vrodená/vývojová.
2. Primárna.
3. Sekundárna (pridružená).

Vrodená forma laktózovej intolerancie je ojedinelá a vyskytuje sa už v novorodeneckom veku. Funkcia enzýmu laktázy je narušená genetickým faktorom a pretrváva do konca života jedinca.

Príznakom je zlá znášanlivosť materského mlieka a pridružené tráviace ťažkosti. Ak stav nerozpozná včas, môže byť pre dieťa nebezpečný. Hrozí tak podvýživa z nedostatku tekutín a prijatých živín.

Vývojová intolerancia sa vyskytuje najmä u niektorých prípadov nedonosených novorodencov, ktorí nemajú dostatočne vyvinutú črevnú sliznicu, pričom fyziologicky začínajú tvoriť laktózu až po 34. týždni gravidity ženy.

Sekundárna pridružená laktózova intolerancia je spájaná s určitou poruchou a ochorením tráviaceho traku jedinca. Ide najmä o zápalové ochorenia tráviaceho traktu, ako je celiakia, Crohnova choroba, ulcerózna kolitída či gastroenteritída a iné.

Príčinou vzniku väčšiny sekundárnych intolerancií sú poškodené bunky tenkého čreva. Zdravotné problémy so spracovaním laktózy niekedy môžu vznikať na podklade chirurgického zákroku či poranení črevného traktu.

Niekedy je neznášanlivosť vyvolaná akútnou infekciou, no dané príčiny sa zvyknú vrátiť do normálnu po odstránení príčiny vzniku.

Primárna intolerancia na mlieko je udávaná ako najbežnejšia forma intolerancie. Ide o dôsledok starnutia a stúpajúcim vekom človeka je znížená jeho laktázová aktivita.

Tento typ intolerancie je najmä u jedincov ázijských, afrických či hispánksych koreňov, a je daný aj evolučným vývojom stravy v daných oblastiach.

• Nadúvanie, nafukovanie.
• Bolesť v bruchu.
• Pocit plnosti.
• Kŕče v bruchu.
• Problém s vyprázdňovaním (hnačka/zápcha).
• Nevoľnosť.
• Pocit na zvracanie.
• Zvracanie.

Prejavy alergie: 

• kožná vyrážka, žihľavka,
• opuch tváre, pier, očných viečok, až opuch hrdla,
• dýchacie ťažkosti, 
• pokles tlaku krvi, potenie, mdloba - kolaps, riziko rozvoja anafylaxie,
• tráviace ťažkosti ako je hnačka, a bolesť brucha sú menej časté.

Tabuľka porovnáva prejavy intolerancie a alergie

Stanovenie diagnózy potravinovej alergie na mlieko spočíva najmä v odobratí krvnej vzorky pacienta a laboratórnom vyšetrení pre detekciu špecifických protilátok IgE proti bielkovine kravského mlieka.

Neoddeliteľnou súčasťou diagnostiky je eliminácia potencionálnej zložky potravy vyvolávajúcej nežiadúce príznaky. V rámci alergie na mlieko ide o všetky mliečne výrobky (jogurt, tvaroh, zmrzlina, dochucovadlá a mnohé iné „mliečno-skryté potraviny“).

Ak pri eliminačnom teste potravín postupne negatívne príznaky miznú, a naopak po nasadení mliečnych produktov sa opäť vyskytnú, je diagnóza potvrdená.

Na rozdiel od alergie na mliečnu bielkovinu, pri intolerancii nie je potrebná až taká striktná diéta s úplným vylúčením mlieka zo stravy.

Jedinci s intoleranciou laktózy vo väčšine prípadov znesú bez následkov malé množstvá niektorých konkrétnych mliečnych výrobkov. Je však nutné poznamenať, že každá osoba má individuálne vnímanie tolerancie laktózy.

V súčasnosti ponúka trh množstvo mliečnych výrokov bez obsahu laktózy, označované ako „lacto-free“, prípadne označené symbolom preškrtnutého mlieka.

Intoleranciu na laktózu je taktiež možné zistiť dychovým vodíkovým testom. Ide o analýzu dychu po konzumácii laktózy.

Pri trávení a kvasení laktózy (mliečneho cukru) sa vytvára vodík, ktorý je vstrebávaný črevným traktom a následne vydychovaný pľúcami – ústami. Test je však zdĺhavejší a môže byť skreslený určitou farmakoterapiou pacienta.

Ďalšou diagnostickou možnosťou je stanovenie kyslosti pH zo vzorky stolice pacienta. Laboratórne je skúmané množstvo nestrávenej laktózy. Invazívnejšou metódou je histochemické vyšetrenie aktivity enzýmu laktázy v rámci odobratia vzorky črevnej sliznice, alebo genetický test a meranie glykémie po podaní laktózy a sledovanie zvýšenia hladiny glykémie.

Na záver

Laktózová intolerancia nie je choroba, ale prirodzený jav, keď telo nedokáže dostatočne stráviť laktózu z mlieka pre nedostatok enzýmu v tenkom čreve. Alergia je iným stavom, keď ide o imunitnú odpoveď na prítomnosť mliečnej bielkoviny. 

Genetika uvádza, že intoleranciu spôsobuje mutácia v géne LCT. Poznáme tri genotypy a u osôb s genotypom TT je prítomná zachovaná schopnosť štiepiť laktózu aj v dospelosti - laktázová perzistencia. Genotyp CT znamená čiastočne zníženú aktivitu laktázy, s individuálnou mierou a genotyp CC je kompletná intolerancia, keď je prítomné výrazné zníženie aktivity enzýmu a klinicky významná intolerancia.

Nové štúdie dokazujú, že črevný mikrobióma baktérie Bifidobacterium, Lachnospiraceae, dokážu kompenzovať nedostatok laktázy a štiepia laktózu, a že probiotiká s galaktosidázou (Lactobacillus plantarum a Bifidobacetrium lactis) zmierňujú ťažkosti u 70 % pacientov.

Zaujímavosťou je, že na Slovensku má intoleranciu 50 - 60 % dospelej populácie.

Približne 30 - 120 minút po konzumácii mlieka dochádza k nástupu ťažkostí ako je napríklad nadúvanie a plynatosť, nevoľnosť (zriedka vracanie), bolesť a kŕče brucha, hnačka - vodnatá stolica.

Pre konzumáciu sa odporúčajú lacto-free výrobky, ale napríklad aj tvrdé syry, ako je čedar, eidam, parmezán, alebo syry, ktoré majú menej ako 1 g laktózy (cukru) na 100 g potraviny, jogurty so živou kultúrou, keď baktérie pomáhajú rozkladať mliečny cukor, prípadne tabletky s laktázou pred mliečnym jedlom a probiotiká. 

Obsah laktózy v mliečnych produktoch na 100 g:

• kravské mlieko (polotučné) - približne 4,7 - 5 g laktózy,
• biely jogurt - 3,5 - 4 g laktózy,
• kyslá smotana (14 - 16 %) - 3,5 - 4 g laktózy,
• smotana na šľahanie (33 %) - 3,0 - 3,5 g laktózy, 
• tvaroh (nízkotučný mäkký) - 2,5 - 3 g laktózy,
• maslo - 0,1 - 0,6 g laktózy, 
• zmrzlina - 5 - 6 g laktózy,
• tvrdé syry - menej ako 0,1 g laktózy.

Tvrdé syry a fermentované mliečne výrobky, ako sú jogurty s živou jogurtovou kultúrou, bývajú pri laktózovej intolerancii lepšie tolerované, keďže fermentáciou sa obsah laktózy výrazne znižuje. Pri výbere potravín je vhodné sledovať etikety - výrobky s obsahom cukru pod 1 gram na 100 gramov predstavujú nižšie riziko vzniku tráviacich ťažkostí. Vhodnou alternatívou sú sú lacto-free produkty.

Najčastejšie otázky a odpovede o intolerancii laktózy

Je intolerancia laktózy choroba? 

Nie, je to prirodzený stav, keď telo po detstve stráca schopnosť tráviť laktózu pre zníženie aktivity enzýmu laktázy. Postihuje 50 - 60 % Slovákov.

Môže sa intolerancia na laktózu objaviť náhle?

Áno, najmä po infekciách, antibiotickej liečbe či po ochoreniach čreva.

Môže sa intolerancia vyliečiť? 

Nie úplne, ale probiotiká môžu pomôcť zmierniť prejavy. Genetický test odhalí genotyp a teda enzymatický stav. Pomáhajú tiež tabletky s laktázou tesne pred konzumáciou laktózy. Pri sekundárnej intolerancii nastane úprava stavu po liečbe základného ochorenia.

Môžem jesť syry a jogurty? 

Áno, tvrdé syry s obsahom laktózy/cukru menej ako 1 g na 100 g, a jogurty s živou jogurtovou kultúrou su tolerované.

Je intolerancia a alergia to isté?

Nie. Intolerancia je zníženie enzymatickej aktivity, alergia je imunitná odpoveď.