Ochorenie sietnice a sklovca: Aké najčastejšie ochorenia poznáme?

Sú dlhodobé (chronické), avšak, druhou skupinou sú tie, ktoré sa vyskytnú akútne, teda náhle.

I pri tejto skupine chorôb má význam preventívne odborné vyšetrenie.

Včasná diagnostika a odhalenie ťažkostí pomáha účinnej liečbe. Čo môže významne ovplyvniť rozsah poškodenia zraku.

Čo je to sietnica a sklovec?

Tieto dve štruktúry na seba tesne naliehajú, susedia spolu.

Sietnica

Je jednou z najdôležitejších časí oka. Jej úlohou je zachytávanie svetelných lúčov. V tom jej pomáhajú svetlocitlivé bunky, a to tyčinky a čapíky.

Tieto zachytávajú svetlo.

Poznáme tieto svetlocitlivé bunky sietnice:

1. tyčinky sú svetlocitlivé bunky, ktoré spracujú svetlo nižšej intenzity
   • nerozpoznávajú farbu
2. čapíky slúžia na zachytávanie svetla rôznej vlnovej dĺžky, a teda aj farby
   • rozpoznávajú farby, intenzitu, sýtosť farieb
   • zabezpečujú zrakovú ostrosť
   • najvyšší počet je v centrálnej jamke žltej škvrny, takzvaná fovea centralis
   • na sietnici sa nachádza približne 6 miliónov čapíkov

Obraz zachytený sietnicou sa následne zrakovými nervami prenáša do zrakového centra v mozgu. Tu sa zrakový vnem ďalej spracuje a vytvára sa obraz, ktorý aktuálne vidíme.

Na sietnici sa nachádza dôležitá makula lutea, čiže žltá škvrna, ktorej veľkosť je asi 5 mm. Makula sa skladá z neuroreceptorov, hlavne čapíkov a v jej okraji aj tyčiniek. Obsahuje tiež xantofilný pigment, ktorý má typickú farbu, vďaka karotenoidom a vitamínu A.

Sklovec

Sklovec tvorí 80 % objemu očnej gule (bulbus oculi), a je teda najväčšou časťou vnútra oka. V prednej časti sa dotýka povrchu puzdra šošovky. Na zadnom póle oka sa upína v mieste vyústenia zrakového nervu.

Sklovec je tvorený zložkami:

1. vodou - 98 % obsahu
2. kolagénom, štrukturálnym proteínom
3. kyselinou hyalurónovou, glykoproteín, dáva oku gélovitú konzistenciu
4. chondroitinsulfátom

Sklovec, odborne tiež Corpus vitreum, je priehľadná číra, bezfarebná rôsolovitá hmota. Jeho hlavnou úlohou je udržiavať vnútroočný tlak, a tým aj tvar oka, plus je súčasťou optickej sústavy oka.

Miesto kde sklovec nalieha na sietnicu sa označuje ako vitreoretinálne rozhranie.

Sklovec a sietnica sú za normálnych okolností spojené iba na niekoľkých miestach.
A tými sú:

• okolo terča zrakového nervu
• v mieste priebehu retinálnych ciev
• v oblasti bázy sklovca

Ostatná časť sklovca je k sietnici iba voľne priložená.

Najčastejšie ochorenia sietnice a sklovca

Sietnica a sklovec na seba úzko naliehajú. Obe môžu postihovať rôzne ochorenia, ktoré v niektorých prípadoch majú spoločnú súvislosť. Zapríčiňujú poruchu zraku.

Tabuľka znázorňuje najčastejšie ochorenia sietnice a sklovca

Makulárna degenerácia

Označuje sa aj ako vekom podmienená degenerácia makuly, či skratkou VPDM. Ochorenie postihuje centrálnu časť sietnice, a teda makulu, žltú škvrnu.

Sám názov značí, že vysoký vek je rizikovým faktorom vzniku. Avšak, presná príčina nie je doteraz plne odhalená.

Vypuknutiu ťažkostí sa pripisujú aj ďalšie rizikové faktory ako je genetická predispozícia, rodinný výskyt, vplyv slnečného žiarenia, fajčenie, alkoholizmus, cukrovka či vysoký krvný tlak. Riziko výskytu zvyšuje aj už prítomná refrakčná chyba, a to hlavne ďalekozrakosť.  

Samotná choroba sa ďalej delí na suchú alebo vlhkú formu.

Suchá forma zastupuje približne 90 % prípadov. Vzniká ako následok hromadenia odpadových produktov metabolizmu v bunkách. Jej prejavom sú drobné žlté bodky v sietnici, ktoré sú viditeľné pri vyšetrení očného pozadia.

Postihnutie vedie k poruche zraku a k poklesu zrakovej ostrosti. Rozmazané videnie, zhoršené videnie za šera a pri zlých svetelných podmienkach. V poslednej fáze až strata videnia.

Vlhká forma je zriedkavejšia, a to približne v 10 % prípadov VPDM. Zapríčiňuje ju novotvorba ciev a odlúpenie sietnice.

Novovzniknuté cievy sietnicu poškodzujú, zapríčiňujú krvácanie a opuch sietnice. Tento typ vzniká náhle. Je príčinou deformácie obrazu a výrazne zhoršuje zrakovú ostrosť.

Viac informácií v článku o makulárnej degenerácii.

Diabetická retinopatia

Vzniká ako komplikácia cukrovky. Cukrovka má z dlhodobého hľadiska za následok rôzne ťažkosti naprieč celým ľudským telom.

V prípade oka je to negatívum pre drobné cievy sietnice.Tie sú poškodené, čo v najhoršom prípade vedie až k slepote.

Môže sa vyskytovať aj pri nekomplikovanej cukrovke, ktorá prebieha mierne.

Cievy sietnice sú postihnuté rôznymi zmenami, ktoré zapríčiňujú krvácanie, opuch či infarkt, a teda nedokrvenie. Najzávažnejšou formou je proliferatívna diabetický retinopatia. Tá sa vyznačuje tvorbou nových, avšak, patologických ciev.

Patologické cievy často krvácajú do sietnice či sklovca. Následkom nich môže prísť aj k odlúpeniu sietnice.

Informácie o ochorení v článku diabetická retinopatia.

Hypertenzná retinopatia

Tak ako cukrovka, aj vysoký krvný tlak má negatívny vplyv na celý organizmus. Okrem rizika cievnej mozgovej príhody a infarktu srdca, zapríčiňuje aj iné ťažkosti.

Prečítajte si tiež články s témou:
Vysoký krvný tlak
Cievna mozgová príhoda
Infarkt myokardu

Problémom je najmä neliečený, zle alebo nedostatočne liečený vysoký krvný tlak. Pri vysokých hodnotách krvného tlaku docházda k spazmom - sťahom ciev a aj prestupu tekutiny do priestoru mimo ciev, a teda do sietnice či sklovca.

Podobne, aj v tomto prípade je prítomné prekrvácanie, opuch či nedokrvenie. Poškodenie nastáva postupne. Ako plynie čas, postupne sa pridružujú ťažkosti ako zhoršenie zrakovej ostrosti, až výpadok zorného poľa.

Cievne ochorenia sietnice

Sú častejšie očné ochorenia, ktoré vznikajú akútne a zapríčiňujú výrazné poruchy zraku.

Delia sa na uzávery artérií alebo vén. Artérie sú cievy, ktoré vedú okysličenú krv a vény, zase neokysličenú.

Mechanizmus arteriálneho uzatvorenia je upchatie drobných ciev embolusom. Embolus je uvoľnená krvná zrazenina, ktorá putuje v krvnom obehu tela a upcháva tie najmenšie cievy.

Rovnako vzniká napríklad ischemická cievna mozgová príhoda.

Významná pre vznik týchto ťažkostí je aj ateroskleróza. Tá ma za následok zúženie priesvitu cievy. Hlavné rizikové faktory podieľajúce sa na vzniku sú: hypertenzia, cukrovka, zvýšená hladina tuku v krvi, obezita, fajčenie, a teda zlý životný štýl.

Iný mechanizmus má na svedomí venózne oklúzie, ktoré sú následkom zúženia alebo úplného upchatia cievy. Hlavnou príčinou je ateroskleróza daných ciev. Krv sa za týmto upchatím hromadí, čoho následkom vzniká opuch a krvácanie do sietnice.

Vieme, že vznikajú vplyvom rôznych rizikových faktorov, ako je napríklad:

• hypertenzia
• hypercholesterolémia
• vysoký vek, nad 65 rokov, postihuje až 50 % staršej populácie
• poruchy hemokoagulácie
• cukrovka
• zvýšený vnútroočný tlak

Retinopatia nedonosených detí

Uvádza sa ako najčastejšia príčina slepoty detí.

Vyskytuje sa u novorodencov, ktorí sa narodili pred 32. týždňom tehotenstva alebo u tých, ktorých pôrodná hmotnosť bola nižšia ako 1500 gramov.

Tieto deti majú nedostatočné dýchanie a preto sú umiestnené dlhšiu dobu v inkubátore. Tam im je podávaná kyslíková terapia. Kde je vysoká koncentrácia kyslíku, a to nad 40 %.

V tomto období nie sú oči novorodenca úplne vyvinuté, a to ani sietnica či cievy. Vysoká koncentrácia kyslíku v inkubátore má za následok, že si na túto zvýšenú hodnotu parciálneho tlaku kyslíka v okolitom vzduchu oko zvykne.

Následne, v dobe mimo inkubátor, už normálna hodnota obsahu kyslíku vo vzduchu nie je dostačujúca. Dochádza k zvýšenej tvorbe nových ciev, aby bol zabezpečený dostatočný prívod kyslíku. 

Tieto nové cievy prerastajú cez sietnicu, môžu prechádzať až do sklovca, a hrozí odlúpenie sietnice. Podobne ako pri makulárnej degenerácii.

Odlúpenie sietnice

Sietnica sa oddelí od pigmentovej vrstvy, na ktorú za normálnych okolností voľne nasadá. Následkom čoho je prienik tekutiny medzi sietnicu a vrstvu pigmentu.

Za vznikom môže byť úraz oka, ale býva aj komplikáciou iných ochorení, ako napríklad cukrovky. Zvýšenú pozornosť vyžaduje najmä vyšší stupeň krátkozrakosti.

Príznaky vyskytujúce sa v tomto prípade:

• záblesky svetla, fosfény (mihanie pred očami)
• plávajúce mušky v zornom poli - ako by nitky, chumáče
  • najmä pri pohľade na bielu stenu či oblohu
• clona - zaclonenie časti zorného poľa
  • tmavý odtieň na okraji
  • neskôr aj v strede zorného poľa
• deformácia obrazu
• strata citlivosti na svetlo
• porucha zrakovej ostrosti
• až strata zraku

Čítajte tiež: článok o odlúpení sietnice.

Diera makuly

Sklovec na sietnicu voľne nalieha, je na nej ako keby priložený.

Za normálnych okolností sa tieto dve štruktúry spájajú iba na troch miestach. A to je terč zrakového nervu, v častiach priebehu retinálnych ciev a v oblasti bázy sklovca.

Lokalita kde sklovec nalieha na sietnicu sa označuje ako vitreoretinálne rozhranie.

Počas starnutia organizmu dochádza k zmenám v danej oblasti. Sklovec kolabuje, odlupuje sa od sietnice.

V prípade, ak sa stav ďalej nekomplikuje dochádza iba k miernejším ťažkostiam.

Vyskytujú sa ťažkosti ako napríklad lietajúce mušky v zornom poli, označujú sa aj ako muches volantes. Prípadne občasné záblesky pred očami.

Opakom je situácia, keď nastávajú komplikácie.

V prípade, že sa medzi sklovcom a sietnicou vytvorilo pevnejšie spojenie, kolabujúci a odlupujúci sklovec ťahá sietnicu. Sietnica sa krčí, zdvíha.

Následkom je deformácia obrazu, čiže metamorfopsia, ktorá  vzniká ako dôsledok ťahu fotoreceptorov.

Sietnica je najtenšia v oblasti makuly.

V najzávažnejšom prípade vzniká diera makuly.

Diera makuly je defekt, ktorý postihuje celú hrúbku neurálnej vrstvy sietnice, a to v oblasti makuly. Prejavom sú komplikácie a poruchy zraku, čiže deformácia obrazu - metamorfopsia, ale aj znížená zraková ostrosť či výpadok zorného poľa, a to v centrálnej časti (v strede).

Ide vlastne o otvor v oblasti žltej škvrny, cez ktorý sú viditeľné spodné štruktúry. Veľkosť defektu - diery sa postupne zväčšuje. 

Avšak, jej príčinou vzniku nie je iba staroba. Vyskytuje sa ako samostatné ochorenie alebo ako komplikácia iných očných ťažkostí. Príkladom je diabetická retinopatia či poúrazový stav.

Celkové ťažkosti, ktoré postihujú človeka sú závislé na viacerých faktoroch, ako je napríklad:

• lokalizácia
• rozsah defektu
• trvanie, čiže doba od vzniku

Epiretinálna membrána

Ťažkosti spôsobuje aj stav, keď epiretinálna membrána (EM), čiže povrchová membrána, blana sietnice postupom času hrubne. Následkom je jej nepriehľadnosť, zvrašťovanie sa.

Sietnica pod blanou sa riasi a deformuje.

V závažnejšom štádiu pretrváva ťah a vzniká až diera makuly.

Prejavom sú:

• pokles zrakovej ostrosti
  • prvotne do diaľky
  • neskôr aj problém pri čítaní
• deformácia obrazu - zvlnené línie
• výrazný pokles videnia
• až výpadok centrálneho zorného poľa

Ostatné zmeny sklovca, zákal sklovca či očné mušky

Ako už vieme, sklovec tvorí 80 % vnútroočného prostredia. Dosahuje objem približne 4 mililitre. Z 98 % je tvorený vodou. Ostatnú časť tvorí kolagén, kyselina hyalurónová a chondroitín sulfát.

Sklovec nalieha v prednej časti na šošovku a zozadu na sietnicu. Smerom ku krajom sklovca je jeho gélovitá hmota hustejšia. Táto časť sa označuje aj ako báza, má prednú a zadnú časť.

Vyššiu hustotu tvorí zvýšená koncentrácia hyalocytov, čo sú bunky tvoriace kolagén a kyselinu hyalurónovú.

Nakoľko je sklovec a sietnica v úzkom spojení, patologické zmeny sklovca ovplyvňujú aj sietnicu. Tak ako je uvedené vyššie.

Samotný sklovec môže byť postihnutý zakalením, a to z rôznych príčin:

1. následkom veku, čiže involučné zmeny
2. degeneratívne zmeny
3. krvácanie
4. zápal

1. Vekom podmienené zmeny sklovca

Sklovec má homogénnu, rovnomernú štruktúru od narodenia. Avšak, zmeny v jeho štruktúre postupne nastupujú už v druhej dekáde života.

Tabuľka uvádza niektoré zmeny sklovca podmienené vekom

2. Degeneratívne zmeny sklovca

Do tejto kategórie spadajú tie zmeny, ktoré nie sú spôsobené následkom starnutia organizmu, a teda aj oka.

Tabuľka uvádza degeneratívne zmeny sklovca

3. Zakrvácanie sklovca

Krvácanie do sklovca vzniká na základe rôznych príčin. Nie je to výlučne iba po úraze.

Príčiny krvácania do sklovca:

• po úraze, avšak, nemusí byť priamo poranené oko
• pri cievnych ochoreniach sietnice, ako je napríklad diabetická retinopatia, uzáver ciev sietnice
• pri ostatných celkových chorobách
  • vysoký krvný tlak
  • leukémia
  • poruchy zrážanlivosti krvi
  • pri dlhodobej liečbe antikoagulanciami, čiže liekmi proti zrážaniu krvi

Pri zakrvácaní do sklovca sa vyskytujú rôznorodé ťažkosti. A to napríklad videnie padajúcich tieňov v zornom poli, pokles zrakovej ostrosti či pocit závoja pred okom.

4. Zápalové zmeny sklovca

Pri zápale do sklovca prenikajú zápalové bunky a tiež bielkoviny z krvi.

Pôvodcom zápalu sú štandardne baktérie, vírusy, plesne, huby alebo parazity.

Zápal je vo väčšine prípadov z vonkajšieho prostredia po úraze, ale aj po operácii oka. Vnútroočný zápal sa vyskytuje menejčasto. Dôvodom tohto typu býva prenos krvnou cestou, takzvane hematogénny rozsev pri iných infekčných ochoreniach.

Sklovec je zakalený rôznymi čiastočkami, ktoré môžu byť bledé či žlté. Čo záleží hlavne na pôvodcovi infekcie. Zápal prebieha zväčša rýchlo, najhoršou komplikáciou je strata zraku, čiže slepota.

Očné mušky - muches volantes

Označujú sa tak drobné lietajúce útvary v zornom poli, ktoré je vidieť najmä na svetlej, bledej ploche. Napríklad pri čítaní či šoférovaní. Majú tvar bodiek, nitiek alebo chumáčov. 

Mušky, tak ako zakalenie sklovca, môžu byť príčinou narastajúceho veku, vyskytujú sa aj pri krátkozrakosti, po úraze, zápale, po operácii sivého zákalu či pri cukrovke.

Avšak, dôvodom ich výskytu môže byť aj závažnejšieho ochorenia. Z tohto dôvodu je dôležité odborné očné vyšetrenie. Preventívne prehliadky majú svoj význam.

Očné mušky zväčša nepredstavujú závažný zdravotný problém. 
Sú nepríjemné pri čítaní alebo šoférovaní. 
Prekážajú. 
Postihujú taktiež mladých ľudí. 
Zmeny sklovca zasahujú po 60. roku života štvrtinu a po 80. až dve tretiny populácie. 

Pozor však, niekedy môžu byť príznakom väčšieho problému. 
Alarmujúci je najmä ich náhly výskyt. 

Uvádzame niektoré symptómy, ktoré sú ich súčasťou:

• pokles zrakovej ostrosti
• problém môže byť v počiatku so sledovaním obrazu v diaľke
• neskôr robí problém aj čítanie
• lietajúce mušky, teda muches volantes
  • lietajúce útvary v zornom poli
  • majú rôzny tvar a veľkosť
  • viditeľné lepšie na bielej stene či oblohe
  • menia polohu pri pohybe očí
  • bodky
  • nite
  • pavučinky
  • chumáče
  • fľaky
• záblesky
• padajúce sadze
• tieň či clona, zaclonenie zorného poľa
• výpadok zorného poľa
• deformácia línií a obrazu, metamorfopsia

Podľa potreby sa pridáva vyšetrenie deformácie obrazu na Amslerovej mriežke, vytvára sa fotodokumentácia, OCT.

OCT, očný tomograf, ale aj optická koherentná tomografia, je neinvazívne bezkontaktné vyšetrenie. 

Táto metóda je vhodná hlavne preto, že detailne ukazuje jednotlivé štruktúry oka. Tým sa podieľa pri diagnostike rôznorodých ťažkostí v oka. Rozlišuje štádium, vývoj a presný typ ťažkostí.

Pri vyšetrení týchto ochorení sú známe aj metódy ako Watzkeho - Allenov test, test laserovým lúčom či autofluorescencia, mikroperimetria. Alebo aj klasifikácia diery podľa Gassa.

Dôležitá je diferenciálna diagnostika a určenie presnej príčiny problému.

Najmä ľudia s inými celkovými ochoreniami by mali mať očné vyšetrenie vykonané aspoň jedenkrát ročne.
Ostatní by nemali zabúdať na dôležité preventívne prehliadky.

Pozor na rýchli nástup ťažkostí!