Paradentóza: Prečo vzniká? + Ako zastaviť kývanie zubov a spevniť ich?

Pričom podstatou choroby je vznik zápalu a infekcie v ďasne a následné narušenie závesného aparátu zubu. Vzniká paradontálny chobot okolo postihnutého miesta, postupne prichádza k deštrukcii závesného aparátu, úbytku okolitej kosti a navonok k obnažovaniu krčkov zubov.

Následkom neliečenia môže byť kývanie rôzneho stupňa, až samovoľné vypadnutie zubu. Niekedy dochádza aj k hnisaniu v postihnutom mieste. Prichádza však k degenerácii celého závesného aparátu zubu.

Ochorenie je veľmi často zanedbané, čo sa následne prejaví i na progresii a náročnejšej liečbe. Čím skôr sa totiž začne s liečbou, tým lepšie sú vyhliadky. Týmto chronickým ochorením závesného aparátu zuba trpí veľká časť populácie a všetko začína infekciou ústnej dutiny obvykle už v mladosti.

Môže sa vyskytovať aj u ľudí, ktorí pravidelne dbajú na hygienu ústnej dutiny, preto je dôležité pozorovať prípadné príznaky a najmä prvotné krvácanie z ďasna pri čistení ústnej dutiny. Krvácanie sa však nemusí objaviť nutne len pri čistení zubov, ale aj pri jedení, najmä tvrdej potravy.

Čo je závesný aparát zubu?

Závesný aparát zubu, čiže parodont je tá časť, ktorá obopína zub. Jeho úlohou je fixácia zubu, aby sa nekýval a aby nevypadol zo svojej pozície. Okrem tejto úlohy má aj inú dôležitú vlastnosť. A teda bráni prieniku nečistôt, a tým aj baktériám do hlbších častí.

Parodont sa skladá z viacerých častí a v okolí zuba sa nachádza:

• ďasno, odborne tiež gingva, má svetloružovú farbu a má dve časti
  • voľná gingva, ktorá sa nachádza asi 2 mm nad lemom cementu a skloviny a tvorí lem okolo zuba
  • pripojená gingva, ktorá sa spája s kosťou a voľne prechádza do sliznice dutiny úst
• zubný cement, nachádza sa na povrchu zubného koreňa, upínajú sa naň parodontálne väzy
• alveolárna kosť je vlastne kostné lôžko zubu a je časťou čeľuste a sánky
• ozubnica, označuje sa tiež ako periodoncium, obsahuje veľký počet vlákien (parodontálne väzy, čiže Sharpeyove vlákna), nachádza sa medzi alveolárnou kosťou a koreňom zubu
• ďasnový žliabok je miesto prehĺbenia medzi ďasnom a povrchom zubu

Viac informácií nájdete aj v magazínovom článku: Ako na zdravé zuby.

Paradentóza, paradontóza, parodontóza či parodontitída?

Najčastejším a medzi ľuďmi najviac zaužívaným názvom je paradentóza. Toto pomenovanie však nie je správne a je zastarané. Tieto pojmy sú spoločným menovateľom pre chronické ochorenie závesného aparátu. A správny odborný výraz je parodontitída.

Toto chronické ochorenie je zápalového charakteru, ktorého hlavným dôvodom je bakteriálna infekcia. Baktérie sa usídľujú a množia v zubnom plaku, ktorý sa hromadí na zuboch. Tieto baktérie produkujú kyseliny a iné škodlivé látky, ktoré zhoršujú kvalitu skloviny a dráždia ďasno.

Baktérie v zubnom plaku sú dôvodom zubného kazu a tiež zapálených ďasien. Samozrejme negatívne pôsobia na celý závesný aparát. Nepriaznivý vplyv najskôr nevyvoláva ťažkosti, neskôr spôsobuje citlivosť, bolesť a aj kývanie zubu. 

Parodontitída môže postihnúť iba okolie jedného zubu, avšak, to je rizikom pre rozšírenie aj do okolia iných. Ochorenie môže zasiahnuť aj celý chrup. Nesprávne a nedostatočné hygienické návyky sú tak častou príčinou rozšírenia parodontitídy na viaceré zdravé zuby a celkové zhoršenie priebehu.

Postupne dochádza k ich deštrukcii až rozpadu. V ústach sa to prejaví obnažovaním krčkov zubov, vznikom parodontálnych vačkov a kývavosťou. Niekedy môžu byť za vznikom tohto ochorenia užívanie niektorých druhov liekov, genetika, iné systémové ochorenia ako cukrovka alebo metabolické poruchy, napríklad s vápnikom.

Hlavná a najčastejšia príčina paradentózy

Samozrejme, toto ochorenie je v prvom rade výsledkom nesprávnej či nedostatočnej ústnej hygieny. Následkom nej sa na zubnej sklone, voľnom ďasne a v priestore ďasnového žliabku usádza zubný povlak, označovaný aj ako plak.

Tabuľka uvádza čo je zubný plak, kameň a zubný kaz

Článok o chorobe Zubný kaz.

Zubný plak je živnou pôdou pre baktérie. Tie sa tu usídlia a množia. Tieto baktérie sa živia hlavne jednoduchými cukrami. Produkujú kyseliny a iné škodlivé látky, ktoré narúšajú zubnú sklovinu a dráždia ďasno. Následne vzniká zápal.

Takže nedostatočná hygiena, ale aj jej nesprávna technika je dôvodom vzniku rôznych ťažkostí, od zubného kazu až po paradentózu. Preto je dôležité aby starostlivosť o chrup bola pravidelná a ,samozrejme, aj správne vykonávaná.

TIP: Užitočné informácie v magazínovom článku Ako vyberať zubnú kefku.

Ostatné rizikové faktory, ktoré sú za vznikom paradentózy

Za príčinou vzniku tohto ochorenia je najmä zlá hygiena, a teda zubný plak. Avšak, to nie je jediná príčina. V niektorých prípadoch sa môže vyskytnúť aj popri dobrej ústnej starostlivosti. Prípadne vzniká ako kombinácia viacerých faktorov.

Rizikové faktory, ktoré sa môžu skrývať za vznikom parodontitídy:

• nedostatočná a zlá ústna hygiena
• zvýšená predispozícia na tvorbu zubného kameňa
• zanedbanie prehliadok u stomatológa
• vyšší vek
• podvýživa, odborne malnutrícia
• odchýlky postavenia zubov
• atrofické zmeny, ako Parodontitis generalisata
• hyperplastické zmeny, ďasnová hyperplázia či epulis
• poruchy žuvania
• chybne vyrobené a zle sediace korunky, protézy 
• úrazové vplyvy
• genetické faktory
• cukrovka
• hormonálne vplyvy
• porucha látkovej výmeny
• porucha imunity
• hematologické poruchy (leukémia, neutropénia)
• vírusové infekcie a napríklad aj HIV, AIDS
• Crohnova choroba a ulcerózna kolitída
• niektoré lieky (inhalačné kortikoidy, hormonálna liečba, cyklosporín)
• zlé stravovacie návyky a nevhodná strava, prevažne mäkká strava a s vysokým obsahom jednoduchých cukrov
• fajčenie
• alkohol, nadmerné požívanie
• neliečený zubný kameň a kaz
• stres
• dedičnosť, nie je priamy faktor, avšak, ako súčasť iných dedičných syndrómov

V dôsledku narušovania zubného aparátu prichádza k vzniku paradontálnych chobotov, ktoré sú patologické. Je možné ich odhaliť už pri bežnej zubnej prehliadke u stomatológa. Častokrát trápia ľudí s týmto ochorením chrupu aj bolesti zubov alebo ich zvýšená citlivosť na chlad alebo teplo.

V pokročilom štádiu ochorenia už je možné spozorovať aj dokonca kývanie zubov alebo vytekanie hnisu z ďasna, čo je jasný prejav šíriacej sa infekcie a zápalu priamo v závesnom aparáte zuba. Ak nepríde k čo najrýchlejšej liečbe, záverečné štádium sa prejavuje vypadávaním zubov z lôžka, v dôsledku úplnej deštrukcie všetkých súčastí závesného aparátu.

Tabuľka uvádza rozdelenie parodontitídy do štádií

Pokiaľ zubár pri vyšetrení parodontálnou sondou už spozoruje paradontálne choboty, ide o jasný príznak narušenia ďasna a okolia zubu a tiež samotného závesného aparátu zubu. V prípade potvrdenia diagnózy je nutná čo najskoršia liečba.

Preventívne prehliadky a pravidelná dentálna hygiena sú dôležité z viacerých dôvodov. Stomatológ, ale aj odborník dentálnej hygieny vie určiť a zmerať množstvo zubného plaku. To hodnotí index Pll, čo je Plaque index, a to od 0 do 3.

Následne sa môže určiť aj PBI, čo je metóda na hodnotenie krvácania z ďasien. A teda skratka Papilla Bleeding Index (PBI). Jeho rozsah je od 0 - 4. Pričom 0 je bez postihnutia, 1 značí krvácanie, 2 zubný kameň, 3 pre vačky do 6 mm a 4 pre vačky nad 6 mm.

Pri odoberaní anamnézy sa hodnotí aj bolesť a kývanie zubov. Kývanie zubov sa delí na tri stupne. A to v prvom stupni je prítomné kývanie zubu v horizontálnej rovine do 1 mm. V druhom pohyblivosť do 3 mm. Najťažší stupeň, čiže tretí, ak sa zub hýbe v horizontálnom, ale aj vertikálnom smere.

Pri klinickom vyšetrení sa môže objaviť krvácanie už po sondáži. Následne sa diagnostikujú parodontálne choboty, ktoré majú hĺbku viac ako 3,5 mm. Prejavom pokročilejšieho stupňa je kývanie zubu a jeho posunutie.

Následne k diagnóze dopomáha genetický test, ktorý môže odhaliť náchylnosť pre ochorenie. Iným príkladom je bakteriálny test. Viac informácií o uvedených testoch v článku o skríningu parodontitídy.

Omylom je názor, že ochorenie zasahuje iba obdobie vyššieho veku. Vyskytnúť sa môže už v detstve. Avšak, najčastejší je v období okolo 30. - 40. roku života. Čo platí hlavne pre akútnu formu, akou je napríklad rýchlo progredujúca parodontitída (RPP).

Ochorenie začína infekciou, ktorá naruší zubnú sklovinu alebo okolie zubu na ďasne a začne prenikať postupne cez paradontálne choboty priamo do ďasna a fixačného aparátu zubu. Niekedy vzniká paradentóza aj na podklade iných zápalov alebo zubného plaku.

V každom prípade však jej vývoj trvá dlhšiu dobu. Prvým viditeľným príznakom je menšie krvácanie pri umývaní zubov, neskôr už aj pri jedle. Pokiaľ sa choroba nelieči, prichádza k deštrukcii zubného aparátu a uvoľneniu zuba zo svojho lôžka.

Skupina týchto ochorení je následne rizikovým faktorom pre vznik iných komplikácií. Dokonca, zvyšuje riziko zhoršenia existujúceho ochorenia. Ako je to napríklad v prípade cukrovky. Medzi ťažkosti, ktoré môže počas svojho priebehu vyvolať patria napríklad:

• zvýšené riziko srdcového infarktu a iných srdcových ochorení (endokarditídy)
• cievne problémy, ako je ateroskleróza, vysoký krvný tlak
• trombotické stavy
• zhoršuje cukrovku
• ochorenia obličiek
• časté infekcie horných dýchacích ciest, prínosových dutín
• bolesť kĺbov
• ale aj napríklad ochorenia očí, mozgu, pečene
• u tehotných zvyšuje riziko predčasného pôrodu a nízkej pôrodnej hmotnosti dieťaťa

Prevencia parodontitídy je základom úspechu

Dôležité je zabránenie vzniku ochorenia. Rovnako je prevencia významná pred recidívou, teda návratom ťažkostí. Lebo vyliečenie prvých ťažkostí nezaručuje, že sa ochorenie u tej osoby už nevyskytne. Práve má byť upozornením a motiváciou k zlepšenej starostlivosti.

Medzi hlavné preventívne opatrenia sa radí preventívna prehliadka u stomatológa, ktorá je raz ročne hradená zdravotným poistením. V niektorých článkoch sa uvádza, že je lepšie, ak sa vykoná dvakrát ročne.

Druhou voľbou je využitie služieb odborníkov dentálnej starostlivosti, čiže hygieny. Pričom nie je pravda, že dentálnu hygienu potrebujú len ľudia, ktorí nevedia ako sa o zuby starať. Samozrejme, dôležitá je správna technika čistenia zubov.

Pravda nie je ani to, že čím tvrdšia je zubná kefka, tým je lepšia. Naopak, zubný plak nie je tvrdý, na jeho čistenie postačuje mäkká štetina zubnej kefky. Vhodné je používanie medzizubných kefiek a správnej zubnej pasty.

NÁŠ TIP: Zvýhodnené dvojbalenie ultrazvukovej zubnej kefky Philips Sonicare FlexCare

Prevencia v skratke:

• čistenie zubov 2x denne, správna technika
• pozor na čistenie zubov po jedle a po pití agresívnych tekutín, s čistením zubov treba počkať aspoň 15 - 20 minút
• čistenie zubov u malých detí už od prvého zúbka
• vhodný typ zubnej kefky, a teda kefka s mäkkou štetinou
• medzizubné čistenie, napríklad medzizubnou sadou
• pravidelná výmena zubnej kefky, každé dva mesiace
• nezabudnite čistiť jazyk
• vhodná zubná pasta
• ak nie je možnosť vyčistiť si zuby po jedle, pomôže žuvačka
• masáž ďasien
• podpora imunity a doplnky výživy
• preventívna prehliadka minimálne 1x do roka
• starostlivosť zubného hygienika
• včasná liečba vzniknutých ťažkostí
• úprava stravy, surová zelenina a ovocie, nie iba mäkká strava
• obmedzenie fajčenia a alkoholu