Žihľavka: Urtikária, nielen po popŕhlení žihľavou? Značí ochorenie?

Žihľavka nepatrí medzi prenosné ochorenia.

Na jej vzniku sa podieľa viacero faktorov. Príznaky ochorenia sa môžu objaviť kdekoľvek na tele. Klasifikácia žihľavky nie je jednotná a môže sa deliť podľa lokalizácie, časového priebehu alebo charakteru.

Prehľad typov žihľavky v tabuľke

A. Akútna žihľavka

Akútna žihľavka sa objavuje najmä u detí.

Takmer 15 % ľudí prekonalo túto formu žihľavky aspoň raz v živote.

Prejavy ochorenia vznikajú náhle a spravidla vymiznú do 20 až 120 minút. Medzitým na iných miestach vznikajú ďalšie vyrážky. Akútna žihľavka má tendenciu ku kompletnému ústupu do 3 týždňov.

Môže byt sprevádzaná:

• angioedémom,
• bronchospazmom,
• mierne zvýšenou teplotou,
• nevoľnosťou,
• vracaním,
• príznakmi šoku.

B. Chronická žihľavka

Chronická žihľavka postihuje najmä dospelých.

Môže pretrvávať mesiace až roky.

Medzi typické prejavy patria vyrážky a/alebo angioedém. Vyrážky sa prejavujú centrálnym opuchom rôznej veľkosti, takmer vždy so začervenaným lemom. Prejavy sú spojené so svrbením, niekedy pálením, vstrebú sa do 24 hodín bez stopy.

Angioedém predstavuje náhly opuch spodnej časti dermy a hypodermy s častým výskytom na slizniciach. Angioedém zvyčajne vymizne do 72 hodín. Pacienti sa sťažujú na svrbenie a bolestivosť.

Chronická spontánna žihľavka môže byť vyvolaná autoimunitnými reakciami alebo neznámymi príčinami.

C. Fyzikálna žihľavka

Fyzikálna žihľavka je vyvolaná rôznymi podnetmi. V praxi sa vyskytuje takmer u 20 % pacientov trpiacich žihľavkou.

1. Akvagénna žihľavka

Tento typ žihľavky je veľmi ojedinelý. Vyrážky sa objavujú po dlhšom kontakte kože s vodou. Malé vyrážky sa objavujú počas 2 až 30 minút na mieste kontaktu s vodou a vyvolávajú pocit svrbenia.

2. Dermografická žihľavka

Je charakterizovaná čiarovitým alebo pásovitým začervenaním a kožnými reakciami na miestach trenia odevov, škrabancov alebo odretej koži.

Pacienti sa často sťažujú na výrazné svrbenie ráno pri vstávaní alebo počas spánku. Priebeh dermografickej žihľavky je vo väčšine prípadov chronický.

3. Cholinergná žihľavka

Ochorenie vzniká po zvýšenej telesnej teplote a prehriatí organizmu pri telesnej námahe, športe alebo strese. Prejavuje sa najmä na hornej časti trupu. Objavujú sa drobné svrbiace belavé vyrážky.

4. Chladová žihľavka

Chladovú žihľavku spôsobuje studený vzduch, voda alebo chladené nápoje. 

Chladová žihľavka môže byť sprievodným znakom iného ochorenia (lieková alergia).

Prejavuje sa lokálnou alebo systémovou tvorbou drobných vyrážok, zriedkavo edémami a celkovou reakciou organizmu.

Poznáme dva typy chladovej žihľavky:

• Kontaktný typ

Vyvíja sa na miestach kože, ktoré boli vystavené priamemu pôsobeniu chladu. Vyskytuje sa najmä v zimných ročných obdobiach.

Príznaky ochorenia sa prejavujú najmä na nezakrytých častiach tela (tvár, krk, ruky). Pre kontaktný typ je charakteristický vznik svrbiacich vyrážok a začervenania. 

• Reflexný typ (vzdialená žihľavka)

Vyskytuje sa na miestach, ktoré neboli priamo vystavené chladu.

Príkladom reflexného typu žihľavky je konzumácia studených jedál alebo nápojov.

5. Kontaktná žihľavka

Tento typ žihľavky vzniká len po kontakte s alergénom. Vyskytuje sa len v mieste, ktoré bolo priamo vystavené alergénu. Začervenanie je spravidla asymetrické a ohraničené.

Kontaktnými alergénmi môžu byť:

• živočíšne alergény (včelí, osí jed, chlpy húseníc, medúza),
• rastlinné alergény (peľ),
• potraviny (zemiaky, špargľa, cibuľa, šupy citrusového ovocia),
• liečivá,
• kozmetika (farba na vlasy s obsahom parafenyléndiamínu, čierna henna),
• pracovné látky (formaldehyd, rezorcín, jód, kobalt),
• latex.

6. Solárna žihľavka (žihľavka zo slnka)

Toto ochorenie postihuje najmä ženy (60 %). Vek pacientov sa pohybuje v rozmedzí 20 až 40 rokov.

Solárna žihľavka je vo väčšine prípadov vyvolaná slnečným žiarením. Niekedy môžu byť príčinou fluorescenčné žiarovky, UV-A žiariče v soláriách, halogénové žiariče, zdroje osvetlenia v kozmetických salónoch a vo filmovom priemysle.

Prvé prejavy (svrbenie, začervenanie, pálenie) sa objavia do niekoľkých minút po ožiarení. Vyrážky sa môžu vytvoriť po niekoľkých hodinách. Okrem prejavov na koži pacienta môže trápiť bolesť hlavy, únava, nevoľnosť a závrate.

7. Žihľavka vyvolaná teplom (tepelná žihľavka)

Táto forma žihľavky je mimoriadne zriedkavá. Je vyvolaná priamym vonkajším pôsobením tepla alebo horúčavy na kožu.

Počas niekoľkých minút sa na koži vyvíja začervenanie s typickými malými svrbiacimi vyrážkami.

Žihľavka pri zmene teploty môže vzniknúť po prechode z chladného do teplého prostredia. Po niekoľkých minútach sa na tele objavia intenzívne svrbiace vyrážky.

8. Tlaková žihľavka

Vzniká po jednorazovom údere, náraze alebo pôsobení tlaku na miestach podráždenia (státie, chodenie, sedenie na tvrdej stoličke). Tlaková žihľavka sa prejavuje ako začervenaný, hlbší, príležitostne bolestivý opuch.

Často sú prejavy sprevádzané s celkovými symptómami podobnými chrípke.

Aktiváciou mastocytov dochádza k uvoľneniu mediátorov (histamínu, serotonínu, bradykinínu, eikozanoidov: leukotriénov, prostaglandínov, bazofilov, proteolytických enzýmov) do okolia. Tie spôsobia vazodilatáciu a zvýšenie permeability steny ciev.

Takýmto mechanizmom vzniká začervenanie, edém a vyrážky. Vznik žihľavky a uvoľnenie histamínu z mastocytov môže nastať z rôznych príčin.

Možné príčiny v tabuľke

IgE - je skratka pre imunoglobulíny E, teda protilátky, ktoré sa niektorým osobám vytvárajú v organizme ako reakcia na rôzne alergény.

Mastocyty - bunky s obsahom histamínu a iných enzýmov, ktoré sa nachádzajú v koži alebo vnútorných orgánoch, podieľajú sa na alergickej reakcii.

Bazofily - sú krvné bunky, ktoré sa v tkanivách nenachádzajú, ale pri patologických stavoch migrujú do zápalového ložiska.

Imunologické príčiny

V tomto prípade do úvahy prichádzajú lieky, potraviny a pomocné látky v nich. Taktiež príčinou môžu byť poruchy látkovej výmeny, autoantigéne (malígne tumory) a emociálne faktory.

V prípade imunokomplexovej žihľavky sa mediátor uvoľňuje priamo degranuláciou mastocytov bez pôsobenia histamínu. Reakcia prebieha cez komplementový systém. Prejavy sa objavia s určitým oneskorením po pôsobení alergénu.

Vyvolávajúcim faktorom môžu byť lieky (8. až 12. deň od začiatku užívania lieku) alebo autoimunitné ochorenie.

Čo je to komplementový systém?

Komplementový systém tvorí viac ako 35 proteínov, ktoré produkuje najmä pečeň a makrofágy, čo umožňuje jeho aktiváciu kdekoľvek v organizme, kde prebieha zápal.

Je súčasťou nešpecifickej humorálnej imunitnej odpovede.

Proteíny komplementového systému sa v tele nachádzajú v neaktívnom stave a ich aktivácia prebieha postupne. Len čo sa jedna zložka aktivuje, táto následne aktivuje druhú a pod. Takouto postupnou aktiváciou dochádza k spusteniu imunitnej odpovede. 

Neimunologické príčiny žihľavky

Veľmi veľa liekov a diagnostických látok môže vyvolať reakcie, ktoré sa podobajú včasnej alergickej reakcii vrátane akútnej žihľavky.

Medzi neimunologické príčiny patria:

• lieky, anestetiká a anticholinergiká – opiáty (morfín), tiopental, atropín, papaverín,
• röntgenové kontrastné látky – deriváty kyseliny trijódbenzoovej,
• kyselina acetylsalicylová a iné antiflogistiká,
• antibiotiká – chlórtetracyklín, polymyxín,
• vitamín B_1,
• soli železa,
• pomocné látky v potravinách – konzervačné látky, farbivá a chuťové korigenciá.

Aké sú príčiny vzniku akútnej žihľavky?

Najčastejšou príčinou vzniku akútnej žihľavky sú bakteriálne, vírusové, mykotické a parazitárne infekcie.

V rôznych vekových kategóriách sa vyskytujú rôzne faktory, ktoré vyvolávajú žihľavku:
u malých detí je najčastejšou príčinou infekcia alebo jedlo,
u dospelých užívanie liekov.

Medzi najčastejšie príčiny akútnej žihľavky patria:

• ryby, raky, kraby, mušle, ustrice,
• mäso – baranina,
• syry – najmä tie, ktoré obsahujú plesne,
• ovocie – jahody, egreše, vlašské orechy, citrusové plody, kiwi,
• zelenina – strukoviny, paradajky, zeler, kôpor,
• koreniny,
• cudzorodé látky po uštipnutí hmyzom,
• lieky – kyselina salicylová, antibiotiká (penicilín, cefalosporíny), hypnotiká, barbituráty, analgetiká,
• vitamíny – B₁ a B₁₂.

Aké sú príčiny vzniku chronickej žihľavky?

Príčiny chronickej žihľavky sú rôznorodé a často neobjasnené.

Chronická žihľavka môže byť spôsobená alergickými reakciami I. typu, III. typu alebo idiosynkráziou (zvýšená citlivosť na niektoré látky). Alergény sa môžu v organizme objaviť ako ložisková infekcia, pri poruchách zažívacieho traktu, pri neobjasnenej kvasinkovej alebo mykotickej infekcii a pri výskyte parazitov v tele.

Taktiež musíme uvažovať o reakcii na podklade autoimunity.

Chronická žihľavka sa môže vyskytnúť pri vaskulititídach (zápal ciev) a iných autoimunitných ochoreniach, ale nevylučujú sa ani psychické vplyvy.

Približne u 50 % pacientov trpiacich chronickou žihľavkou sa príčiny jej vzniku nepodarí zistiť.

Špecialisti vypracovali okruh otázok určených k vypátraniu príčiny žihľavky. V nasledujúcej tabuľke sú uvedené jednotlivé body, ktoré môžu lekárom objasniť príčinu ochorenia.

Okruh otázok v tabuľke

Niekedy sú vyrážky obklopené rôzne širokým, niekedy škvrnitým jasnočerveným erytémom (červené sfarbenie pokožky spôsobené zápalom).

Vyrážky môžu mať rozdielnu farbu, veľkosť, ale aj formu.

Zvyčajne sú jasnočervenej farby, ale môžu mať aj belavo anemické sfarbenie. Veľkosť môže mať rozmery špendlíkovej hlavičky, šošovice alebo až plošných ložísk.

Vyrážky sa objavujú spravidla počas niekoľkých minút. Ich pretrvávanie závisí od vstrebávania histamínu. Pri rýchlom vstrebávaní histamínu prejavy žihľavky vymiznú už po 20 minútach.

Vo všeobecnosti platí, že prejavy žihľavky ustupujú po niekoľkých hodinách (3 až 8 hodín).

Charakteristickým znakom je intenzívne svrbenie (pruritus), ktoré pôsobí nepríjemne najmä v období vzniku vyrážok. Neskôr dochádza k zmierneniu svrbenia.

Svrbenie sa zintenzívňuje najmä večer.

Žihľavku môže sprevádzať angioedém, ktorý sa prejavuje ako akútny, neforemný opuch kože. V prípade postihnutia slizníc dýchacích ciest a tráviaceho traktu sa môže objaviť sťažené dýchanie, zachrípnutie a hnačka.

V niektorých prípadoch sa ochorenie prejavuje celkovou nevoľnosťou, vracaním a môže sa rozvinúť až do anafylaktického šoku.

Anafylaxia je charakterizovaná ako maximálne vystupňovaná verzia alergickej reakcie, ktorá postihuje celý ľudský organizmus. Príčinou anafylaxie je alergén, ktorý cirkuluje v krvi.

Klasifikačná škála intenzity anafylaktických reakcií:

1. stupeň – na koži je prítomné svrbenie, začervenanie, pupence a angioedém.
2. stupeň - zahŕňa pridruženie vracania, kŕčov tráviaceho traktu, sekrétu z nosa, zachrípnutie, tachykardiu, pokles tlaku o viac ako 20 mmHg, arytmiu.
3. stupeň – prejavuje sa zvracaním, spontánnou defekáciou, edémom laryngu, plúcnym edémom, bronchospazmom a cyanózou, poklesom tlaku a šokom.
4. stupeň - sa vyznačuje zastavením dýchania a srdca, čo vedie bez terapeutického zásahu k smrti.

Začiatok anafylaktickej reakcie sa často prejavuje na koži a pre skúseného odborníka je zdrojom dôležitých informácií (pocit dráždivého svrbenia na dlaniach, chodidlách a na hrote nosa alebo jazyka).

Základným cieľom diagnostiky žihľavky je identifikácia spúšťacieho faktora. Na dosiahnutie správnej diagnostiky potrebuje lekár zistiť podrobnú anamnézu, urobiť základné zápalové, hematologické a biochemické vyšetrenia (vrátane parazitologického a mikrobiologického).

Hlavné znaky diferenciálnej diagnózy žihľavky a iných kožných ochorení, ktoré majú podobné symptómy, sú uvedené v nasledujúcej tabuľke.

Tabuľka znakov žihľavky a žihlavke podobných ochorení

Jedným z ochorení podobných žihľavke sú pruriginózne urtikariálne papuly tehotných žien.

Objavujú sa v treťom trimestri (od 35. týždňa tehotenstva) alebo skoro po pôrode.

Najprv sa objavujú drobné vyrážky najčastejšie na bruchu a končatinách. Neskôr sa na povrchu vytvárajú ekzematózne zmeny. V priebehu niekoľkých mesiacov prejavy kompletne vymiznú.

Priebeh žihľavky môže byť rozdielny.

Rozdelenie žihľavky podľa priebehu je zhrnuté v nasledujúcej tabuľke