Časté pády sú bežným javom, a to v akomkoľvek veku. Kým u malých detí sú prirodzenou súčasťou u seniorov je situácia iná.
Predstavujú vysoké riziko poranenia, a to hlavne u starších ľudí vo vysokom veku. Zranenia po páde môžu byť vážne, príkladom sú rozličné zlomeniny či poranenie hlavy, a môžu mať vážne komplikácie vedúce k invalidite či dokonca aj k úmrtiu.
Pády u malých detí ako súčasť vývoja
U malých detí sú pády prirodzeným javom, najmä v čase, keď sa učia stáť, liezť a chodiť. Ich rovnováha a koordinácia sa ešte len vyvíja. Ich svaly silnejú, učia sa zosúladiť pohyby tela a končatín.
Padanie je tak nevyhnutnou súčasťou ich každodenného života a procesu učenia sa. Učia sa udržať na nohách a taktiež ako získať stabilitu a bezpečne dopadnúť.
Aj keď sú tieto pády zväčša nezávažné, stále existuje riziko vážnejších poranení. Preto je potrebná prevencia a dohľad dospelých.
Prevencia zahŕňa zabezpečenie prostredia a minimalizáciu rizika, v ktorom sa dieťa pohybuje. Odstránenie prekážok, zabezpečenie rohov nábytku, používanie protišmykových podložiek (taktiež vhodná obuv), ochrana schodiska a podobne.
Kedy vyhľadať lekársku pomoc po páde dieťaťa?
Aj keď väčšina pádov detí je nezávažná a neškodná, je dôležité sledovať stav dieťaťa po páde.
Ak dieťa stráca vedomie, je prehnane spavé, zmätené a celkovo psychicky zmenené, opakovane zvracia, má nezvyčajné pohyby očí, pretrvávajúci silný plač, nevie sa hýbať, má viditeľné deformácie končatín, alebo máte akékoľvek iné pochybnosti o jeho stave, je nevyhnutné okamžite vyhľadať lekársku pomoc.
Pády u seniorov
Pády sú bežným javom, hlavne u seniorov. Sú častou príčinou úrazov a hospitalizácií. Významné percento vedie k závažnejším poraneniam, ako sú zlomeniny bedra - bedrového kĺbu, zápästia, ramena či členka, ale taktiež hrudníka a úrazom hlavy.
Pýtate sa na ich príčiny? Zväčša ide o interakciu viacerých vnútorných i vonkajších faktorov.
Príkladom vnútorných sú:
- prirodzené zmeny súvisiace s vekom - svalová slabosť, problém s rovnováhou, závraty, vestibulárny syndróm, zhoršený zrak (šedý zákal) a sluch, spomalenie reflexov a dlhší reakčný čas,
- neurologické ochorenia - ako napríklad mozgová príhoda, Parkinsonova choroba, demencia, Alzheimer, skleróza multiplex, neuropatia,
- srdcové ochorenia - srdcová arytmia, ortostatická hypotenzia - zníženie krvného tlaku pri vstávaní, srdcové zlyhávanie, anémia,
- problémy súvisiace s pohybovým aparátom, ako napríklad artritída, deformity kostry,
- metabolické a hormonálne ochorenia, cukrovka,
- časté močenie a inkontinencia, čo vedie k častejším návštevám toalety s rizikom pádu,
- niektoré lieky, hlavne na psychiku, diuretík (na odvodnenie), kortikosteroidy a iné,
- strach z pádu, či zakopávanie o špičku
S vyšším výskytom zlomenín súvisí tiež osteoporóza (prednostne u žien po menopauze), nedostatok vitamínu D či zhoršený nutričný stav a dlhodobá dehydratácia.
Vonkajšie faktory zastrešujú napríklad:
- slabé osvetlenie, neporiadok a prekážky v domácnosti (voľné koberce, rohože), na chodníkoch, poškodené či nerovné schody, šmykľavý povrch, mokré podlahy, poveternostné podmienky, ľad počas zimy, silný vietor,
- nedostatok držadiel a neprispôsobené okolie, napríklad v kúpeľni,
- nevhodná obuv a oblečenie
- nesústredenosť na jednu aktivitu a vykonávanie viacerých činností v jednom čase, ponáhľanie sa,
- pohyb v neznámom prostredí a nedostatočné zhodnotenie sily a osobných možností.
Podľa WHO až 30 % starších ľudí zažije aspoň jeden pád ročne, pričom u 10 % z nich vedie pád k vážnym zraneniam.
Prevenciou môže byť udržiavanie dobrej kondície aj vo vyššom veku. Cvičenie, pravidelné prechádzky, joga, stabilizačné cviky a podobne.
V prípade potreby nutnosť použitia pomôcok na chodenie - barle či chodítka, invalidný vozíček na dlhšie vzdialenosti.
Dbajte na bezpečné prostredie, oblečenie a obuv. Je potreba zvýšenej opatrnosti v prípade vysokého veku, dohľad, pravidelné kontroly zraku, sluchu či vhodné kombinácie liekov.
Nezabúdajte na dostatočnú hydratáciu a pestrú stravu.
Pamätajte si: Nielen vo vyššom veku je vhodná pomalá zmena polohy a to hlavne v prípade vstávania z postele. Srdcovo-cievny systém tak dokáže plynulejšie zareagovať na zmenu polohy, čím sa zníži riziko ortostatického kolapsu - odpadnutia.
