Príznaky spojené s pohybovým aparátom

Kým priečne pruhované svalstvo je ovládané nervovým systémom a ľudskou vôľou, hladké svalstvo pracuje aj bez ľudskej vôle. Celkovo je svalstvo motorom pohybu a súčasťou oporného systému u človeka. Kostra ako taká je tvorená kosťami rôzneho typu, ako sú napríklad dlhé kosti, krátke kosti alebo ploché kosti. Vďaka kĺbom môžu byť kosti spojené flexibilne a je možný teda ich pohyb rôznymi smermi. Pohybový aparát ako celok je riadený pomocou nervov.

Preto aj veľakrát rôzne symptómy a príznaky, ktoré sa prejavujú nemožnosťou pohybu alebo problémami s pohybom, majú príčinu práve v ovládaní tohto pohybu, čiže v nervoch. Viaceré ochorenia sú ale čisto pohybového charakteru, či už ide o choroby kostí, choroby kĺbov alebo ochorenia či patologické zmeny na svaloch. Dochádza buď k narúšaniu ich štruktúry, prípadne k problémom s plnou funkčnosťou danej časti pohybovej sústavy, alebo dokonca k degenerácii.

Veľakrát sa rôzne príznaky prejavujú viditeľne aj navonok, napríklad pri opuchoch alebo pri degenerácii štruktúry a tvaru postihnutého miesta, inokedy je možné problém v pohybovej sústave zistiť len na základe bolestivosti alebo problémom s funkciou. Väčšinou sú ochorenia pohybového aparátu lokálneho typu, čo znamená, že sa prejavujú len na určitom ohraničenom mieste. Pri celotelových chorobách ide síce tiež o pohybové problémy, ale väčšinou neurologického charakteru spôsobené nervami.

Opuchy na tele

V rámci pohybovej sústavy dostáva pomerne často k opuchom, najčastejšie po predošlom úraze, narazení alebo páde. Takto môže miesto opuchnúť lokálne, ale napríklad niektoré špecifické opuchy majú aj iné dôvody. Opuchnuté prsty môžu byť príznakom napríklad lymskej boreliózy alebo pri syndróme karpálneho tunela. Niekedy dochádza aj k opuchom menších kĺbov na prstoch v dôsledku artritídy. Opuch kĺbov ale môže mať aj iné príčiny a dôvody.

Hoci najčastejšie sú pohybového charakteru, ako napríklad artróza alebo Bechterevova choroba, kĺby opúchajú aj pri tuberkulóze kĺbov, lymfedéme, niekedy aj pri hemofílii alebo lymskej borelióze. Celkový opuch končatín môže byť signálom aj pre problém kardiovaskulárneho systému, napríklad pri myokarditíde alebo kŕčových žilách. Najčastejší lokálny opuch končatiny sprevádza lymfedém, vzácnejšie už zápal priedušiek alebo Cushingov syndróm.

Poruchy chôdze

Veľmi často sa vyskytujú rôzne problémy s chôdzou v rámci symptómov pri pohybovom aparáte. Poruchy chôdze môžu byť spôsobené tak kĺbmi, ako aj príčinami mimo pohybovú sústavu, napríklad neurologickými problémami. Veľmi časté sú problémy s chôdzou pri fraktúrach alebo vykĺbeniach, ale aj pri detskej mozgovej obrne, Alzheimerovej chorobe, artritíde, diabetickej neuropatii a tiež pri závažných poškodeniach mozgu, ako je cievna mozgová príhoda a krvácanie do mozgu.

Časté pády zas môžu súvisieť či už so svalovými problémami, napríklad pri myopatii, alebo s problémami ovládania cez nervovú sústavu, čo nastáva pri Parkinsonovej chorobe, epilepsii alebo svalovej dystrofii. Typickým príznakom pre problémy nervového typu, ktoré sa prejavujú pri pohybovom aparáte, je chôdza s rozkročenými nohami. Tento stav je príznak pre detskú mozgovú obrnu alebo pre poškodeniam miechy či mozočku a len výnimočne má kostrový pôvod.

Pokiaľ má človek problémy s chôdzou smerom hore do schodov, ide veľmi často o neurologické ochorenia ako diabetická neuropatia alebo Myastenia gravis, ale môže ísť aj o lokálny problém kĺbov, napríklad pri artróze alebo artritíde. Podobnými kĺbovými ochoreniami sa prejavuje aj krívanie, obzvlášť aj s bolesťou, kedy dochádza k poškodeniu jedného kĺbu. Pokiaľ sa vyskytuje aj suchá koža a svalová slabosť, môže ísť o cievnu ischemickú chorobu.

Spomalená chôdza vzniká najčastejšie v dôsledku neurologických porúch hybnosti, či už ide o Parkinsonovu alebo Alzheimerovu chorobu, prípadne môže ísť aj o dôsledok ochorenia žíl, kedy spôsobuje pohyb ako taký ťažkosti lokálneho charakteru na dolných končatinách. Veľmi vážnym príznakom je zakopávanie o špičku nohy, kedy ide najčastejšie o problém indikujúci ochorenie nervového typu, napríklad myotonickú myopatiu, obrnu a poruchy v mozočku. Niekedy sa takto ale prejavuje aj svalová slabosť.

Stuhnutosť a ťažkosť pohybu

Najčastejšie ľudí trápia stuhnuté kĺby. Tie sú príznakom veľakrát horúčkovitých ochorení, ale častejšie súvisia s problémom kĺbov priamo, napríklad pri dna, artritíde alebo pri lymfedéme. Rannou stuhnutosťou kĺbov sa prejavuje zas typicky artróza a Bechterevova choroba. Stuhnutosť zápästia patrí tiež väčšinou medzi príznaky artritídy, pokiaľ má neurologický podklad, tak môže ísť aj o syndróm karpálneho tunela. Pri predošlom preťažení možno hovoriť aj o natiahnutí šliach či väziva.

Svalová stuhnutosť tiež obvykle pomerne významne ovplyvňuje ťažkosť pohybu. Môže mať buď podklad svalový, ale častejšie ide o príčinu v nervovom systéme. Takouto stuhnutosťou sa prejavujú napríklad detská mozgová obrna, zápal mozgových blán či Parkinsonova choroba. Obmedzenie hybnosti kĺbov obvykle je spôsobené tiež artrídou, artrózou alebo iným ochorením konkrétneho kĺbu. Pri problémoch s pohybou chrbtice ide o problém buď s poranením miechy alebo o problém platničiek, čo má na svedomí Bechterevova choroba.

Problémy so začatím pohybu sú typické tak pre postihnutia kĺbov, ako aj dôsledok stuhnutia svalov. Veľmi často sa vyskytuje tento príznak v súvislosti s nervovými poruchami ako je napríklad roztrúsená skleróza, Hungtintonova choroba alebo Parkinsonova choroba. Problémy so zdvihnutím sa zo sedu môžu tiež súvisieť s nervami, napríklad začínajúcou obrnou, ale častejšie ide o zápaly svalov alebo postihnutia kĺbov, najmä o artritídu alebo artrózu, ktoré postihnú bedrové kĺby.

Pri problémoch so zdvihnutím hlavy môže tiež ísť o príznak ochabovania kostrového svalstva, ale tento prejav sa viac týka neurologických príčin. Buď je to následok úrazov, alebo obrna nervov v tejto časti hlavy, napríklad pri aseptickej meningitíde. Ťažký pohyb u človeka nastáva aj vtedy, ak má pocit ťažkých nôh, ktorý môže súvisieť buď s ochoreniami žíl, ako napríklad chronické žilové ochorenie či kŕčové žily, prípadne sa tak prejavuje začínajúca skleróza multiplex.

Príznaky spojené so svalstvom

Pomerne častým symptómom spojeným so svalstvom je svalová slabosť. Tento príznak sa vyskytuje u rôznych typoch ochorení a nemusí ísť priamo len o postihnutie svalu. Únava a slabosť svalov je napríklad príznakom pre diabetickú neuropatiu, cukrovku, Downow syndróm, lymskú boreliózu, srdcovocievne ochorenia, ale napríklad aj pre arytmiu, leukémiu, problémy so štítnou žľazu a tiež aj typický príznak obyčajnej chrípky alebo nadmernej únavy po fyzickom zaťažení svalstva.

Niekedy dochádza nie k slabosti, ale ku kŕčom vo svaloch. Tie sprevádzajú ochorenia nervového charakteru, ako je epilepsia či tuberkulózna meningitída, ale aj choleru, ischemickú chorobu dolných končatín a tiež sú typické pri preťažení svalu v dôsledku nadmernej športovej aktivity. Svalové zášklby sú tiež typické pre epilepsiu aj ischemickú chorobu dolných končatín, ale ide aj o možný príznak lymskej boreliózy alebo o reakciu na vonkajšie podnety.

Úbytok svalstva, nazvaný aj atrofia, je príznak prirodzeného starnutia a opotrebovávania organizmu vekom, no pokiaľ sa vyskytuje v mladšom veku, môže ísť o symptóm rakovinových ochorení, nadmerného chudnutia alebo svalovej myopatii. Opakom je zväčšovanie svalov, pokiaľ však ale nastáva len na lýtkových svaloch, ide najčastejšie o prejav svalovej dystrofie, čo je genetická porucha svalstva. Môže ísť aj o prejav Beckerovej muskulárnej dystrofie.

Problémy s kosťami

Časté zlomeniny kostí narušujú tiež funkcie pohybového aparátu, pričom zvýšenou lámavosťou sa prejavuje jednak nedostatok vápnika, ale aj osteoporóza, rakovina kostí a ochorenia súvisiace s odvápňovaním, ako mnohopočetný myelóm alebo Lobsteinov syndróm. Rednutie kostí, ktoré sa zistí obvykle z RTG snímkov, je vážny príznak, ktorý môže mať príčiny v tráviacom trakte alebo metabolizmu a súvisí napríklad s hemochromatózou alebo hyperparathreózou.

Celkovo zlý vývoj kostí môže ukazovať už na vrodené chyby pohybového aparátu, ako je napríklad dedičná ochorenie zvané Osteogenesis imperfecta, ale ide aj o príznak nedostatku vitamínu D alebo vápnika. Vo vzácnejších prípadoch ukazuje tento symptóm aj napríklad na Marfanov alebo Lobsteinov syndróm. S ochoreniami kostí veľakrát súvisí aj hrb, ktorý môže vzniknúť napríklad na podklade tuberkulózy kostí alebo pri osteoporóze a charakteristický je najmä pre starších ľudí.

Príznaky spojené s kĺbami

Kĺby v rámci pohybovej sústavy tiež postihujú rôzne druhy ochorení a príznakov. Časté sú deformácie kĺbov, ktoré vznikajú obvykle dlhodobejšie a sú typické najmä pre artritídu, artrózu, dna alebo tuberkulózu kostí a kĺbov. Niekedy môžu vzniknúť aj na podklade metabolických ochorení, napríklad pri metabolickom syndróme alebo pri hemochromatóze, čo je ochorenie pečene. Ak ide aj o zápalový proces v kĺboch, tento príznak je typické pre Bechterevovu chorobu.

S kĺbmi súvisí napríklad aj zmenšenie telesnej výšky, ktoré je síce typické pre starobu a vysoký vek seniorov, ale dochádza k nemu napríklad aj pri osteoporóze a to v dôsledku narušovania medzistavcových platničiek. Krvácanie do kĺbov je už veľmi vážny príznak, ktorý môže súvisieť nielen priamo s úrazom alebo chorobou pohybového aparátu, ale napríklad aj s poruchami zrážanlivosti krvi alebo hemofíliou. Veľmi často je sprevádzaný opuchom kĺbu.

Ostatné príznaky

V rámci príznakov a symptómov v súvislosti s pohybovou sústavou sa dosť často vyskytuje aj zmena teploty končatín. Studené končatiny môžu byť príznakom problémov ciev alebo srdcových problémov, ako napríklad ischemická choroba dolných končatín alebo koarktácia aorty, niekedy súvisia aj s nízkym krvným tlakom či zlyhaním termoregulácie krvného obehu. Horúce končatiny sú zas typické pri horúčkovitých infekčných chorobách alebo ako následok zápalu žíl.

S končatinami súvisí aj netradičný tvar prstov, ktoré sa označujú ako paličkovité prsty, avšak tento príznak je obvykle spojený s príčinami mimo pohybový aparát. Môže ísť o symptóm cyanózy, viacerých srdcových chorôb a vád alebo závažnej cystickej fibrózy. Čo sa týka dolných končatín, častokrát ľudia trpia plochými nohami. Tu ide väčšinou o stav spôsobený nesprávnym nosením obuvi, ale niekedy súvisí aj s nadváhou a obezitou či inými ortopedickými poruchami.

Zväčšenie častí tela, za ktoré nemôže opuch, môže mať rozličné príčiny, od nádorových, cez hormonálne alebo aj tráviace, napríklad v dôsledku zväčšenia pečene. Hoci ide o príznak prejavujúci sa na povrchu tela, dôvody treba hľadať najmä vo vnútornom prostredí organizmu. taktiež viditeľným príznakom je kŕčovité prehnutie tela do záklonu, ale aj tu ide vo väčšine prípadov o príznak so základom mimo kostrový systém. Často sa jedná o prejav epileptického záchvatu alebo tetanusu.

Vážnym problémom je porucha koordinácie pohybov. Tento symptóm súvisí napríklad s poškodením miechy a nervového systému, napríklad pri detskej mozgovej obrne alebo diabetickej neuropatii. Niekedy môžu takéto poruchy nastať aj pri úraze alebo zranení mozgu, prípadne pri cievnej mozgovej príhode, kedy je dočasne ochromené centru koordinácie pohybov. Krútivé pohyby sú tiež typické pre niektoré neurologické ochorenia, napríklad detskú mozgovú obrnu.