Pneumotorax (vzduch v hrudníku): Príčiny vzniku, príznaky a prvá pomoc

Vo väčšine prípadov sa jedná o život ohrozujúci stav. Druhy a typy Pneumotoraxu, prvé príznaky, rýchla pomoc, liečba a mnoho iných zaujímavých informácií sa dozviete pokračovaním v článku.

Čo je to Pneumotorax a pleurálna dutina?

Pľúca človeka sa nachádzajú v hrudnom koši, pričom ich povrch pokrýva tenký obal (blana) nazývaná popľúcnica – pleura. Podobná blana je uložená aj na vnútornej strane hrudníka a je nazývaná pohrudnica.

Medzi týmito dvomi hrudnými blanami je priestor odborne nazývaný ako pleurálna dutina.

Pleurálna dutina je vyplnená malým množstvom špeciálnej tekutiny, ktorá slúži na vzájomné kĺzanie a pohyb blán pri respirácií (dýchaní). Úlohou pleurálnej dutiny je teda ochrana pľúc pred hrudnou stenou.

Za fyziologického stavu je v pleurálnej dutine podtlak. Pravá i ľavá pľúca ma vlastnú pleurálnu dutinu.

Pneumotorax teda nastáva, ak sa do pleurálnej dutiny dostane vzduch. Nahromadenie vzduchu v tomto priestore, medzi hrudnou stenou a pľúcami, spôsobí nadmerné zvýšenie tlaku na orgán pľúc. Tie následne kolabujú a pľúca sa zmrštia (spľasnú).

Preto je Pneumotorax označenie pre život ohrozujúci stav.

Pneumotorax je podľa typu poškodenia delený na:

• Otvorený

Vzniká, ak sa do pleurálnej dutiny dostane vzduch z vonkajšieho prostredia, a to po narušení/poškodení hrudnej steny. Pri otvorenom Pneumotoraxe tak prebieha kontakt a výmena vzduchu medzi pleurálnou dutinou jedinca a vonkajším prostredím.

• Zatvorený

Vzniká, ak sa do pleurálnej dutiny dostane vzduch z vnútorných štruktúr, a to najmä pri poranení a poruche pľúcneho prostredia. Pri zatvorenom Pneumotoraxe tak nedochádza ku kontaktu a výmene vzduchu medzi pleurálnej dutiny jedinca a vonkajším prostredím. 

Podľa príčiny vzniku je Pneumotorax delený na viacero typov:

• Traumatický
• Spontánny
• Iatrogénny

Traumatický tenzný pneumotorax

Tenzný (ventilový) pneumotorax je následok akéhokoľvek poranenia hrudnej steny. Tenzný pneumotorax označuje závažné riziko kolapsu (zlyhania) pľúc.

Ventilovým mechanizmom dochádza k vnikaniu voľného vzduchu do pleurálnej dutiny a súčasne nedochádza k jeho unikaniu.

Vzniká vtedy, ak sa vzduch pri nádychu dostáva jednosmerne do pleurálnej dutiny. Vzduch je tak hromadený v dutine okolo pľúc a nastáva utláčanie a zmršťovanie orgánu pľúc.

So zvyšovaním tlaku je obsah dutiny tlačený na druhú stranu a stláča tak i opačné pľúca. Následkom útlakom pľúc na druhej strane nastáva hypoxia – nedostatok kyslíku.

Dochádza k zhoršenému cievnemu krvnému návratu, cirkulácie, zníženiu výdaju srdca a poklesu krvného tlaku.

Spontánny pneumotorax

K spontánnemu nahromadeniu vzduchu dochádza pri natrhnutí pleurálnej blany. Vzduch z pľúc tak uniká do pleurálnej dutiny.

Tento stav vzniká najmä pri vážnejších ochoreniach, ako je tuberkulóza, CHOCHP, cystická fibróza, pľúcny emfyzém, pľúcny absces a iné stavy, pri ktorých je riziko vzniku vzduchových dutín.

Pri ochorení a súčasnom silnom pohybe, kašli či dýchaní sa stena pleurálnej dutiny môže poškodiť.

Iatrogénny pneumotorax

Iatrogénny pneumotorax je prezývaný aj ako umelý, ktorý vzniká po diagnostickom alebo liečebnom zásahu lekárov. Vzniká najmä pri invazívnych chirurgických operáciách v hrudnej oblasti.

Príkladom je pľúcna biopsia, zavedenie venózneho katétra, opich chrbtice, akupunktúra či tlaková ventilácia.

Iné pneumotoraxy

Okrem vzduchu sa však môže do pleurálnej dutiny dostať aj rôzny druh tekutiny. Za fyziologického stavu sa v dutine nachádza 10 až 15 ml tekutiny, avšak za patologických okolností sa môže toto množstvo zvýšiť až na niekoľko litrov tekutiny.

Patrí sem primárne voda, krv a lymfa. Pri jej nahromadení v pleurálnej dutine odborne hovoríme o hydrotoraxu, pri nahromadení krvi sa jedná o hemotorax, a v prípade úniku lymfy do zase chylotorax.

Medzi najčastejšie úrazy vedúce k vzniku Pneumotoraxu je autonehoda, pád z bicykla, zlomenina rebier, silný úder do hrudníka, bodné rany do hrude, strelné rany a potápanie do veľkých hĺbok.

Kolaps pľúc je častejší najmä u vysokých a chudých pacientov. Môže sa však objaviť u pacientov akéhokoľvek veku i postavy.

Možné príčiny vzniku Pneumotoraxu:

• Zmliaždenie a otras hrudníka
• Prenikajúce mechanické poranenia
• Bodné a strelné rany
• Čelný i bočný náraz/pád
• Bronchiálna biopsia pľúc
• Kanylácia centrálnej žily
• Umelá pľúcna ventilácia
• Pri resuscitácii a zlomenine rebra
• Tuberkulóza pľúc
• Obštrukčná choroba pľúc (CHOPN)
• Bakteriálna pneumónia (infekcia)
• Cystická fibróza
• Pľúcny emfyzém
• Pľúcny absces
• Bronchiálna astma
• Akupunktúra
• Opich chrbtice

Závažnosť symptómov súvisí s príčinou vzniku a množstva vzduchu, ktoré sa dostáva do pleurálnej dutiny.

Ak sa objem vzduchu stále zväčšuje, môže negatívne ovplyvniť činnosť srdca a vyvolať tak život ohrozujúci stav.

Častou príčinou kolapsu pľúc sú práve úrazy a mechanické poranenia. Čo sa týka pridružených klinických príznakov a symptómov, typicky sa Pneumotorax prejavuje silnou bolesťou na hrudníku, ktorá je náhla a pocitovo skôr bodavá a ostrá.

Prítomná je nadmerná dušnosť, nepríjemný pocit pri dýchaní a pocit nedostatku vzduchu. Častý je i dráždivý kašeľ.

V súvislosti s následným patologickým dýchaním a nedostatkom okysličenia organizmu sa prejavujú pridružené príznaky, ako je bledosť kože, zmodranie slizníc a pier (cyanóza), zníženie krvného tlaku a naopak zvýšeniu tepovej frekvencie srdca.

Pridružené príznaky a prejavy Pneumotoraxu:

• Náhla bolesť na hrudníku
• Pocit nedostatku vzduchu
• Silná dušnosť
• Suchý dráždivý kašeľ
• Zrýchlené plytké dýchanie
• Bledosť kože
• Modré sfarbenie slizníc a pier (cyanóza)
• Zníženie krvného tlaku
• Zvýšenie tepovej frekvencie
• Búšenie srdca (palpitácia)
• Pocit strachu a úzkosti
• Šokový stav

Prvá pomoc pri Pneumotoraxe: Ako správne postupovať?

Keď sa ocitnete v blízkosti jedinca, ktorý má otvorené poranenie hrudníka, jedná sa o život ohrozujúci stav. Postihnutému človeku je potrebné neodkladne podať prvú pomoc.

V tomto prípade však nejde o klasickú prvú pomoc.

1. Prvotné je zhodnotenie stavu a možnosti dýchania poranenej osoby. Dôležité je rozpoznať typické príznaky Pneumotoraxu, ako je dýchavičnosť, plytké dýchanie, bledosť kože, modravosť slizníc a šokový stav. Je nutné ihneď zavolať záchrannú zdravotnú službu.
2. Nakoľko častokrát prichádza kPneumotoraxu v dôsledku rany a poranenia hrudnej dutiny, možno ľahko nájsť vytekajúcu krv na hrudníku, ktorá je jasne červená a pri rane i spenená. Ak je v hrudníku nejaký cudzí predmet, je vhodne ho nevyťahovať a počkať na odbornú pomoc (pokiaľ nepovie odborník v telefóne inak).
3. Poraneného uložíme do polohy polo-sedu a snažíme sa zabrániť zbytočným pohybom pacienta. Je vhodné aby sa ranený jedinec skúsil upokojiť a zaprel horné končatiny o nejakú podložku (zem).
4. Otvorenú ranu polo-uzavrieme a zabránime tak nadmerného vstupu vzduchu do pleurálnej dutiny. Ideálne je vytvoriť polo-priedušný obväz, ktorý by sa mal skladať z vnútornej sterilnej vrstvy a následne z nepriedušnej vrstvy - napríklad igelitu. Spodná strana obväzu sa nefixuje kvoli odtoku krvi.
5. Avšak zhotoviť správne fungujúci polo-priednušný obväz je pre laickú verejnosť pomerne náročné a preto sa v nových normách neodporúča zhotovovať nepriedušný obväz. Naopak niektoré zdroje uvádzajú o nechaní rany otvorenej.
6. Zaistíme poranenej osobe teplú pohodu v zmysle prikrytia dekou či sedením na deke. Cieľom je izolácia tepla.
7. Sleduje stav raneného až do príchodu záchranky. Pri zástave dýchania zahájte resuscitáciu.

Vhodný je neprerušený kontakt s telefonistom záchrannej služby až do samotného príchodu záchranky. Pri akejkoľvek neistote je tak možná priama konzultácia s odborníkom.

Významnú úlohu teda zohráva rýchla zdravotná služba, ktorú k väčšine traumatologických prípadov hrudníka privolajú. Diagnostika začína v momente príchodu prvej pomoci.

Stanovenie diagnózy (najmä u zatvoreného Pnenumotoraxu) obecne vzniká na podklade odobratia anamnézy, posúdenia klinických príznakov a základného fyzikálneho vyšetrenia (poklepom, sluchom a pohmatom).

Keďže je  Pneumotorax pre odborníka pomerne jasná diagnóza, postačia základné informácie o klinických príznakoch, fyzikálne vyšetrenie a zobrazovacia prístrojová metóda (najčastejšie röntgen).

Je však možné indikovať EKG (elektro-kardiografiu), CT (počítačovú tomografiu), vyšetrenie krvných plynov či torakoskopiu (endoskopické vyšetrenie pleurálnej dutiny).

V nemocničnom prostredí sa diagnóza potvrdzuje RTG vyšetrením hrudníka. Na snímku je možné jasne vidieť kolabované zmrštené pľúca, ktoré sú obklopené vzduchom. V najvážnejších prípadoch je možné vidieť i posunuté srdce smerom k zdravej strane pľúc.

Prevencia vzniku Pneumotoraxu

Prevencia Pneumotoraxu ako taká neexistuje, avšak je možné eliminovať určité rizikové faktory vedúce k jeho vzniku.

Kľúčom prevencie je odborná liečba základnej choroby. Dodržiavanie zásad životosprávy a farmakoterapie pri diagnostike rôznych ochorení, ako je napríklad CHOPN, astma bronchiale, pneumónia, bronchitída, tuberkulóza a iné.

Vhodná je ranná odborná liečba akejkoľvek infekcie dýchacích ciest a neodkladanie návštevy lekára.

Základná prevencia zdravia respiračnej sústavy je najmä pravidelný primeraný pohyb, ne-fajčenie tabakových výrobkov, dodržiavanie alergických opatrení a dostatočný pobyt na čerstvom zdravom vzduchu.

Prevencia taktiež spočíva v eliminácii rizika úrazov a mechanických poškodení hrudníka pri nebezpečných činnostiach. Príkladom je zapnutie bezpečnostného ho pásu v aute, dodržiavania poriadku cestnej premávky či eliminácia skokov a potápania do veľkých hĺbok vody.

Pacienti, ktorí Pneumotorax prekonali, by sa mali vyhýbať nadmernej fyzickej námahe, tlaku na pľúca, dodržiavať zásady životosprávy a predchádzať tak opätovnej recidíve ochorenia.

Zásady pre jedincov po prekonaní Pneumotoraxu:

• Ak pocítite náhlu bolesť na hrudníku a dýchavičnosť, neodkladne volajte záchrannú službu
• Vyhnite sa nadmerne ťažkej fyzickej aktivite
• Vyhnite sa pôsobeniu nadmerného tlaku na hrudník/pľúca
• Vyhnite sa cestovaniu lietadlom jeden rok po vstrebaní Pneumotoraxu
• Vyhnite sa potápaniu do veľkých hĺbok
• Vyhnite sa fajčeniu tabakových výrobkov
• Pravidelne preventívne navštevuje pneumológa