Tromboflebitída povrchových žíl: Čo je to zápal žíl a prečo vzniká?

Povrchová flebitída sa radí medzi pomerne časté ochorenia.

Zápal žíl sa radí medzi vaskulitídy.

Vaskulitída je zápal ciev. Pochádza z latinčiny, pričom vas je po latinsky cieva a phlebos je po latinsky žila. ... itis, itída = koncovka označujúca zápalový proces, zápal. Flebitída je teda spojená phlebos a itída. 

Trombo je zas označenie pre prítomnosť trombu, čiže krvnej zrazeniny. Trombo-fleb-itída - zápal žily s prítomnosťou krvnej zrazeniny. 

Skrátene o cievach

Všeobecne a skrátene sa cievy delia na tepny a žily. 

1. tepny sú naplnené krvou bohatou na kyslík, teda okysličenou krvou.
2. žily, naopak, v tých prúdi krv s nízkym obsahom kyslíku, čiže odkysličená krv.

Avšak, toto je iba laické povedomie. Presnejšie ide o rozdelenie podľa:

1. tepny = artérie vedú krv OD srdca.
2. žily = vény vedú krv DO srdca.

Pľúcnica, truncus pulmonalis, sa delí na artérie pulmonalis a pritom vedie odkysličenú krv z pravej srdcovej komory do pľúc.

4 pľúcne žily vedú okysličenú krv z pľúc do ľavej srdcovej predsiene. Odtiaľ je krv obohatená kyslíkom a vypudená do ľavej srdcovej komory, a následne cez aortu do celého ľudského organizmu.

Artéria:
Z gréckeho aer = vzduch, térein = obsahovať. 

Ďalej sa tepny a žily mierne líšia vo svojej stavbe. Steny žíl neobsahujú toľko svalových buniek. Pritom v nich prúdi krv, čo je výsledkom zložitej súhry srdcovo-cievneho systému. 

V dolných končatinách je situácia sťažená gravitačnou silou. Tá ťahá krv smerom dole. 

V žilách dolných končatín sú preto vytvorené malé chlopne, ktoré podobne ako v srdci, usmerňujú prúdenie krvi.

K lepšiemu návratu krvi z dolných končatín do hornej polovice tela napomáha uloženie hlbokých žíl. Hlboké žily sú umiestnené v tesnom priebehu tepien.

Pri prúdení krvi sú nápomocné i svaly dolných končatín, a to ich pohybom. Tvoria takzvanú svalovú pumpu, podobne ako svaly srdca.

Tepny a svaly = stláčanie žíl a vytláčanie krvi smerom hore ku srdcu.

Preto má pravidelný pohyb význam pri cirkulácii krvi v celom organizme, nielen v dolných končatinách, nohách.

V tepnách je vysoký tlak krvi. Preto pri ich poranení krv strieka. A pre nasýtenie kyslíkom je i svetlá. Naopak. V žilách je tlak krvi nízky, pri poškodení krv nestrieka, ale iba voľne vyteká. A krv je tmavšia, lebo neobsahuje kyslík.

Plus, sú žily, v ktorých je tlak krvi nižší ako atmosférický tlak naokolo organizmu. To je rizikom pri poranení veľkých žíl, ako sú žily stehna či krku. Keď hrozí nasávanie vzduchu z okolia a vzduchová embólia. 

A viete prečo krv z varixu dolnej končatiny, čiže rozšírenej žily, môže striekať?

Krv je v nohách tlačená proti gravitácii a jej tok je usmerňovaný chlopňami. A preto i z drobného defektu kŕčovej žily môže krv striekať.

Povrchové žily ústia do hlbokých žíl.

Hlboký žilový systém tvorí akési zberné veľké žily. Do tých ústia menšie žily a taktiež povrchové žily. Tie zberajú krv z periférie ľudského tela.

V dolných končatinách je to rovnako zariadené. Povrchové žily zbierajú krv z kože, svalov a ostatných štruktúr dolnej končatiny a následne ústia do veľkých hlbokých žíl.

Žily dolných končatín sú rozdelené na tri druhy: 

1. systém hlbokých žíl - v hĺbke,
2. systém povrchových žíl - na povrchu,
3. systém spojovacích žíl - spája oba systémy.

Čo je trombóza?

Trombóza je stav zrážania krvi v cievach a v srdci. 

Zrážanie krvi je nutný dej, ktorý má zabrániť vykrvácaniu, napríklad i pri poranení. Bez hemokoagulácie, ako sa dej zrážania krvi označuje, by sme mohli vykrvácať i z malého poranenia.

Hemokoagulácia má za úlohu zastaviť krvácanie = hemostáza. Avšak, ku hemokoagulácii patrí i fibrinolýza. Fibrinolýza, je naopak od hemokoagulácie, dej rozpúšťania krvných zrazenín.

Tieto dva deje v ľudskom organizme prebiehajú vzájomnej harmónii a v rovnováhe.

Pri patologickom narušení rovnováhy zrážania krvi a rozpúšťania krvných zrazenín môže vzniknúť stav:

1. nadmerného zrážania krvi = trombóza,
2. nadmerného krvácania = krvácavé stavy.

Stav nadmerného zrážania krvi môže mať rôznorodý základ. Rizikom je hlavne čiastočné či úplné obmedzenie prietoku krvi postihnutou cievou, alebo odtrhnutie krvnej zrazeniny.

Keď sa časť alebo celý trombus odtrhne od cievnej steny a putuje cievami, označuje sa ako embolus.

Pri upchatí cievy v inej časti organizmu sa tento stav označuje ako embolizácia.

Pri trombóze vzniká napríklad: 
Ischémia srdcového svalu až infarkt srdcového svalu.
Príkladom embolizácie je: 
Pľúcna embólia a taktiež cievna mozgová príhoda.

Okrem krvi môže embolizovať tiež iný cudzí predmet, ktorý sa dostal do ciev. Príkladom je tukové alebo tiež nádorové tkanivo, vzduch či plodová voda, ale i kus odtrhnutého cievneho katétra.

Chcete vedieť viac o tromboflebitíde? 
Prečo vzniká? 
Ako sa prejavuje? 
Či stručne o jej liečbe? 
Odpovede ponúkame v článku.

A prečo povrchová tromboflebitída?

Flebitída je všeobecným označením pre dva typy zápalu žíl, a to pre zápal povrchových alebo hlbokých žíl.

1. zápal povrchových žíl = povrchová tromboflebitída PT.
2. zápal hlbokých žíl = flebotrombóza - hlboká žilová trombóza HŽT.

Uvádza sa, že zápal žily môže prebiehať i bez pridruženia trombózy, čiže bez nasadania krvnej zrazeniny na zápalom zmenenú cievnu stenu. 

Avšak, v prevažujúcej väčšine sa pri zápale žily tvorí i krvná zrazenina.

Tá je výsledkom reakcie hemokoagulačnej kaskády na porušenie cievnej steny. Pričom pri zápale žily dochádza k narušeniu cievy.

Na toto miesto nasadajú krvné doštičky a ostatné komponenty hemokoagulácie. Tvorí sa trombus.

Preto sa zápal žíl spája s trombózou.

Medzi flebotrombózou, čiže zápalom hlbokých žíl a povrchovou tromboflebitídou existujú viaceré rozdiely.

Pri hlbokej žilovej trombóze je častou komplikáciou pľúcna embólia.

Pre viac informácií čítajte článok: Hlboká žilová trombóza.

 V minulosti sa uvádzalo, že zápal povrchových žíl je benígne, teda nezávažné ochorenie.

Avšak, to nie je úplná pravda.

Ide síce o zápal povrchovej žily, avšak, vo veľkom počte prípadov sa tromboflebitída prevalí do hlbokej žilovej trombózy. 

Flebotrombóza a tromboflebitída prebiehajú spoločne.

Preto i pri zápale povrchových žíl existuje isté riziko komplikácií. Najzávažnejšou a život ohrozujúcou je embolizácia do pľúc. Druhým stavom je vznik tromboembolickej choroby.

Uvádzajú sa odhady, že: 
PT a HŽT prebiehajú súčasne v 6 - 53 % prípadov.
PT sa prevalí do HŽT v 0 - 33 % prípadov.

Oba tieto stavy majú spoločný základ, a ten popisuje Virchowa triáda, čiže:

1. stáza krvi v žilách,
2. poškodenie cievnej steny,
3. porucha koagulácie krvi.

Definícia povrchovej tromboflebitídy

Povrchová tromboflebitída je zápal cievnej steny, na ktorý nasadá tvorba trombu. Trombus je v tomto prípade pevne upevnený na stenu cievy. Čo znižuje riziko embolizácie.

Vo väčšej miere postihuje hlavne cievy končatín, a to hlavne dolné končatiny.

Tomboflebitída sa ďalej delí podľa toho, akú žilu zasahuje, a to na:

1. povrchová tromboflebitída zasahujúca kŕčovú žilu - varikoflebitída, tiež ako varikózna povrchová tromboflebitída,
2. povrchová tromboflebitída zasahujúca zdravú žilu.

 Inou formou je delenie na primárnu a sekundárnu:

1. primárna - vznikajú a zasahujú v samotnej žile,
2. sekundárna - v spojitosti s iným ochorením.

Exituje i delenie podľa toho, či má známu alebo neznámu príčinu:

• neznáma príčina,
  • idiopatická thrombophlebitis saltans sive migrans,
  • Mondorova choroba,
  • epidemická thrombophlebitis - tropická forma,
  • granulomatózna obrovsko-bunková tromboflebitída,
• známa príčina,
  • vzniká následkom trombózy,
  • tromboflebitída pri Behcetovej chorobe,
  • tromboflebitída pri sarkoidóze,
  • tromboflebitída pri onkologickom ochorení,
  • tromboflebitída pri infekčnom ochorení.

A v tomto momente sa už dotýkame témy o príčinách vzniku zápalu žíl.

Pýtate sa: Čo je príčinou vzniku tromboflebitídy?

V niektorých prípadoch nie je možné určiť presnú príčinu vzniku.

Dokonca je ťažké určiť, či bol prvý zápal, alebo naopak, či bola prvá trombóza?

Za postihnutím cievy je multifaktoriálny základ. Ten ako prvý opisuje nemecký lekár Rudolf Ludwig Carl Virchow v roku 1856.

Virchowa triáda hodnotí riziká vzniku zápalu na tri body:

1. spomalenie prúdenia krvi - stáza alebo turbulencia v prúdení, môže byť zapríčinená:
   • cievnou výduťou - aneuryzmou,
   • kŕčovými žilami,
   • zlyhávaním funkcie srdca,
   • chybou srdcovej chlopne,
   • obmedzenie hybnosti končatiny pri úraze, po operácii, tiež pri hospitalizácii,
   • príliš dlhé cestovanie,
   • mechanickým útlakom opuchom, nádorom, tiež pri obezite,
   • iné neurologické a internistické choroby,
2. porucha rovnováhy zrážania krvi a fibrinolýzy,
   • náchylnosť k zvýšenému zrážaniu krvi, teda hyperkoagulácii,
   • genetický faktor,
   • systémové ochorenia, zápaly ciev,
   • nádor - malignita,
   • infekcia,
   • septická tromboflebitída,
   • niektoré lieky - hormonálna antikoncepcia,
   • fajčenie,
   • tehotenstvo a šestonedelie tvoria zvýšená náchylnosť pre zrážanie krvi,
3. porušenie steny žily, 
   • mechanické poškodenie cievy,
   • úrazy, tupý náraz,
   • operácie,
   • kŕčové žily,
   • podávanie liekov do žily, hlavne centrálne žilové katétre,
   • niektoré lieky podávané do žily, ako pri chemoterapii,
   • drogy aplikované do žily.

Hlboká žilová trombóza a povrchová tromboflebitída majú spoločné rizikové faktory, ktoré sa podieľajú na vzniku.

Medzi rizikové faktory patrí:

• kŕčové žily,
• dlhá imobilizácia končatiny, imobilizácia na lôžku,
  • a to už nad 72 hodín,
• dlhé cestovanie - nad 4 hodiny,
• sedavý spôsob života, sedavé zamestnanie,
• dehydratácia,
• fajčenie,
• úraz (ako úraz hlavy, chrbtice, miechy, dlhých kostí),
  • taktiež priamy úder na povrch cievy,
• intravenózne katétre - i.v. katétre, hlavne centrálne,
• obezita,
• vek nad 60. rok života,
• tehotenstvo a šestonedelie,
• užívanie hormonálnej antikoncepcie,
• genetická predispozícia a zmeny koagulačných faktorov,
• onkologické ochorenia - zhubné nádory,
• prekonaný zápal žíl v minulosti,
• iné ochorenia,
  • ischemická choroba srdca,
  • ischemická choroba dolných končatín,
  • zlyhávanie pravého srdca,
  • pečene,
  • obličiek.

Príčinou zápalu žíl je v mnohých prípadoch mechanické poškodenie, príkladom je priamy tupý úder na povrch žily. Situáciu zhoršuje prítomnosť a úraz v oblasti kŕčovej žily.

Iným typom je chemické dráždenie pri podávaní nevhodného alebo neriedeného roztoku do žily. Príkladom môžu byť chemoterapeutiká.

Zápal žily môže vzniknúť taktiež na podklade vniknutia infekcie - mikroorganizmov pri poranení žily, ale tiež pri podávaní lieku či drogy do žily.

Poškodenie vnútornej výstelky cievy, čiže endotelu spustí dej vzniku krvnej zrazeniny. Následná trombóza je rovnako riziková pre vznik celkového obrazu tromboflebitídy.

V drvivej väčšine však za vznikom tromboflebitídy stojí kŕčová žila, a to až v 90 % prípadov. Ide teda o varikoflebitídu.

Povrchovému zápalu kŕčovej žily predchádza spomalenie prúdenia krvi a rozšírenie cievy so zmenami štruktúry cievnej steny. Následne, ako i najčastejší vyvolávateľ tejto formy, nasleduje poranenie rozšírenej žily.

Pri flebitíde zdravej žily sa uvažuje hlavne o stavoch po operáciách, úrazoch a tiež pri onkologických, hematologických a systémových ochoreniach.

A ako už je uvedené, v niektorých prípadoch prebieha v idiopatickej forme, keď sa na presnú príčinu nepríde.

Rozdelenie povrchovej tromboflebitídy v tabuľke

Zaujímavé informácie nájdete tiež v článkoch: 
Chronická žilová nedostatočnosť
Chronické venózne ochorenie

V prípade zápalu varixov býva lokálne postihnutie výraznejšie.

Charakteristické príznaky tromboflebitídy sú:

• začervenanie v priebehu zápalu žily,
• bolesť a citlivosť v mieste zápalu,
• žila je na pohmat tuhá a pohyblivá oproti podkladu - stvrdnutie žily
• opuch v mieste v prípade mierneho priebehu,
• prechodne prítomný hyperpigmentový pruh - hnedý tmavý pigmentový pruh,
• zatuhnutie pretrváva niekoľko týždňov až mesiacov, po dobu rozpustenia trombu v žile,
• zvýšená teplota pokožky v priebehu zápalu.

Opuch väčšieho rozsahu a celej končatiny nebýva v prípade PT prítomný.

Mimo všeobecné prejavy sa môžu pridružiť ťažkosti, ktoré značia špecifický typ zápalu, tak ako je uvedené v tabuľke. Príkladom je migrujúca forma, pri ktorej sa zápal a zatvrdnutie žily presúva, alebo preskakuje na rôzne miesta.

Pozor však, povrchový zápal často prebieha spolu s hlbokou venóznou trombózou.

Preto je dôležité urobiť duplexné sonografické vyšetrenie. Vykonáva sa na oboch dolných končatinách. Nutné je ho spraviť čo najskôr po diagnostike povrchovej tromboflebitídy.

O to významnejšie je toto vyšetrenie, čím viac sú postihnuté väčšie žily. Ako napríklad vena saphena magna a vena saphena parva.

Vena saphena magna = veľká skrytá žila. 
Vena saphena parva = malá skrytá žila. 
Žily smerujúce z predkolenia do stehenných žíl.

Zápal môže siahať ďalej, ako je vidieť kožné zápalové zmeny. V tomto čase je zvýšené i riziko postihnutia hlbokých žíl.

Pátra sa po príčine, ako je napríklad tiež Bürgerova či Behcetova choroba.

Zvlášť opatrnosť treba zaujať pri opakovaných zápaloch.
Pátra sa po rizikových faktoroch, genetickej predispozícii a vrodenej trombofílii, a pridružených ochoreniach. 

V priebehu zapálenej žily je koža začervenaná, so zvýšenou teplotou a opuchnutá.

Začervenanie, bolesť a opuch môže znamenať zápal steny žily a okolia.

Zápal prebieha niekoľko dní a následne ustupuje. Zápal v malom rozsahu s miernym priebehom sa nemusí prejaviť výraznejšími ťažkosťami a žila je citlivá hlavne na dotyk.

Akútne štádium a lokálne príznaky ustupujú počas 7 až 14 dní.

Ustupuje taktiež začervenanie kože. Koža však môže byť v danom úseku prechodne tmavšia. Ide o hyperpigmentáciu - hnedý pruh pozdĺž žily.

Nebolestivé zatvrdnutie žily je prítomné niekoľko týždňov až mesiacov. A teda po dobu, kým sa nerozpustí krvná zrazenina. 

Krvná zrazenina je pri tromboflebitíde pevne priľnutá na stenu cievy. To znižuje riziko odtrhnutia trombu a embolizácie.

Aj v prípade tejto formy zápalu žily existuje riziková komplikácia. Tou je šírenie zápalu z povrchovej žily do hlbokého žilového systému.

V danom prípade následne platí, že čím vyššie došlo k hlbokej žilovej trombóze, tým je vyššie riziko embolizácie.

Tak ako už bolo uvedené, existujú špecifické formy flebitíd, ktoré majú taktiež špecifický priebeh.

Zvýšenie telesnej teploty nie je pre povrchovú tromboflebitídu príznačné. Vtedy je nutné myslieť na iné ochorenie.

Zvýšenie telesnej teploty a celkové prejavy môžu byť prítomné pri tromboflebitíde väčšieho rozsahu a bližšie k väčším žilám. Pridružuje sa i bolesť pri pohybe v mieste postihnutej končatiny.