Ako rozpoznať migrénu od bežnej bolesti hlavy? Príznaky a hlavné rysy

O migréne by sa dalo hovoriť ako o samostatnom ochorení, nie len o príznaku.

Normálna a migrenózna bolesť sa od seba významne líšia, a to vo viacerých aspektoch, ako je len intenzita bolesti.

Ktoré to sú?

• Samostatný migrenózny atak trvá niekoľko hodín až dní a je sprevádzaný aj inými príznakmi, ktoré nie sú pre bežnú bolesť hlavy typické.
• Trvanie presahujúce 3 dni nazývame status migrenosus.
• Frekvencia záchvatov je individuálna od niekoľkých dní, týždňov, dokonca u niektorých jedincov to môže byť len niekoľko atakov za život.

Čím je ďalej migréna špecifická?

Aké sú špecifiká migrenóznej bolesti hlavy?

Začiatok záchvatu predchádza predzvesť - aura, ktorá má formu rôznych prodrómov (varovných príznakov) objavujúcich sa pred ochorením.

Sú málo nápadné, ako napríklad nervozita, podráždenosť, zlosť, poruchy nálad až po výraznejšie optické fenomény.

• Tie sa prejavujú ako negatívne - rôzne stupne rozmazaného nejasného videnia, pokrivený obraz okolitého prostredia, výpadky zorného poľa (skotómy), či prechodná slepota jedného oka.
• Ďalej sú to pozitívne vo forme iskrenia, zábleskov (fosény). Aura pri klasickej bolesti hlavy chýba no niekedy sa nemusí dostaviť ani pri migréne. Pri podráždenosti a zmenách nálady býva samotná migréna dlhšia s ťažším priebehom. Predzvesť väčšinou po niekoľkých minútach spontánne odznieva a dostaví sa samotná bolesť.

Priebeh migrenózneho záchvatu

Priebeh je charakteristický strednou, vo väčšine prípadov silnou intenzitou bolesti, ktorá sa zväčša začína ráno po prebudení.

Má záchvatový, pulzujúci charakter prevažne na jednej polovici hlavy v spánkovej (temporálnej) oblasti, preto hovoríme o takzvanej hemicranii.

Postihnutý ju pociťuje hĺbkovo.

Strany sa počas jednotlivých záchvatov striedajú.
V prípade opakujúcich sa „migrén", kedy sa lokalizácia bolesti prejavuje vždy na jednej strane, treba myslieť aj na iné ochorenia organického pôvodu, ako napríklad mozgová cysta, abces, nádor, aneuryzma mozgovej cievy, malformácie a iné.

Intenzita bolestí je natoľko vyčerpávajúca, že vedie k celkovej únave a malátnosti ešte nasledujúci deň.

Prítomné sú aj bolesti celého tela, hlavne bolesti svalov.

Sprievodné príznaky migrény

Pacient je počas záchvatu bledý, schvátený, výrazne sa potí, pociťuje sucho v ústach.

Bolesť je sprevádzaná aj ďalšími vegetatívnymi príznakmi, ako napríklad nechutenstvo do jedla, nevoľnosť (nauzea), zvracanie (vomitus).

Nikedy sa môže objaviť riedka stolica, menej často zápcha (obstipácia).

Typickou je precitlivenosť na svetlo (fotofóbia). Ľudia sa väčšinou zavrú v tmavej miestnosti, čo im uľahčuje celkový priebeh.

Menej známa je precitlivenosť na hluk (fonofóbia).

Orientačná tabuľka, ako rozoznať, či ide o migrénu:

Vzácne prejavy komplikovaného priebehu migrény

1. Pretrvávajúce zrakové fenomény (iskrenie, zahmlievanie, neostré videnie).
2. Poruchy citlivosti - senzitívne - znížená citlivosť (hemiparestézie), mravčenie na jednej polovici tela, motorické - (hemiparézy, hemiplégie) jednostranné čiastočné alebo úplné ochrnutie polovice tela.
3. Poruchy reči - problém s vyslovovaním.
4. Kmeňové príznaky - hučanie v ušiach (tinitus), zdvojené videnie (diplopia), nekoordinované pohyby tela badateľné hlavne pri chôdzi (ataxia), závrate (vertigo), popisované sú aj poruchy vedomia.

Aké sú najčastejšie príčiny bolestí hlavy?

Diagnostikovanie migrény je postavené v prvom rade na anamnestických údajoch.

Príznaky sa musia zhodovať s vyššie uvedenými, čo sa týka vzniku, vývoja, charakteru, lokalizácie, dĺžky trvania a frekventovanosti.

Treba zistiť aj okolnosti vzniku ťažkostí, sledovať v akých situáciách sa bolesti najčastejšie objavujú.

Neurologický symptomatológia býva prítomná, no nález býva normálny s výnimkou atakov s aurou.

Príčina doposiaľ nebola zistená, predpokladá sa genetický základ!

Niekedy je ich výskyt viazaný len na určitú situáciu. Vtedy s najväčšou pravdepodobnosťou ide o nemigrenóznu bolesť hlavy.

Časté sú pri menštruácii, v určitých stresových situáciách, pri zvýšenej fyzickej alebo psychickej záťaži, pri nedodržiavaní pitného režimu s následným znížením krvného tlaku a dehydratáciou, poruchách spánku, zmenách počasia.

Tieto negatívne vplyvy zhoršujú aj migrenózne bolesti.

Do úvahy treba vziať aj sociálne a pracovné podmienky človeka, zvyky, zlozvyky - fajčenie drogy, alkohol, lieky. Aj dlhodobé užívanie liekov proti bolesti môže mať s odstupom času za následok bolesti hlavy, ktoré potom zle reagujú na liečbu.

Provokačné vplyvy môžu mať aj niektoré potraviny ako čokoláda, syr, citrusové plody, kofeínové a tanínové nápoje.

V neposlednom rade vznikajú pri vdychovaní rôznorodých chemických látok buď v súvislosti s pracovným zaradením (maliar - acetón), alebo úmyselným vdychovaním psychoaktívnych látok (narkoman - toulén).

Sekundárne sa podobné príznaky objavujú ako následok primárneho ochorenia:

• vysoký krvný tlak,
• zvýšený vnútročný tlak,
• cukrovka,
• zubný kaz s šírením bolesti do hlavy,
• degeneratívne ochorenia krčnej chrbtice,
• zápal ucha,
• sínusitída,
• alergia,
• zápal mozgu (encefalitída),
• zápal mozgových blán (meningitída),
• mozgová výdutina (aneuryzma),
• mozgový nádor,
• úraz,
• epilepsia,
• porážka,
• ... a veľa iných.

Čo pomáha na bolesť hlavy a migrénu? Ako sa rýchlo zbaviť bolesti?

Eliminácia provokujúcich faktorov zmierňuje symptómy.

• Vyhovujúce je tiché prostredie s minimalizovaním rušivých podnetov.
• Svetlo evokuje bolesť, preto je dôležité zdržiavať sa v tmavej miestnosti.
• Bolesti naberajú na intenzite aj pri minimálnom pohybe hlavou.
• Pokiaľ to nie je nutné, treba sa vyhýbať akémukoľvek pohybu, nehovoriac o fyzickej námahe.
• Psychická záťaž stav taktiež zhoršuje, no nie vždy sa dá vyhnúť negatívnym myšlienkam.
• Vo výraznej miere stav zhoršuje alkohol a cigarety, ktorým by sme sa mali vyhýbať, a to nie len počas záchvatu.

Prečítajte si tiež články v magazíne:
Alkoholizmus: Aké sú dokázané účinky alkoholu na naše telo?
Fajčenie a jeho dopad na zdravie. Kde to všetko začalo?

Lieková terapia

U niektorých menej závažných stavov, je možné tlmiť príznaky aj ľahšími voľnopredajnými analgetikami, napríklad na báze paracetamolu (paralen, panadol, ataralgin) alebo kyseliny acetylsalicylovej (anopyrin, acylpirin, medipyrin).

Silnejšie účinky majú lieky, ktoré sú kombinované s kofeínom alebo spasmolytikom (algifen).

Ďalšou možnosťou sú nesteroidné antiflogistiká používané pri silnejších bolestiach (brufen, ibalgin).

Pri veľmi silných atakoch sa môže aj počas rozvinutej migrény podať sumatriptan (sumatriptan sandoz, emigran). Podáva sa buď vo forme tabliet, no účinnejší je v injekčnej forme. Kontrahuje postihnuté mozgové cievy, čím uľavuje od bolesti v priebehu minút až hodiny.

Je viazaný na lekársky predpis.

Pozor však na to, že migréna nemôže byť liečená len predpisovaním liekov. Dlhodobým užívaním liekov sa ich účinok znižuje a pokiaľ provokujúce faktory vzniku tohto stavu pretrvávajú, ide iba o dočasné zlepšenie stavu, prípadne potlačenie príznakov, ktorý neskôr bude progredovať z dôvodu nesprávneho riešenia.

Prečítajte si tiež články v magazíne:
Bolesť hlavy: Niekedy je neškodná, inokedy značí závažný problém
Bolesť hlavy v tehotenstve: Aké má príčiny a čo na bolesť?

Ďalšie zaujímavé zdroje

• solen.cz - Diferenciální diagnostika migrény
• jfmed.uniba.sk - Cephalea (bolesť hlavy)
• czech.neuro.cz - Migréna
• migrenajechoroba.sk - O migréne
• novartis.sk - Neurologické ochorenia - migréna
• neurologiepropraxi.cz - Preventívna liečba migrény

Máte migrénu, či len bežnú bolesť hlavy? Otestujte sa