Život s deformáciou kĺbov – aké sú príčiny a ako sa dá pomôcť? Stratégia na zmiernenie bolesti a zlepšenie mobility

Charakteristika

Deformácia kĺbu (Deformatio articularis) je stav, keď si prestáva kĺb plniť svoju riadnu funkciu, pretože je nejakým chorobným procesom zmenená jeho štruktúra.

Väčšinou ide o vychýlenie z vlastnej prirodzenej osi kĺbneho spojenia, no môže ísť aj o nahradenie chrupavky kosťou alebo väzivom (ankylóza), či vznik tzv. osteómov (kostných výrastkov).

Takáto ťažkosť sa vyskytuje pri celej rade ochorení muskuloskeletálneho systému, ale aj pri autoimunitných a metabolických ochoreniach.

Často sa deformácia kĺbu dáva do súvisu s prekonaným úrazom a následným hojením, no môže sa vyskytnúť aj pri krátkodobej či dlhodobej záťaži kĺbu, hlavne u obéznych ľudí.

Deformácia kĺbu môže postihnúť každý kĺb v ľudskom tele, avšak dá sa povedať, že niektoré miesta sú viac frekventované (predilekčné). To súvisí ako so systémovými ochoreniami, tak aj s úrazmi a celkovou záťažou kĺbov.

Kĺby sa môžu tiež deformovať počas pôrodu. Od narodenia tak môžeme niekedy diagnostikovať napríklad deformáciu bedrových kĺbov, ale aj iných (talipes equinovarus congenitus a pod.).

Keď v kĺbe prebieha zápal alebo iný proces, toto miesto sa stáva oslabenejším, čo môže vyústiť v súčinnosti s ďalšími faktormi do tvorby deformity (viď rizikové faktory).

Základné delenie deformít kĺbov:

• Kongenitálne (vrodené) deformity kĺbov.
• Získané deformity kĺbov.

Troška anatómie a fyziológie

Kĺb (articulatio) je štruktúra, ktorá slúži v ľudskom organizme na spájanie kostí. Ide aj o prirodzený tlmič, vďaka ktorému drží celý organizmus v celku.

Zároveň však niektoré kĺby umožňujú pohyblivosť v priestore, čím dávajú cicavcom i nižším živočíchom špecifické možnosti, ako si napríklad zaobstarať potravu.

Existujú kĺby plynulé a dotykové. Okrem toho sa dotykové kĺby delia na jednoduché a zložené (spájajú viac ako 2 kosti).

Medzi plynulé patrí napríklad šev lebky, lonové spojenie alebo kosť krížová. Medzi dotykové kĺby radíme pravý kĺb. Ten je zložený zo vztyčnej kĺbnej plochy, väzivového puzdra, kĺbnej dutiny, avšak môžu sa v ňom nachádzať aj iné štruktúry – disky, menisky, väzy, ťažné vačky a podobne.

V niektorých kĺboch je prítomné mazivo, tzv. synoviálna tekutina. Je väzká a vďaka nej sa kĺbne štruktúry príliš pri pohybe neopotrebovávajú.

Príčiny

Medzi hlavné príčiny vzniku deformácie kĺbu patrí:

• Úraz – stavy po zlomeninách kostí, poškodenia kĺbov po páde, polytraumy, je tu riziko zanesenia infekcie do kĺbu, niekedy je nutné chirurgické riešenie problému.
• Artróza, osteoartróza – postupná degenerácia kĺbu a jemu vlastných štruktúr, poškodenie kĺbnej chrupavky, často je vekom podmienená, no môže súvisieť aj s úrazom. Dochádza k celkovému opotrebovaniu, rastu kostných výrastkov.
• Artritída, osteoartritída – zápal kĺbu, aj s priľahlou kosťou, môže byť akútny (náhly), alebo chronický (dlhotrvajúci), poúrazový, či spojený so systémovým ochorením. Najčastejšie je zápal bez prítomnosti patogénu, no môže byť prítomná aj infekcia (napríklad bakteriálna).
• Osteomyelitída – ide o bolestivú infekciu kosti, ktorá môže viesť k vzniku deformity priľahlých kĺbov.
• Nádorové ochorenie chrupavky a priľahlých tkanív – ide buď o benígne (nezhubné), alebo malígne (zhubné) nádory, ktoré môžu viesť k deformitám.
• Systémový lupus erytematosus – v súvise s týmto autoimunitným ochorením sa vyskytujú deformity kĺbov až u 10% pacientov. Dávajú sa do spojitosti s predchádzajúcim zápalom kĺbu, predilekčne na prstoch.
• Reumatoidná artritída – je to o autoimunitné ochorenie, ktoré napáda prednostne kĺby prstov rúk. Kĺby prstov sú opuchnuté a zapálené, bolia, ruky sú nestabilné. Dochádza tu ku kostnej erózií, deštrukcii chrupavky a poškodeniu väziva. Objavuje sa tu deformita ruky typu labutej šije, ale aj iné deformity. Tiež bývajú postihnuté aj veľké kĺby.
• Ankylozujúca spondylartritída (Bechterevova choroba) – zápalové reumatické ochorenie, pri ktorom sú postihnuté kĺbne spojenia chrbtice. Okrem chrbtice sú poškodené aj orgány ako srdce či oko. Môže dôjsť tiež k ankylóze stavcov a ich deformitám, čo obmedzí hybnosť.
• Dna – pri podagre spojenej s ukladaním kyseliny močovej vo forme kryštálikov v tkanivách sa tiež môžu objaviť deformity kĺbov, predilekčne na nohách (palec nohy a priehlavok).
• Iné – patrí sem napríklad ochorenie halux valgus (vbočený palec), Boutonniérova deformita, kladivkový prst, paličkovitý prst, ulnárny posun, Bouchardov uzol, plochonožie, a pod.

Príznaky

Deformácia kĺbu je príznakom vyššie uvedených ochorení. Často bývajú pridružené aj ďalšie symptómy ako bolesť, obmedzená pohyblivosť, opuch, začervenanie, hladká pokožka nad postihnutým kĺbom, väčší sklon k zlomeninám dlhých kostí.

Zriedkavejšie sa vyskytuje luxácia kĺbu (vykĺbenie).

Bolesť býva väčšinou lokálna, naviazaná na daný kĺb, či skupinu kĺbov. Môže byť ostrá, tupá, roztekavá, pálivá. Niekedy má povahu, akoby bolo v kĺbe sklo - pacient pociťuje rezanie.

Opuch sa tiež objavuje v oblasti postihnutého kĺbu. Kĺb je zväčšený.

Kĺb môže byť tiež začervenaný, s vyhladenou pokožkou na ním. Je to častý príznak hlavne pri reumatoidnej artritíde.

Prakticky pri každej deformácií kĺbu býva obmedzená aj jeho pohyblivosť. Tento stav môže niekedy vyústiť do kompenzačnej ankylózy (vznik kostného alebo väzivového spojenia), kĺb stuhne. Môže sa to stať napríklad pri dlhotrvajúcej inaktivite po úraze.

Rizikové faktory

Medzi riziká vzniku kĺbnej deformity patrí:

• Úraz – úrazy končatín či chrbtice majú za následok častejší vznik deformity postihnutého kĺbu.
• Obezita – tučnota má často za následok deformity kĺbov prevažne dolných končatín, ako aj chrbtice. Kolenné kĺby môžu byť deviované zo svojej osi, chrbtica je neprirodzene zakrivená.
• Vek – vyšší vek- väčšia frekvencia pádov vo vyššom veku, prejavy metabolických i autoimúnnych ochorení u starších.
• Pôrod – užšie pôrodné cesty či väčší plod môžu mať za následok popôrodné deformity kĺbov, predilekčne bedrových.
• Dedičnosť – pri niektorých ochoreniach bol pozorovaný ich familiárny výskyt a tým aj sklon k vzniku deformít kĺbov.
• Stravovanie – potrava s vysokým obsahom purínov môže viesť k vzniku metabolického ochorenia dna, pri ktorej dochádza k zápalu kĺbov a ich následným deformitám.

Diagnostika

Diagnostika deformity kĺbu je postavená na cielenom vyšetrení. Okrem anamnézy (rozpomínania) pacienta, pri ktorom tento odpovedá na otázky lekára, vyšetruje lekár samotné chorobou postihnuté miesto.

Pri úrazoch je niekedy nutný aj chirurgický zásah, v iných prípadoch sa používa konzervatívne riešenie poranenia.

Lekár si pacienta vyšetrí pohľadom, pričom pozoruje kĺb a jeho okolie. Všíma si kostné výrastky. Pýta sa na bolestivosť, pozoruje začervenanie, opuch a podobne.

Pohmatom skúša, do akej miery je zachovaná hybnosť kĺbu, či nie je zrastený, stuhnutý, zisťuje sa bolestivosť. Percentuálne si lekár zadefinuje, do akej miery je pacient schopný aktívne pohybovať v tomto mieste, do akej miery len s pomocou vyšetrujúceho.

Krvné vyšetrenie môže lekárovi pomôcť s odhalením niektorých vážnych metabolických či autoimúnnych ochorení, prípadne odhalí, či v tele neprebieha infekcia.

Ďalšia diagnostika sa opiera o röntgenový, ultrazvukový, CT, prípadne MRI nález. Vďaka týmto vyšetreniam má doktor detailnejšiu informáciu o kĺbe a priľahlých štruktúrach. Je takto možné odhaliť zápalové práve prebiehajúce procesy, zlomeniny okolitých kostí so zhoršením funkcie kĺbu, nádory či poškodenie väziva.

Liečba

Liečba deformity kĺbu závisí od príčiny vzniku, typu a jej náročnosti.

Pri akútnom zápale kĺbu sa orientujeme na jeho vyvolávateľa. Pri systémových a metabolických ochoreniach môžeme liečiť pomocou kortikoidov, imunosupresív, liekov zo skupiny NSAID či allopurinolom. Prikladáme tiež sáčky s ľadom a nútime pacienta, aby kĺb nezaťažoval.

Niekedy je potrebné pristúpiť k terapeutickej punkcii postihnutého kĺbu. K lokálnej liečbe sa používajú kortikoidy alebo kyselina hyaluronová (laicky kĺbna výživa).

Pri úrazoch býva nutná intervencia traumatológom, niekedy je tiež nutná operačná liečba.

Z dlhodobého hľadiska majú pri týchto ťažkostiach svoje liečebné miesto analgetiká.

Hlavný terapeutický prístup pri deformácií kĺbu je rehabilitácia. Je dôležité, aby sa pacient pomocou fyziatra a fyzioterapeuta naučil sériu cvikov, ktorá je zameraná na zlepšenie hybnosti a celkovú pružnosť daného kĺbu (končatina, chrbtica).

Súčasťou rehabilitácie je podrobná inštruktáž, ako cvičiť aj v domácich podmienkach. Postupné poúrazové zaťažovanie má prísť pozvoľna, bez prílišného zaťaženia akcentovaného miesta. Pri deformáciách spojených s akútnym zápalom nie je cvičenie vhodné, prvotne sa lieči zápal.

V niektorých prípadoch terapia cvičením nie je možná, nakoľko je kĺb vážne poškodený napríklad stuhnutosťou. Vtedy sa môžeme oprieť o liečbu ultrazvukom. Rehabilitačné procedúry, ktoré by mohli zohriať postihnuté tkanivo, nepodávame počas prebiehajúceho aktívneho zápalu. Ide o parafín, termálnu vodu alebo diatermiu.

Fyziater (rehabilitačný lekár) tiež predpisuje ortopedicko-protetické pomôcky, ktoré zlepšujú kvalitu života pacienta. Môže isť o vložky do topánok, dlahy, korzety, ortézy na spevnenie kĺbov, francúzske barle a podobne.

Podporná rehabilitačná liečba pomocou pomôcok na mieru má tú výhodu, že pomáha zlepšiť architektoniku a funkčnosť liečeného segmentu (v tomto prípade kĺbu a priľahlých štruktúr), zmierňuje dlhodobo bolesti, vyrovnáva a kompenzuje dysproporcie.

Niektoré deformity je možné riešiť chirurgicky, hlavne keď dlhodobo nezaberajú iné terapeutické prístupy.

Prevencia

Medzi hlavné preventívne opatrenia patrí vyvarovanie sa pádom, hlavne u starších ľudí, ktorí majú aj iné pridružené ochorenia.

Z diétnych opatrení je dôležité vyvarovať sa zvýšenému príjmu purínov z mäsa, vnútorností či alkoholu. Predídeme tak metabolickému ochoreniu, akým je dna. Zároveň je nutné prizvukovať o nutnosti takej stravy, ktorá zabráni spolu so športovými aktivitami obezite.

Najdôležitejšou prevenciou deformít kĺbov je pohybová aktivita vykonávaná správne v súlade so základnými princípmi fyziologického cvičenia. Je nutné zohľadniť postihnutý kĺb, či kĺby a tomu prispôsobiť športovú či inú fyzickú aktivitu.

Kyselina hyalurónová (laicky „kĺbna výživa“) pomáha pri regenerácií chrupavky po úrazoch, ale ako výživový doplnok je aj vhodnou preventívou pred opotrebovaním kĺbov.

Kúpeľná liečba má z dlhodobého hľadiska nie len terapeutický, ale aj protektívny účinok.

Ak je sklon ku vzniku deformít, ortopedické pomôcky i ostatná liečba môžu predchádzať prehĺbeniu ťažkostí, ako aj vzniku nepríjemnej ankylózy.

Deformita kĺbu je príznakom rozšíreným hlavne u starších ľudí. Vyskytuje sa ako nález pri rôznych ochoreniach pohybového systému. Existuje účinná komplexná liečebná stratégia.