Správanie, prejavy a stavy

Poruchy a zmeny osobnosti: Ako rozpoznať a riešiť psychické problémy?

Zmeny a poruchy osobnosti

Poruchy a zmeny osobnosti patria medzi pomerne ťažké psychické ochorenia. Značne ovplyvňujú celkové myslenie, pocity a správanie človeka, čo je významnou záťažou nie len pre samotného pacienta ale aj pre jeho najbližšie okolie. Majú negatívny dopad na kvalitu života a preto by určite nemali ostať nepovšimnuté.

Svet porúch správania u detí a mladistvých: Príčiny a tipy na zlepšenie?

Zmeny správania - poruchy správania

Poruchy správania – pojem, ktorý zahŕňa širokú škálu prejavov. V niektorých prípadoch je veľmi náročné určiť, čo ešte je a čo už naopak nie je vhodné či žiadúce správanie. Je to najmä preto, že hranice toho čo je vhodné a primerané si často určuje spoločnosť samotná – a preto tieto pravidlá nie sú presne definované.

Zmätenosť

Nastáva akútne, ale aj chronicky. Je za ňou nízka hladina kyslíku alebo cukru v krvi. Vyskytuje sa pri otravách, horúčke, a to hlavne u detí a seniorov. Jej príčinou môžu byť aj rôzne ochorenia, napríklad srdca, pečene či psychiatrická porucha. Je to stav, keď je realita vnímaná chorobne.

Úzkosť: Znaky chronickej úzkosti, záchvaty strachu? Ako sa ich zbaviť?

Úzkosť - anxieta

Úzkosť je nepríjemný pocit, ktorý je počas života pomerne bežný. Môže sa však jednať i o psychické ochorenie, a to úzkostnú poruchu. Čo to úzkosť je a ako sa prejavuje? Ako tento stav vhodne liečiť?

Zníženie inteligenčných funkcií

Pokles inteligenčných a kognitívnych funkcií je príznakom rôznych ochorení nervovej sústavy. Tento stav môže vznikať už pri vývoji dieťaťa alebo naopak nastáva ako postupný pokles v dospelosti. Aké ochorenia a príčiny môžu stáť za nízkym intelektom?

Puntičkárstvo

Puntičkárstvo, inak nazvané aj perfekcionizmus, je až chorobná závislosť na dôslednosti, organizácii a prehnanom poriadku, kedy všetko musí mať svoju organizáciu a miesto. Je treba rozlišovať ale medzi ľuďmi, ktorí si radi svoje veci organizujú a majú radi prirodzený poriadok a medzi stavom, ktorý už je chorobný a organizovanie či bazírovanie na perfektnom poriadku človeka natoľko zahlcuje, že nie je...

Poruchy učenia

Špecifickými a vývinovými poruchami učenia sa veda zaoberá už viac ako jedno storočie. Kategoricky patria od roku 1963 medzi ľahké mozgové dysfunkcie (LMD) bez mentálneho a fyzického postihnutia. Poznáme niekoľko typov porúch učenia, no ani jedna z nich neovplyvňuje inteligenciu. Dôkazom toho je známy vedec Albert Einstein trpiaci dysgrafiou.

Aké sú hlavné príčiny poruchy reči? (+ Rozdelenie)

Porucha reči

Reč je našim nástrojom dorozumievania sa. Slúži nám vo forme slova. A to môže byť vyslovené ako zvuk, ale aj vo forme písma. Obe formy treba vedieť spracovať, porozumieť im a v konečnej fáze vytvoriť odozvu. Niekedy však nastane jej porucha. A tá môže byť následkom poškodenia neurologického systému alebo aj ochorením mimo neho.

Poruchy nálady

Naša nálada závisí od veľa externých ale aj interných faktorov. Ak je nálada dlhodobo zmenená, alebo sa zmeny opakujú, značí to problém. Nálada môže byť chorobne dobrá či zlá. Afektívne poruchy sa vyskytujú v detstve, ale aj v dospelosti či starobe. Väčšinou ide o duševnú poruchu, niekedy je príčina v inom základnom ochorení.

Poruchy koncentrácie

Môžu byť dôkazom chronickej únavy, porúch spánku či spánkového apnoe. Vznikajú pri hypertyreóze, nedostatku železa, ale aj pri pedikulóze, čiže zavšivení. Často sú následkom úrazu či iného poškodenia mozgu. Avšak, veľkú časť tvoria psychické poruchy, ADD či ADHD.

Plachosť

Plachosť je strach z neznámeho prostredia, ľudí alebo situácií, niekedy môže ísť aj o určitý pocit hanbenia sa pred okolím. U veľa ľudí nemusí ísť vôbec o žiadny vážnejší príznak alebo problém, pokiaľ nejde o prehnané reakcia. Niektorí ľudia sú jednoducho plachejší a opatrnejší viac ako iní, avšak ide skôr o obranný mechanizmus človeka pred neznámym prostredím. Väčší problém však nastáva vtedy,...

Paranoidita

Paranoja je porucha, ktorá sa môže vyskytovať samostatne, ale aj ako súčasť inej psychiatrickej poruchy. Človek sa prejavuje typickými črtami, ako je pocit prenasledovania, prehnané obavy o svoju osobu, stihomanstvo či pocit ohrozenia. Aké sú príčiny vzniku paranoidnej poruchy, ako sa prejavuje a lieči?

Obľuba rutinnej činnosti

Obľuba rutinnej činnosti je súčasťou niektorých ochorení alebo chorôb najmä duševného typu, ktoré sa zaraďujú aj medzi psychiatrické choroby. Niekedy môže ísť aj príznak niektorej z detských neuróz, prípadne sú aj prípady detí, ktorým bola stanovená diagnóza ADHD a tiež radi vykonávali opakovane niektorú rutinnú činnosť. Aj u niektorých pacientov s obsedantno-kompulzívnou chorobu dochádza k nutkavému opakovaniu určitej činnosti alebo...

Nervozita

Nervozita je prirodzenou reakciou organizmu. Vyskytuje sa v niektorých typických záťažových situáciách. Je dôležité nemýliť si ju s úzkosťou.

Nekľud

Nekľud je stav, kedy človek trpí pocitmi, ktoré mu nedovoľujú napríklad zotrvať v jednej polohe, prípadne nevie dosiahnuť psychickú rovnováhu a môžu ho prenasledovať aj obavy alebo úzkosti. Veľakrát je nekľud spojený aj so strachom, zmätením alebo agresivitou. Veľmi dôležité je rozoznať, či ide o nekľud zapríčinený psychickými príčinami alebo fyziologickými, ktoré sa môžu prejavovať aj navonok napríklad...

Nadmerná spavosť

Nadmerná spavosť patrí medzi poruchy spánku a nazýva sa aj hypersomnia. Je opakom nespavosti, ktorá sa volá insomnia a významne znepríjemňuje bežný život, keďže je často krát spojená s chronickou únavou. Je príznakom viacerých ochorení nervovej sústavy, prípadne pri niektorých infekčných ochoreniach mozgu a tiež aj príznakom mnohých ochorení psychického typu. Existuje viacero druhov tejto choroby, podľa toho, kedy...

Hyperaktivita

Pripustiť si, že dieťa je hyperaktívne nie je také ťažké, ako pripustiť si, že by sme touto poruchou mohli trpieť my sami. ADHD v dospelosti nie je mýtus ale fakt. Problémom je, že v tomto veku na diagnózu tohto typu nemyslíme.

Halucinácie a bludy

Halucinácie, bludy a ilúzie sú najčastejšie prejavom psychických porúch, no niekedy sa však môže jednať o krátkodobý stav. Jedná sa o patologické myslenie a poruchu vnímania reality. Aký je rozdiel medzi halucináciou a bludom? Kedy je potrebné navštíviť lekára?

Dezorientácia

Predstavte si, že jedného dňa by si váš partner nespomenul na vaše meno, kto ste, kde sa nachádzate, nevedel by o svojich príbuzných a priateľoch, nevedel by si spomenúť ani kto je on sám. Bol by stratený vo svojom vlastnom živote. Znie to ako strašná predstava alebo nočná mora, avšak pre niektorých ľudí a ich blízkych, je to smutná realita. Jedná sa o dezorientáciu, presnejšie o dezorientáciu časom, miestom a osobou. Nejde o chorobu, ale o príznak mnohých ochorení, najčastejšie súvisiacich s poškodením mozgu.

Depresia ako súčasť ochorení? Aké má prejavy a fyzické príznaky?

Depresia - depresívna nálada

Depresia, smútok, skleslosť, strata záujmu a porucha nálady či inak opisované emócie, ktoré majú psychický i fyzický dopad. Kde pramení príčina a aké pridružené ťažkosti sa dajú očakávať?

Zobraziť viac

Príznaky súvisiace so správaním, prejavmi a stavmi sú rôzneho charakteru a ide o symptómy nie vždy patologického charakteru, ale veľakrát o bežné prejavy ľudského organizmu. Niektoré tieto prejavy nastávajú len veľmi ojedinele, iné sú pomerne časté, ale môžu závisieť aj od externých okolností a vplyvov prostredia, vďaka čomu nemusia vždy súvisieť s chorobami alebo zhoršením zdravotného stavu. Väčšina z nich však má základ v zdravotných problémoch.

Niektoré príznaky sa týkajú ľudského správania, ktoré je veľmi často ovplyvnené chorobami, či už duševnými, niekedy aj fyziologickými a tieto príznaky môžu v mnohých prípadoch súvisieť aj s vážnymi poruchami osobnosti, takže by určite nemali byť prehliadnuté. Práve naopak, človek by mal vyhľadať lekárske vyšetrenie, napríklad ak spozoruje na sebe príznaky a prejavy dezorientácie, paranoidného správania, poruchy koncentrácie alebo dokonca príznaky demencie.

Viaceré prejavy spôsobené chorobnými príčinami nemusia byť zjavné hneď od počiatku a môžu sa rozvíjať dlhodobo. Ide napríklad o nadmernú spavosť, puntičkárstvo alebo plachosť, kedy je rozvoj týchto prejavov dlhodobejší z časového hľadiska a ich intenzita môže striedavo stúpať alebo klesať v závislosti od aktuálnej situácie. Častokrát však môže ísť o symptómy závažnejších porúch, či už duševného charakteru, prípadne charakteru poškodenia nervovej sústavy.

Kým niektoré symptómy nemusia byť príliš vážne na prvý pohľad a človek ich možno ani nepovažuje za nebezpečné, ako napríklad nadmerné kýchanie alebo chrápanie, iné prejavy môžu ohrozovať nielen jeho, ale aj jeho okolie. To platí pri častej a opakovanej agresivite, poruchách správania, pri zmenách osobnosti a podobne. Inokedy môže ísť aj o príznaky začínajúcich ochorení významne ovplyvňujúcich osobnosť človeka, napríklad zníženie intelektu či poruchy učenia.

Prejavy mentálnych porúch

Depresia je stav nadmerného smútku a veľakrát ho človek prehliada. Stav nadmernej depresie je však už vážny príznak, ktorý môže súvisieť s viacerými duševnými chorobami, napríklad aj mániodepresívnou psychózou, ale tiež aj s ochoreniami ako napríklad bulímia, hypochondria alebo Aspergerov syndróm. Tento stav u človeka totiž môže byť spôsobený aj fyziologickými nepríjemnosťami a ochoreniami a nejde čisto len o príznak spojený výlučne s niektorými mentálnymi chorobami.

Podobne je to aj pri apatii, čiže stavu nezáujmu, ktorý môže veľakrát súvisieť s depresiou, ale niekedy je aj prejavom pracovného preťaženia alebo degeneratívnych chorôb mozgu. Ľudia s agresivitou sú však nebezpečný aj svojmu okoliu a preto tento príznak patrí do rúk odborníka. Môže mať rôzne príčiny, od alkoholizmu, cez demenciu, ADHD, mániodepresívnu psychózu až po prejav mozgových ochorení. Typickým prejavom alkoholizmu je tiež agresivita, ale aj tzv. alkoholové okno.

Veľmi častým príznakom mentálnej alebo duševnej poruchy je paranoidita. Týmto príznakom trpia ľudia s paranoidnou poruchou, mániodepresívnou psychózou, poruchami vnímania reality a tiež je typická aj pre schiozofréniu. Podobne typickým príznakom je aj výskyt halucinácii a bludov, ktoré sú spojené tak s mentálnymi chorobami, ako je mániodepresívna psychóza alebo alkoholizmus, tak aj s poruchami myslenia, napríklad Alzheimerovou chorobou alebo demenciou.

Symptómy spojené s neurologickými chorobami

Medzi príznaky spojené s ochoreniami nervovej sústavy patrí napríklad obľuba rutinnej činnosti. Ide o typické prejav autizmu, prípadne Aspergerovho syndrómu. Zároveň však môže ísť aj o príznak obsedantno-kompulzívnej choroby, čo je už duševná porucha. Táto porucha sa prejavuje aj prehnaným a prílišným puntičkárstvom. Prehnaný perfekcionizmus je tiež prejavom Aspergerovho syndrómu, aj keď nejde o typický príznak. Nie vždy samozrejme musí ísť o chorobný symptóm.

Plachosť je však typická pre ľudí s autizmom alebo Aspergerovým syndrómom, čo sú obe ochorenia centrálnej nervovej sústavy, konkrétne mozgu. Nadmerná plachosť je tiež prejavom sociálnej fóbie, niekedy býva spojená s asociálnym správaním. Typickým príznakom pre neurologickú chorobu sú poruchy učenia, obzvlášť to platí pre ochorenie zvané ADHD, ktoré je charakteristické aj poruchami koncentrácie. Poruchy učenia súvisia napríklad aj s dyslexiou alebo dysgrafiou.

Zníženie inteligenčných schopností tiež sprevádza viaceré neurologické choroby, najmä demenciu, Alzheimerovu chorobu alebo niektoré ochorenia spojené s poruchami pamäte. U detí zas súvisí často s detskou obrnou. Demencia ako taká je príznakom a zároveň aj samostatnou chorobu neurologického typu a dochádza pri nej aj k zmenám správania. Zároveň je demencia príznakom závažných ochorení mozgu, napríklad pri krvácaní do mozgu, ale sprevádza aj alkoholizmus.

Veľakrát s demenciou, ale aj poruchami pamäte a ochoreniami neurologického typu súvisí aj zmätenosť. Tá nastáva napríklad pri Alzheimerovej chorobe alebo pri infekčných ochoreniach nervovej sústavy. Spojená je niekedy aj so život ohrozujúcimi stavmi, napríklad intoxikáciou či cievnou mozgovou príhodou. V súvislosti so zmätenosťou môže byť človek dezorientovaný aj tým, kde sa nachádza alebo má dezorientáciu času, čo je typické tiež pre intoxikáciu a Alzheimerovu chorobu.

Problémy s koncentráciou a rozrušením

Typickým prejavom problémov s koncentráciou je hyperaktivita. Ide o nadmernú psychickú alebo fyzickú aktivitu, ktorá sprevádza mnohé ochorenia, či už ide o ADHD, hypertyreózu, mániodepresívnu psychózu alebo niekedy aj intoxikáciu. Niekedy je len dočasná, inokedy ale aj dlhodobá. Problémami s koncentráciou majú aj ľudia s poruchami sústredenia, čo je typický príznak pre Downow syndróm, chronický únavový syndróm, nadprodukciu hormónov a tiež ADHD.

Zvýšené rozrušenie je charakteristické aj pre nervozitu. Tento príznak veľakrát súvisí s psychickými, ale často aj fyziologickými príčinami. Často sa nervozita vyskytuje pri hypochondrii, Alzheimerovej chorobe, migréne alebo ADHD a vždy môže mať inú príčinu alebo podnet. Podobne sa prejavuje aj nekľud, čo je stav, kedy nemôže človek zotrvať v jednej polohe alebo bez nejakej aktivity. Takto sa prejavuje hypertyreóza, demencia alebo aj hypochondria.

Poruchy nálady, osobnosti a správania

Poruchy nálady sú typickým prejavom mániodepresívnej psychózy alebo ADHD, ale dochádza k nim napríklad aj pri alkoholizme, demencii, počas delíria a tiež na základe niektorých fyziologických príčin, napríklad pri bolestiach a podobne. Medzi vážne problémy patrí aj úzkosť, čo je stav nadmerného strachu. Tento stav je typický pre fóbické a úzkostné psychické poruchy, ale sprevádza napríklad aj hypochondriu, ADHD alebo Aspergerov syndróm.

Veľmi vážnym príznakom je celková zmena osobnosti, ktorá nastáva obvykle pri vážnych psychiatrických a duševných poruchách a problémoch, napríklad pri schizofrénii alebo disociálnej poruchy. Zmeny osobnosti sprevádzajú aj alkoholizmus a vyskytujú sa pri Alzheimerovej chorobe. Pri zmenách správania nejde o zmenu osobnosti, ale len prejavu človeka, napríklad je to pri mániodepresívnej psychóze, intoxikácii a neurologických chorobách, napríklad pri autizme či demencii.

Problémy so spánkom a reflexívne reakcie

Medzi reflexívne reakcie, ktoré patria medzi prejavy ľudského organizmu, patrí napríklad kýchanie. Najčastejšie ide o reflex, ktorého cieľom je spriechodniť dýchacie cesty a veľmi často sa vyskytuje pri alergických reakciách. Chrápanie na druhú stranu nie je reflex, ale stav, ktorý vzniká vibráciou vzduchu počas prúdenia cez hornú dýchaciu sústavu. Spôsobuje problémy o spánkom a vyskytuje sa napríklad pri infekciách horných dýchacích ciest alebo u ľudí s nadváhou.

Veľkým problémom so spánkom je nadmerná spavosť. Tento príznak je vážnou poruchou a môže ísť buď o predlžovanie nočného spánku alebo o spánok aj počas dňa. Ako symptóm je nadmerná spavosť prítomná pri anémii, hypotyreóze, chronickom únavnom syndróme, mániodepresívnej psychóze počas depresívnej fázy, taktiež pri anorexii, nekrotizujúcej enterokolitíde a počas infekčných ochorení mozgu. Veľmi často sa vyskytuje spolu s nadmernou únavou.