Impetigo: Čo to je? Príznaky, príčiny a liečba kožnej infekcie

Názov ochorenia pochádza z latinského slova impetere = napadnúť. Najčastejšie sa vyskytuje u detí, ale môže postihnúť aj dospelých.

Nebezpečenstvo ochorenia vyplýva z rýchleho šírenia infekcie. Už počas dvoch dní sa môže rozšíriť po celom tele pacienta.

Výskyt ochorenia sa mení podľa ročného obdobia. Najlepšie podmienky pre šírenie infekcie sú v letných mesiacoch. Baktérie, ktoré vyvolávajú impetigo, sa lepšie množia v teplom a vlhkom prostredí.

V minulosti sme zaznamenávali jeho najvyšší výskyt v lete. V súčasnosti ľudia radi cestujú za teplom v chladnejších mesiacoch, a tak sa toto ochorenie čoraz častejšie vyskytuje celoročne.

Impetigo zaraďujeme medzi bakteriálne kožné infekcie (pyodermie).

Za najčastejších pôvodcov pyodermií sú považované stafylokoky a streptokoky. Tie sú schopné prenikať do krvného obehu a lymfatických ciest.

Pyodermie môžeme rozdeliť do dvoch skupín.

• Prvú skupinu tvoria primárne pyodermie, medzi ktoré patrí stafylogénne a streptogénne impetigo, furunkul, karbunkul a erysipel.
• Druhou skupinou sú sekundárne bakteriálne infekcie, ktoré ďalej komplikujú už existujúce kožné zmeny. Príkladom sú sekundárne infekcie na ekzémoch, vredoch, poraneniach kože, popáleninách alebo varicele (ovčie kiahne).

Primárne bakteriálne kožné infekcie rozdeľujeme na:

• povrchové - zasahujú do epidermis a dermis (impetigo contagiosa staphylogenes, impetigo contagiosa streptogenes),
• folikulárne – impetigo Bockhart (ostiofolliculitis), folliculitis, furunkul, karbunkul,
• hlboké - šíria sa do subkutánneho tkaniva a svaloviny (erysipelas, perianálna streptokoková dermatitída),
• viazané na nechty - paronychia coccogenes.

Tabuľka: Povrchové infekcie kože môžeme rozdeliť do dvoch podskupín, a to na komplikované a nekomplikované

Ochorenie sa šíri priamym kontaktom s infikovanou kožou, alebo prostredníctvom predmetov, ktoré prišli do kontaktu s infikovanou kožou. 

Obidva zárodky sú lokalizované v oblasti nosohltana u mnohých zdravých ľudí (nosičov). Prenos na kožu sa uskutočňuje najmä pri poškriabaní nechtami.

Z človeka na človeka sa impetigo prenáša predovšetkým u ľudí, ktorí žijú v blízkom kontakte (kontaktná infekcia).

Pacienti trpiaci závažnejším atopickým ekzémom sú zlatým stafylokokom kolonizovaní. Približne 20 až 40 % populácie sú bezpríznakoví nosiči tejto baktérie (väčšinou v nose a na perineu) a sú možným zdrojom infekcie.

Priebeh ochorenia je ovplyvnený rôznymi faktormi:

• stavom kože – chronické kožné ochorenia (atopická dermatitída), mechanické poškodenie kože,
• celkovým stavom organizmu – liečba kortikosteroidmi, podvýživa, systémové ochorenia,
• vonkajším prostredím – vysoká teplota, vlhkosť,
• vlastnosťami baktérií – virulencia, synergizmus s ostatnými baktériami.

Medzi faktory, ktoré napomáhajú k vzniku infekcie, zaraďujeme:

• poškodenie kožnej bariéry,
• obezitu,
• diabetes mellitus,
• hematologické ochorenia,
• imunodeficit,
• znížené hygienické návyky.

Ako vznikajú pyodermie (kožné infekcie)?

Vznik pyodermií vo všeobecnosti závisí od prítomnosti mikróba s určitou patogénnou schopnosťou a od obranyschopnosti kože a celého organizmu. Z patogénnych mikróbov vyvolávajú pyodermie najmä stafylokoky a streptokoky.

Obranyschopnosť kože proti mikróbom je komplexná. Tvorí ju najmä bariérová funkcia rohovej vrstvy epidermis, ktorá je veľmi odolná proti infekcii.

Veľmi významným mechanizmom obrany kože proti infekcii je tvorba keratinocytárnych antimikrobiálnych peptidov. Tie sú schopné usmrtiť široké spektrum grampozitivních aj gramnegativních baktérií, húb a vírusov.

Koža je kolonizovaná fyziologickou mikroflórou, ktorá produkuje antibakteriálne pôsobiace látky. Z toho vyplýva, že baktérie, vírusy a huby môžu kožou preniknúť len vtedy, ak je porušená bariérová funkcia kože.

Ako dochádza k prenosu impetiga?

Baktérie sa do orgnamiznu zvyčajne dostávajú cez rôzne škrabance alebo malé rezné rany – u zdravej kože je riziko infekcie oveľa nižšie, nakoľko tvorí prirodzenú ochrannú bariéru.

K prenosu ochorenia dochádza prostredníctvom troch ciest:

1. priamym kontaktom kože chorého a zdravého dieťaťa,
2. prostredníctvom baktériami kontaminovaného predmetu (hračky, uteráky, príbory a iné),
3. autoinfekciou.

• tvorba pľuzgierov,
• prasknutie pľuzgierov,
• tvorba žltých chrást,
• lokálne svrbenie, bolesť,
• zvýšená teplota.

Impetigo sa vyskytuje v dvoch formách:

1. Nebulózne impetigo.
2. Bulózne impetigo.

Nebulózne impetigo

Nebulózne impetigo- syn. nonbulózne impetigo, malopľuzgierové impetigo, impetigo contagiosa streptogenes.

Nebulózne impetigo tvorí viac ako 70 % všetkých foriem impetiga. V minulosti sa za vyvolávateľa ochorenia považovali stafylokoky. Neskôr sa preferoval streptokokový pôvod ochorenia.

Vyskytuje sa najmä u detí. Je to veľmi kontagiózne ochorenie.

Často vyvoláva medzi deťmi epidémie.

Príznaky nebulózneho impetiga vznikajú na poranenej koži (uštipnutia, popáleniny, odreniny). Postihuje najmä nezakryté miesta tela ako tvár (okolie nosa a úst), kapilícium (vlasatú časť hlavy), krk a ruky.

Najprv sa na koži tvoria napäté pologuľovité vezikuly obkolesené úzkym zápalovým lemom. Obsah vezikuliek je číry. Tieto kožné prejavy sú málokedy viditeľné. Tenký kryt vezikuly sa rozruší počas niekoľkých hodín. Z erodovanej spodiny vyteká exsudát. Ten postupne zasychá do hrubších a rozsiahlejších medovožltých krúst.

Príznaky ochorenia sa rýchlo rozširujú do okolia, kde sa opäť tvoria čerstvé vezikuly a nové erózie s medovožltými krustami. Splývaním susedných lézií vznikajú oblúkovité až oválne ostro ohraničené ložiská.

Niekedy sa zväčšia regionálne uzliny. Komplikáciami nebulózneho impetiga môžu byť aj takzvané kútiky úst. Nádcha podporuje rozširovanie vyvolávateľa. Impetigo sa preto často začína pod nosom.

V prípade, ak sa ochorenie nelieči, tak môže pretrvávať dlhší čas. Početné ložiská môžu vyvolať celkové symptómy. Medzi celkové príznaky patrí horúčka, nevoľnosť a nechutenstvo.

Obávanou komplikáciou je postinfekčná glomerulonefritída, ktorá vzniká približne u 4 % pacientov. Ochorenie obličiek je vyvolané špecifickými streptokokmi.

Bulózne impetigo

Bulózne impetigo - syn. Impetigo bullosa, veľkopľuzgierové impetigo, impetigo staphylogenes, impetigo contagiosa staphylogenes.

Bulózne impetigo sa vyskytuje najmä u detí, ale môže sa objaviť aj u dospelých. Príčinou ochorenia sú vždy tie kmene Staphylococus aureus, ktoré produkujú epidermolytické toxíny.

Typickými príznakmi bulózneho impetiga je tvorba plochých čírych pľuzgierov vo veľkosti 4 až 9 mm. Neskôr sa obsah pľuzgierov zakaľuje do sivobiela.

Pľuzgiere sa tvoria v hlbších vrstvách epidermy. Ich kryt je preto hrubší a pretrvávajú dlhšie. Po rozrušení pľuzgierov vznikajú erodované plôšky lemované epidermálnym zvyškom krytu. Po čase sa na vlhkých eróziách tvorí tenká sivožltá chrasta a po jej odpadnutí ostáva prechodná pigmentácia.

Niekedy stred krytu pľuzgiera prilipne a prihojí sa k jeho spodine, ale na periférii sa proces šíri do okolia. Takýmto spôsobom môžu susediace pľuzgiere splynúť a vytvoriť šíriace sa útvary. Ochorenie sa hojí bez jaziev.

Diagnostika impetiga dermatovenerológom alebo praktickým lekárom začína zhodnotením klinickým zhodnotením charakteristických pľuzgierov a chrást.

Na určenie patogénu môže doktor odobrať vzorku z postihnutej oblasti pre laboratórne vyšetrenie, aby sa identifikovali prítomné baktérie.

Diagnostika impetiga je založená na:

1. dôkladnej anamnéze,
2. fyzikálnom vyšetrení (klinický obraz, rozsah zmien),
3. laboratórnych nálezoch,
4. doplňujúcich zobrazovacích metodikách.

Aké sú diagnostické zásady pri jednotlivých typoch impetiga?

1. Nebulózne impetigo.

Na základe typického klinického obrazu sa ochorenie spravidla ľahko určuje, a to najmä u detí so sekréciou z nosa a medovožltými chrastami. Dôležitá je aj mikrobiologická, klinickochemická a sérologická diagnostika.

2. Bulózne impetigo.

Klinická diagnóza je zvyčajne ľahká. Charakteristické sú veľké, chabé pľuzgiere s hnisavým zakalením a erodujúcimi plochami. Dôležitým krokom pri určení diagnózy je zistiť pôvodný atopický ekzém.

Aká je diferenciálna diagnóza?

Diferenciálna diagnóza zahŕňa odlíšenie impetiga od iných pľuzgierovitých ochorení rôzneho pôvodu. Medzi najčastejšie infekčné kožné choroby, ktoré pripomínajú impetigo patrí varicella, herpes zoster a herpes simplex.

Z neinfekčných príčin môže dôjsť k zámene u popálenín II. stupňa, pri hypersenzitívnej reakcii na poštípanie hmyzom.

1. Nebulózne impetigo.

U pacientov trpiacich týmto typom impetiga sa takmer vždy zisťujú hemolyzujúce streptokoky a len niekedy stafylokoky. Kultivácia streptokokov závisí od uplynutého času medzi odberom materiálu a začiatkom kultivácie.

Herpes simplex najmä na prechodných častiach kože a sliznice je polycyklicky ohraničený, avšak môže byť impetiginizovaný. Prejavy sekundárneho syfilisu na tvári sú symetrické a majú bazálny infiltrát.

2. Bulózne impetigo.

Pri pemphigus syphiliticus neonatorum u novorodenca sú pľuzgiere lokalizované na dlaniach a stupajach. Pri epidermolysis bullosa hereditaria je v popredí mechanický spôsob vzniku.

Pri bulóznom impetigu takmer nikdy nespozorujeme pľuzgieriky. Z klinických prejavov pozorujeme až medovožlté chrasty.

Príklady diferenciálnej diagnózy sú opísané v nasledujúcej tabuľke:

Ložiská impetiga sa najčastejšie objavujú na tvári, krku a končatinách. Ale môžu sa objaviť kdekoľvek na tele.

Najprv sa objavujú drobné makuly (škvrny). Tie sa rýchlo menia na pľuzgiere s úzkym zápalovým lemom.

Kryt pľuzgierov ľahko praská a ich žltý obsah zaschýna. Takýmto spôsobom sa tvoria typické medovožlté alebo červenohnedé krusty.

Ako dlho trvá impetigo?

V prípade nekomplikovaného priebehu trvá ochorenie 7 až 10 dní.

Hojí sa bez jaziev. Niekedy sa ako následok zápalu môžu objaviť škvrny alebo hyperpigmentácia. Tie zvyčajne do niekoľkých týždňov až mesiacov vymiznú.

Impetigo je veľmi nákazlivé. Deti trpiace impetigom po dobu liečby nesmú do škôlky, školy, ani do záujmových krúžkov.

Používanie dezinfekčných mydiel a pracích práškov, vlastného uteráku a vyžehlenej bielizne zníži riziko nákazy ďalších členov rodiny.

Najčastejšie otázky a odpovede o impetigo

Pýtate sa...

Čo je to impetigo?

• Impetigo je vysoko nákazlivá bakteriálna infekcia kože, ktorá sa najčastejšie vyskytuje u detí.
• Infekcia spôsobuje tvorbu pľuzgierov alebo vredov na koži, ktoré sa môžu zlúčiť do väčších rán s medovými chrastami.

Aké sú hlavné príznaky impetiga?

• Príznaky zahŕňajú tvorbu červených vredov alebo pľuzgierov, ktoré sa rýchlo šíria a praskajú, zanechávajúc medovo sfarbené chrasty. Infekcia sa najčastejšie objavuje na tvári, okolo nosa a úst, ale môže sa vyskytnúť aj na iných častiach tela.

Ako sa impetigo šíri?

• Impetigo sa šíri priamym kontaktom s infikovanými ranami alebo pri dotyku s predmetmi, ktoré boli kontaminované baktériami, ako sú uteráky, odevy alebo hračky. Infekcia je veľmi nákazlivá, najmä v prostredí, kde sú deti v blízkom kontakte, napríklad v školách alebo detských zariadeniach.

Ako sa diagnostikuje impetigo?

• Diagnóza impetiga sa zvyčajne zakladá na vizuálnom vyšetrení lézií lekárom a posúdení príznakov. V niektorých prípadoch môže byť odobratá vzorka z lézie na laboratórnu analýzu, aby sa určilo, ktorá baktéria je príčinou infekcie, a na ktoré antibiotiká je citlivá.

Ako sa lieči impetigo?

• Impetigo sa lieči antibiotikami, ktoré môžu byť vo forme mastí aplikovaných priamo na postihnutú oblasť alebo vo forme perorálnych antibiotík, ak je infekcia rozšírená.
• Je dôležité dodržiavať hygienu, umývať postihnuté miesta a zabrániť šíreniu infekcie na ostatné časti tela alebo na iné osoby.

Môže sa impetigo opakovať?

• Áno, impetigo sa môže opakovať, najmä ak je osoba opäť vystavená baktériám, ktoré ho spôsobujú. Opakované prípady sú častejšie u ľudí so slabším imunitným systémom alebo u tých, ktorí nevenujú dostatočnú pozornosť hygiene a prevencii.

Je impetigo nebezpečné?

• Impetigo je zvyčajne mierna infekcia a väčšina prípadov sa uzdraví bez komplikácií, najmä pri včasnej odbornej liečbe. Avšak v niektorých prípadoch bez liečby môže dôjsť k šíreniu infekcie do hlbších vrstiev kože alebo ku vzniku závažnejších stavov, ako je glomerulonefritída, ktorá postihuje obličky.

Ako môžem predchádzať impetigu?

• Prevencia zahŕňa udržiavanie dobrej osobnej hygieny, časté umývanie rúk, vyhýbanie sa zdieľaniu osobných predmetov, ako sú uteráky alebo oblečenie, a rýchle ošetrenie akýchkoľvek kožných rán alebo odrenín, aby sa zabránilo baktériám v prieniku do kože.

Môžu dospelí dostať impetigo?

• Áno, aj keď impetigo je najčastejšie u detí, môže sa vyskytnúť aj u dospelých, najmä u tých s oslabeným imunitným systémom alebo u tých, ktorí sú vystavení baktériám spôsobujúcim impetigo v dôsledku kontaktu s infikovanými osobami alebo povrchmi.