Lupienka, psoriáza nie je ani tak nebezpečné ako nepríjemné ochorenie. A to najmä po estetickej stránke. Obvykle sa začínajú prejavovať prvé príznaky okolo 20. roku.
Avšak, okrem pokožky psoriáza postihuje aj nechty a kĺby. Pričom, počas života dochádza k ústupom a recidívam.
Lupienka je neinfekčné, čiže neprenosné, zápalové autoimunitné ochorenie kože. Prebieha chronicky, čo znamená, že jej trvanie je zdĺhavé. Vo veľa prípadoch pretrváva celoživotne a v niektorých vymizne.
Výraz psoriáza je zo slova psora, čiže odlupovanie, škriabanie. Po latinsky aj psoriasis vulgaris.
Počas života sa striedajú obdobia s ústupom a s akútnymi zhoršeniami ochorenia. Môže mať rýchly nábeh a intenzívnejšie príznaky. Chronická forma je miernejšia. Pomenovanie lupienka je odvodené od tvorby šupín. Tie sa tvoria hlavne na typických, takzvaných predilekčných miestach.
Obdobia striedania sa nazývajú aj remisia, teda ústup a recidíva, čiže návrat, opakovanie.
Choroba sa prejavuje na rôznych častiach pokožky, ktoré sú obvykle vystavené väčšiemu tlaku alebo namáhaniu. Napríklad ide o lakte, kolená a postihuje aj kožu na nohách, malé kĺby na ruke, ale napríklad aj nechty, konkrétne nechtové lôžka. Niekedy sú prejavy málo výrazné a človek si ju skoro ani nevšimne.
Porovnanie zdravej kože a kože pri lupienke. Zdroj foto: Getty images
V niektorých prípadoch, keď dochádza k postihnutiu kĺbov a až následne k postihnutiu pokožky, sa hovorí aj o psoriatickej artritíde. Celkovo podľa vonkajších prejavov existuje viacero foriem a druhov lupienky.
Niekedy sa vyskytujú príznaky a len lokálne ťažkosti, a to na dlaniach a nohách. Inokedy naopak postihuje lupienka len kĺby. Najmenej prípadov je vo forme generalizovanej, čiže celotelovej psoriáze. Tá môže vyústiť do zápalu kože na celom tele.
Príčiny
Presná príčina ochorenia nie je známa, ale existujú určité vplyvy a rizikové faktory, ktoré môžu ochorenie spustiť. Jednak ide o dedičnosť, ktorá môže mať na svedomí zhruba tretinu ochorení lupienky.
Celosvetovo môže psoriáza zasahovať až 5 % populácie. Pričom, najvyššie percento postihnutých je bielej rasy, menej často sa vyskytuje u aziatov a najmenej u černochov.
Vplyv má aj autoimunitný proces, keď sa v dôsledku iného autoimunitného ochorenia zvyšuje aj šanca na výskyt lupienky. Niekedy môžu aj niektoré infekcie z vonkajšieho prostredia alebo iné externé vplyvy ako lieky či zranenia naštartovať vznik psoriázy.
Aj vplyv chemikálií môže spustiť psoriázu. Zdroj foto: Getty images
Medzi rizikové faktory pre vznik psoriázy patria:
dedičnosť - do určitej miery je dedičná a rodinný výskyt má podstatný vplyv na riziko vzniku
hormonálne zmeny, ako napríklad v puberte, menopauze, po pôrode
lieky, ako sú napríklad betablokátory, antimalariká
fajčenie
alkohol
nedostatok spánku
rafinovaný cukor
preťaženie pokožky fyzikálnymi vplyvmi (náhle a prudké zmeny teploty, trenie, tlak)
chemikálie (poleptanie)
Často sa pýtate: Je psoriáza nákazlivá? Ako sa prenáša psoriáza?
Nie, nie je.
Ako ste sa dočítali, ide o autoimunitné ochorenie, nie infekčné. A teda ani nedochádza k prenosu ochorenia z človeka na človeka.
Príznaky
Hoci ide o ochorenie kože, zhruba u každého piateho človeka sa pridružia aj problémy s kĺbmi. V tomto prípade je jedným z prejavov ochorenia aj chronický zápal jedného alebo viacerých kĺbov. To môže viesť aj k deformácii kĺbu.
Najčastejšie je ale psoriáza formou ložiskového a lokálneho ochorenia. Vtedy sa lupienka prejavuje červenými šupinatými ložiskami na koži, ktoré sa následne odlupujú. Dochádza k výsevu pupienkov červenej farby s belavou šupinkou.
Pokiaľ psoriáza postihne nechty, dochádza k výskytu žltej škvrny pod nechtom. Zároveň je postihnutý necht deformovaný a matný. Pre chronickú formu ochorenia sú typické zápalové ložiská s pevnými šupinami, ktoré sa môžu nachádzať na rôznych miestach tela.
Na horných a dolných končatinách sa charakteristicky tvoria menšie dutinky vyplnené obvykle hnisom. Pri vážnych formách celotelovej choroby pokrývajú pokožku takmer celého tela začervenané ložiská so šupinkami. Veľmi časté je aj intenzívne svrbenie.
Avšak, psoriáza má rôzne formy. Podľa toho sa aj prejavuje.
Lupienka za uchom a vo vlasoch - vlasová psoriáza. Zdroj foto: Getty images
Poznáme tieto formy psoriázy:
psoriasis punctata, ktorá sa prejavuje výsevom malých pupienkov
psoriasis guttata, čiže výsev vyrážok vo veľkosti kvapky, označuje sa tiež kvapková, kvapkovitá
psoriasis nummularis, sú vyrážky v rozmeroch až 1 cm
psoriasis pustulosa, hlavne u dospelých, s tvorbou pľuzgierov, so zápalom (dlane, chodidlá či inde po tele)
psoriasis arthropatica, ak sú postihnuté aj malé kĺby, psoriatická artritída
psoriasis flexuralis, ktorá postihuje oblasti ako sú podpazušie, pod prsníkmi, slabiny a pupok, najmä v starobe, prípadne sa označuje ako inverzná psoriáza
akútna exantemická forma, prejavuje sa hlavne u mladých, predchádzajú jej ťažkosti ako pri angíne či viróze
erytrodermálna forma, ktorá sa prejaví rozsiahlim začervenaním a olupovaním kože, môže sa vyskytovať po celom tele, s horúčkou a boelsťou kĺbov
chronická stacionárna forma, prejavuje sa na predilekčných miestach, ako sú:
lakte
kolená
chrbát, oblasť drieku a krížov
forma barber, keď sa lokalizuje na oblasť dlaní, hlavne u žien v strednom veku
zumbusch, je závažná forma generalizovanej psoriázy
postihnutie nechtov, rôzne deformácie nechtov, a to u 20 až 50 % postihnutých
Samozrejme, samotný výsev, či už je psoriáza vo vlasoch (vlasová), na hlave, alebo je lupienka na lakťoch či inde na rukách a nohách, je sprevádzaný svrbením. Bolesť sa pridružuje, ak vznikajú v koži praskliny.
Diagnostika
Lupienka na hornej končatine. Zdroj foto: Getty images
Lupienka sa dá určiť aj pohľadom. Dermatológ ju vie na základe anamnézy a fyziologického vyšetrenia diagnostikovať už pri prvej návšteve ambulancie. Klinické príznaky, a to aj subjektívne ťažkosti pomáhajú pri stanovení psoriázy.
Okrem toho pomáha určiť diagnózu aj histologický odber. Odoberá sa vzorka z povrchu pokožky na postihnutom mieste alebo šupinka. Pričom, na základe laboratórnych vyšetrení sa následne dá stanoviť forma aj typ lupienky.
Histologické vyšetrenie je zároveň dôležité, pre odlíšenie iných diagnóz, v súvislosti s kožnými ochoreniami. Odber krvi na krvný obraz, imunologické parametre či hladinu vitamínov, a to hlavne B12, aj prvkov, teda železa.
Priebeh
Pre rôzne formy lupienky prebieha ochorenie odlišným spôsobom. Pri akútnej forme dochádza k náhlemu vypuknutiu, jednorazovému výsevu pupienkov a začervenaniu pokožky. Pridružené môžu byť príznaky ako pri angíne a viróze. Vyrážky intenzívne svrbia.
Tento priebeh je častý hlavne u mladých ľudí. Kožné zmeny sa hoja rýchlejšie, ako pri chronickom type. U chronickej lupienky dochádza k opakovaniu, teda recidíve týchto prejavov. Následne nastupuje obdobia pokoja, čiže remisia.
Pri psoriatickej artritíde dochádza najprv k bolestiam kĺbov a následne až prejavom na pokožke. Lokálna psoriáza má zároveň menej intenzívny priebeh ako generalizovaná. Inú formu priebehu má exudatívna psoriáza. Vytvárajú sa pri nej ložiská s presiaknutými žltými šupinami. Ložiská sú sýtočervené a ohraničené.
Po vyhojení sa zvyšuje pigmentácia kože v mieste predchádzajúceho ložiska. V iných prípadoch je naopak, pigmentácia znížená, a prítomné sú lokálne vyblednutia pokožky. Ústup ťažkostí býva spontánny alebo aj po účinnej liečbe.
Psoriáza u detí
Lupienka sa vyskytuje aj v detskom veku. Rovnako, aj v tomto období výrazne znižuje kvalitu života. A to nie len pre estetické aspekty. Jej prejavy sú taktiež nepríjemné.
Ochorenie v tomto veku môže spustiť aj angína, ale aj iné ochorenie. Spúšťačom teda môžu byť rôzne príčiny. Samozrejme, ovplyvňuje to aj životospráva, hormonálne zmeny, fyzikálne či chemické vplyvy.
U detí prebieha odlišne ako u dospelých. Prejaviť sa môže už v plienkovom období. Podľa neho aj dostala názov plienková psoriáza. Začervenanie a zápal kože so šupinami môže vyústiť až do tvorby pľuzgierov. Pľuzgiere môžu mať hnisavý obsah.
Akútny priebeh psoriázy je typický skôr pre vek do 6 rokov. Od 12. roku života je skôr význačný pre chronickú formu. Kožné prejavy sa rôznia. A to v podobe pruhov kdekoľvek na hlave či tele. Od lupienky na čele, v okolí očí, hrudníku, cez dlane až na chodidlá.
Stredná zdravotnícka škola v Nitre mi dala základ pre uplatnenie sa v oblasti zdravia a chorôb. Vďaka nej som 2 roky pracoval na traumatologickej klinike a ambulancii vo FN Nitra. Od roku 2006 som bol zamestnaný v záchrannej zdravotnej službe, kde som zotrval do roku 2017.
Bakalárske štúdium som absolvoval na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre v odbore urgentná zdravotná starostlivosť. Bakalársky titul mi umožnil pokračovať v poslaní zdravotníckeho záchranára. Medzičasom som získal miesto na tiesňovej linke 155. V prednemocničnej zdravotnej starostlivosti tak pôsobím do dnešnej doby.
Záujem o človeka, zdravie a aj samotné choroby som mal už v detstve, čo mi dalo predpoklad venovať sa tejto téme i v dospelosti. Štúdium a získavanie nových informácií v praxi mi poskytlo skvelý podklad pre písanie odborných textov a to v podobe článkov, ktorým porozumejú i bežní ľudia. Moja záľuba v portáli Zdravotéka má tak pevné základy v rokoch praxe aj v osobnom záujme. Podobne ma zaujíma i zdravá strava, výživa a celkovo zdravý životný štýl. Svoj voľný čas vypĺňam rodinou a športom
Ste doktor, či zdravotník? Zviditeľnite sa a zdieľajte skúsenosti!
Vytvorte si vlastný blog na Zdravoteka.sk, ktorú číta 620 000 ľudí
mesačne.
Napíšte nám →
Zoznam lekárov liečiacich chorobu
Tu uvedené informácie ohľadom formy, spôsobu a konkrétnej liečby sú len informatívneho charakteru, pričom záleží od každého prípadu a od každého lekára individuálne, akým spôsobom bude liečba realizovaná. Niektoré spôsoby terapie sa vykonávajú ambulantne, ale nielen výlučne ambulantne, ale aj iným spôsobom. V tom prípade ambulancie nemusia byť poskytovateľom konečnej liečby. O forme liečby sa poraďte vždy s odborným lekárom.
