Čo je schizofrénia a aké má príznaky? Je dedičná, aké sú jej príčiny?

Z epidemiologického hľadiska neexistujú pri schizofrénii preventívne opatrenia, o to väčšiu úlohu hrá jej včasná diagnostika a včasné zahájenie adekvátnej liečby.

Schizofrénia sa často spája so slovami psychické ochorenia, halucinácie, bludy, suicídium (samovražda).

Epidemiológia, a teda ako je to s výskytom

Schizofrénia je chronická psychotická porucha, ktorá u chorého vedie k značným zmenám vnímania reality, pretože ju sprevádzajú halucinácie (vnímanie) a bludy (myslenie, interpretácia).

Radí sa medzi finančne najnákladnejšie ochorenie na svete. 
Trpí ňou viac ako 21 miliónov ľudí bez ohľadu na rasu, kultúru alebo spoločenskú vrstvu.

Celoživotná prevalencia schizofrénie je 1 – 1,5 %, pričom nie je dokázaný rozdiel medzi pohlaviami. Odlišuje sa jedine v čase nástupe ochorenia, keďže u mužov je typický nástup medzi 15 – 25 rokom a u žien medzi 25 – 35 rokom života. 

Riziko mortality a suicídia je vyššie ako v bežnej populácii.

Ako sa schizofrénia klasifikuje a delí?

Podľa MKCH-10 sa rozlišuje 9 základných podtypov schizofrénie, pri ktorých musia byť samozrejme splnené všeobecné kritériá pre diagnózu schizofrénie a navyše.

Formy podľa MKCH:

1. F20.0 Paranoidná schizofrénia
2. F20.1 Hebefrénna schizofrénia
3. F20.2 Katatónna schizofrénia
4. F20.3 Nediferencovaná schizofrénia
5. F20.4 Postschizofrenická depresia
6. F20.5 Reziduálna schizofrénia
7. F20.6 Simplexná schizofrénia
8. prípadne F20.8 Iná a F20.9 Bližšie neurčená

Faktory, ktoré túto nerovnováhu vytvárajú, nie sú ešte plne objasnené.

Psychotické poruchy nikdy nespúšťa jediná príčina, ale kombinácia radu čiastkových príčin. Niektoré sú vrodené (dedičnosť, priebeh tehotenstva), iné spôsobené vplyvmi prostredia, v ktorom chorý žije, a udalosťami, ktoré prežil.

Medzi dispozície k ochoreniu patrí nadmerná citlivosť (Hypersenzibilita) a zvýšená zraniteľnosť (Vulnerability), je preto dôležitá kvalita vzťahov s blízkymi.

Dedia sa iba dispozície, nie samotná choroba.

Ak niektorí z rodičov trpí schizofréniou, pravdepodobnosť, že dieťa ochorie tiež, je asi 10%.

Najviac schizofrenikov sa vyskytuje u ľudí, ktorí užívajú drogy (predovšetkým marihuanu, metamfetamín či kokaín), či trpia závislosťou od alkoholu alebo nikotínu.

K rizikovým skupinám patria:

• ľudia zo sociálne slabších vrstiev (resp. zlého rodinného prostredia),
• ľudia z mestského, ale chudobného prostredia,
• imigranti,
• etnické menšiny,
• ľudia, ktorí sa narodili po komplikovanom pôrode

Prepuknutie choroby môže predchádzať obdobie niekoľkých mesiacov až rokov, počas ktorých sa človek postupne mení:

• uzatvára sa do seba
• prerušuje sociálne kontakty
• horšie komunikuje
• hovorí nesúvislo, sám pre seba
• vykonáva podivné rituály
• býva podráždený
• stráca záujem o okolitý svet
• experimentuje s drogami

Svet sa pre chorého stáva nezrozumiteľným, zažíva pocit straty kontroly nad skutočnosťou. Veci sú nejasné a nadobúdajú mnohoznačné či symbolické významy.

Človek ohrozený chorobou často zostáva bez odbornej starostlivosti 1-2 roky, pričom prvé príznaky sa môžu objaviť už 2-6 rokov pred vyhľadaním pomoci.

Diagnostika schizofrénie môže prebiehať mesiace až roky.

Krvné testy (odber krvi) sú dôležité v rámci liečby, aby sa zistil vplyv účinkov látok.

Schizofrénia u detí v predškolskom veku je veľmi vzácna, keďže v myslení ešte prevláda magické myslenie – malé deti si bežne vytvárajú imaginárnych priateľov, a preto je veľmi problematické, odlíšiť imaginárnych priateľov od zrakových halucinácií.

Ak však imaginárni priatelia nezmiznú približne do 7. roku života, je potrebné vyhľadať lekára.

Najčastejšie sa prvý atak schizofrénie objaví v puberte alebo ranej dospelosti (do 30 rokov). K riziku mimoriadne prispieva aj prvé experimentovanie so zakázanými látkami, ako je rekreačné fajčenie marihuany, ktoré častokrát mnohí obhajujú.

Je dokázané, že marihuana vyvoláva halucinácie, ktoré môžu byť vstupnou bránou do schizofrénie.

Riziko rozvoja schizofrénie sa zvyšuje aj pri oslabenej rodinnej väzbe – u niektorých mladých ľudí je spúšťačom prvý odchod z domu (napríklad na strednú alebo vysokú školu), či tragédia v rodine. Rodina mnohokrát popiera závažnosť situácie, snažia sa problém kompenzovať vlastnými silami a zmeny v správaní pripisuje napr. dospievaniu či užívaniu drog – väčšinou majú totiž obavy z psychiatrie.

Prvými takzvane varovnými príznakmi bývajú poruchy spánku, ale aj bizardnosť v obliekaní, či zanedbávanie osobnej hygieny. Začne znižovať mieru sociálneho kontaktu, stráca zmysel pre humor alebo je depresívny. Nálada je kolísavá, niekedy nadmerne plače, potom sa bezdôvodne začne smiať.

Možné je badať zmeny osobnosti.

Objavuje sa citlivosť na svetlo a hluk.

Klinický obraz schizofrénie je variabilný a môže sa v priebehu ochorenia v jeho jednotlivých fázach meniť.

Všeobecné kritériá MKCH-10 pre paranoidnú, hebefrénnu, katatónnu a nediferencovanú schizofréniu. Najmenej jeden zo syndrómov, symptómov a znakov uvedených pod bodom 1.

Kritériá 1 najmenej jedno z uvedených:

• ozvučenie myšlienok, odoberanie myšlienok alebo vysielanie myšlienok
• blud kontrolovania, ovplyvňovania alebo pasivity jasne sa vzťahujúci na telo alebo končatiny alebo zvláštne myšlienky, konanie či pocity; bludné vnímanie
• halucinácie hlasov, ktoré priebežne komentujú pacientove konanie alebo o ňom medzi sebou diskutujú alebo iný typ halucinácií, ktoré prichádzajú z niektorých častí tela
• pretrvávajúce bludy iného charakteru, ktoré nemôžu byť podmienené príslušnou kultúrou, neprimerané alebo úplne nemožné ako náboženská alebo politická identita, nadľudská moc alebo schopnosť (napr. schopnosť kontrolovať počasie, alebo spojenie s bytosťami z iného sveta)

Alebo najmenej dva zo symptómov a znakov uvedených pod bodom 2.

Kritériá 2, najmenej dva z nasledujúcich:

• pretrvávajúce halucinácie akejkoľvek modality, ak sa vyskytujú denne počas obdobia najmenej jedného mesiaca, pokiaľ sú sprevádzané bludmi (ktoré môžu byť prchavé alebo len čiastočne formované) bez zjavného afektívneho obsahu alebo sprevádzané trvalo zvýšeným sebahodnotením;
• neologizmy, zlomy v nadväznosti myšlienkovej súvislosti, čo vyúsťuje do inkoherencie alebo zmätenej rečovej produkcie
• katatonické prejavy v konaní ako je vzrušenie, nástavy alebo flexibilitas cerea, negativizmus, mutizmus a stupor
• „negatívne“ symptómy ako výrazná apatia, chudobnosť rečového prejavu, oploštenie alebo neprimeranosť emočných reakcií (musí byť zrejmé, že nie sú spôsobené depresiou alebo antipsychotickou liečbou)

Majú byť prítomné po väčšinu času počas epizódy psychotického ochorenia trvajúcej najmenej jeden mesiac (alebo v niektorých prípadoch počas väčšiny dňa).

Nakoľko prejavy pri schizofrénii sú rozmanité, bývajú delené do 4 skupín:

1. Pozitívne symptómy:
   • halucinácie, bludy, katatónne symptómy, štrukturálne poruchy myslenia a dezorganizované konanie.
2. Negatívne symptómy:
   • oploštenie emočnej reaktivity, hypobúlia, ambivalencia, chudobný rečový prejav, sociálna stiahnutosť.
3. Kognitívne symptómy:
   • poruchy pozornosti a znížená rýchlosť spracovania informácií, slovného učenia a pamäti a sociálnej kognície.
4. Depresívne symptómy, ktoré sa môžu vyskytnúť v každej fáze ochorenia a niekedy sú ťažko odlíšiteľné od negatívnych príznakov a znamenajú vysoké suicidálne riziko.

Aby sme lepšie pochopili, ako sa prejavuje schizofrénia, musíme vnímať postihnutého ako individuálnu bytosť; mysliacu, rozumovú, túžiacu po plnohodnotnom živote. Príznaky sú veľmi variabilné od pacienta k pacientovi, čo určuje celkový obraz ochorenia.

Toto ochorenie sa často objavuje v tzv. psychotických atakoch, ale môže mať aj kontinuálny priebeh.

Atak je obdobie, kedy prevažujú pozitívne príznaky. Po adekvátnej terapii sa stav zvykne upraviť do tej miery, že pozitívne príznaky ustúpia úplne. Miera negatívnych, kognitívnych či depresívnych prejavov varíruje od viacerých faktorov. Ak je priebeh kontinuálny, halucinácie či bludy sa vyskytujú v malom či väčšom počte aj počas udržiavacej liečby.

Najčastejšia forma je charakterizovaná jednou alebo viacerými akútnymi fázami, ktoré opäť odoznejú. Prebieha takto 39 % všetkých schizofrénií. Asi 22 % pacientov trpí skôr ľahkou chronickou psychózou, kontinuálna forma je okolo 20 %. Najťažšou formou trpí okolo 8 % týchto pacientov. Ostatné formy priebehu sú rozšírené asi v 11 %.

Odporúčania pre pacientov

Je nevyhnutné riadiť sa odporúčaniami lekára a dodržiavať pravidelný režim.

Odporúčania pre pacientov:

Udržujte pravidelný spánkový režim.

Každý večer choďte spať v približne rovnakom čase a v približne rovnakom čase tiež každé ráno vstávajte. Zdá sa, že narušený spánkový režim dokáže odštartovať poruchy nálady.

Ak sa chystáte cestovať do oblastí s odlišným časovým pásmom, poraďte sa vopred s Vaším lekárom.

Udržujte obvyklý režim činností.

Nebuďte leniví, ale zároveň sa neprepínajte.

Činnosti si plánujte!

Neužívajte alkohol alebo iné psychoaktívne látky (Marihuana, pervitín, kokaín, LSD, ale aj lieky). Drogy a alkohol môžu spustiť epizódy poruchy nálady a tiež ovplyvniť účinnosť psychofarmakologickej liečby.

Niekedy môže byť alkohol a drogy “lákavým liečebným prostriedkom” porúch nálady alebo spánku, ale prakticky vždy situáciu len zhorší. Ak máte problém s podobnými látkami, poraďte sa s lekárom.

Dávajte si pozor aj na každodenné požívanie malých dávok alkoholu, kofeínu a niektorých voľne predajných liekov na prechladnutie, alergie alebo bolesť. Aj malé dávky týchto látok môžu ovplyvniť spánok, náladu alebo reagovať s Vašimi liekmi.

Prijmite podporu rodiny a priateľov.

Pamätajte si, že nie je vždy ľahké žiť s niekým, kto má výkyvy nálad. Ak sa všetci o schizofrénií naučíte čo najviac, bude pre Vás jednoduchšie zmierniť vzťahové problémy, ktoré môže táto porucha spôsobiť. I “pokojnejšia” rodina bude niekedy potrebovať pomoc zvonku.

Snažte sa znížiť mieru stresu v zamestnaní. Samozrejme, že v práci chcete byť čo najlepší.

Pamätajte však, že dôležitejšie pre Vás je vyhnúť sa recidívam!
Pokúste sa pracovať v určitej hodine tak, aby ste sa dostali včas do postele. 
Vyhnite sa zamestnaniu so striedaním na zmeny!

Ak symptómy poruchy nálady ovplyvňujú vašu schopnosť pracovať, poraďte sa s Vaším lekárom, či prestať pracovať úplne, alebo si len vziať pár dní voľna. Ako otvorene zasvätili zamestnávateľa a kolegov je len na Vás. Ak nie ste schopní pracovať, môže člen Vašej rodiny oznámiť zamestnávateľovi, že sa necítite dobre a že ste v lekárskej starostlivosti a do práce sa vrátite, čo najskôr to bude možné.

Naučte sa rozpoznávať “skoré varovné signály” nových epizód.

Skoré varovné signály sú veľmi individuálne, a čím lepšie ste v rozpoznaní varovných signálov, tým skôr Vám môže byť ponúknutá pomoc.

Nepatrné zmeny nálad, spánku, energie, sebaúcty, sexuálneho záujmu, sústredenie, ochoty pracovať na nových projektoch, myšlienok na smrť (alebo náhly optimizmus) a dokonca aj zmeny štýlu obliekania a účesu môžu byť prvými varovnými signálmi.

Venujte zvláštnu pozornosť zmene Vášho spánkového režimu, pretože to je zvyčajne prvý nápovedou, že sa niečo deje. A pretože aj strata úsudku môže byť znakom novej epizódy, nehanbite sa poprosiť Vašu rodinu, aby hľadala prvé varovné signály, ktoré by Vám mohli uniknúť.

Ak si myslíte, že liečba nefunguje, alebo Vám spôsobuje nepríjemné vedľajšie účinky, povedzte o tom svojmu lekárovi.

Sami od seba neprestávajte užívať a neupravujte dávkovanie liekov!

Symptómy, ktoré sa po vysadení lieku objavia, sa väčšinou lieči oveľa ťažšie. Ak sa veci nevyvíjajú tým správnym smerom, nehanbite sa požiadať svojho lekára, aby obstaral názor iného odborníka. Je normálne mať niekedy pochybnosti a konzultácie môžu byť skvelá pomoc.

NEODKLADNE kontaktujte svojho lekára, ak máte...

NEODKLADNE kontaktujte svojho lekára, ak máte:

• samovražedné úvahy
• sklony k agresivite
• výkyvy nálady, poruchy spánku alebo energie
• príznaky súvisiace s vedľajšími účinkami lieku
• nutnosť užívať voľnopredajné lieky, ako sú lieky na prechladnutie alebo lieky na bolesť
• akútna choroba alebo ak došlo k zmene v užívaní ostatných Vašich liekov

Pozor na samovražedné myšlienky!

Ľudia trpiaci schizofréniou sú nadmieru podozrievaví, resp. môžu mať halucinácie a bludy, ktoré ich nabádajú k samovražde.

Podľa odborných údajov z roku 2002 je riziko samovražedného jednania najvyššie v počiatočnom štádiu ochorenia schizofréniou. Súvisí to asi s vyššou mierou bilancovania, ako aj častejšou depresívnou reakciou na samotné ochorenie.

Riziko samovraždy sa pohybuje medzi 20 - 40 %, celoživotné riziko dokonaného suicídia u týchto pacientov je okolo 10 %.

Varovné signály, že pacient uvažuje o samovražde:

• „záverečné prípravy“ – hovorí zbohom známym, podaruje obľúbené veci blízkym,
• opakovane rozpráva o smrti a samovražde,
• náhle zlepšenie nálady – môže značiť, že dotyčný sa „konečne“ rozhodol, a cíti sa vďaka tomu lepšie,
• sebapoškodzovanie

Ak máte podozrenie, že váš blízky má sklony k samovražde, nenechávajte ho nikdy osamote – ostaňte s ním vy, alebo niekoho požiadajte. Takisto odstráňte z jeho dosahu nebezpečné predmety, ako sú lieky (aj tie, ktoré užíva; radšej mu ich sami dávkujte) a ostré predmety.

Kedy vyhľadať lekára?

Priebeh schizofrénie nebýva jednoliaty; náš príbuzný alebo my sami môžeme pociťovať, že „niečo je inak“. Ak sa objavia „hlasy v hlave“, videnie vecí, ktoré neexistujú, zvláštne pocity tela, je potrebné ihneď vyhľadať lekára. To by sa malo týkať aj intoxikácie psychoaktívnymi látkami.

Pacient môže byť presvedčený, že je niekým iným, či rozpráva sa sám so sebou. Inokedy sa môže objaviť jeho inovátorstvo a chuť reformovať. Jeho správanie vyvoláva u druhých ľudí často zmiešané pocity. Jeho presvedčenie o sebe, ako aj o iných môže sa zdať neprimerané, javiť na prvý pohľad známky ochorenia.

Pri atake psychózy sa môžu objaviť také prejavy, ktoré vystupujú do popredia ako „čosi zvláštne“, „taký nikdy nebol/la“; bývajú prítomné aj zmeny správania. Často sa stáva, že pacient nespolupracuje a nechce podstúpiť liečbu; niekedy musia byť privolané aj policajné zložky.

Prognóza

Jedným z priaznivých prognostických ukazovateľov je triezvy, kritický náhľad na ochorenie samotným pacientom. U veľkého percenta týchto chorých spomínaný náhľad chýba. Ak je svedomie vlastnej choroby dostatočné, ďalší vývin zvykne byť lepší. Vyrovnanie sa pacienta s tým, že ochorel, býva niekedy dlhou a nie celkom priamočiarou cestou.

O schizofrénii ako duševnej poruche je možné hovoriť už od prvej schizofrénnej epizódy, jej začiatok však môže byť pozvoľný i akútne vznikajúci.

Následný priebeh je variabilný od jednej epizódy s plnou úzdravou, cez pretrvávajúce postihnutie, opakované epizódy s rôznymi stupňami úzdravy až po kontinuálne varianty s prehlbovaním rezidua.

Prediktormi (ukazovateľ úspešnosti) nepriaznivého priebehu sú familiárny výskyt ochorenia, nedostatočná úroveň premorbidnej sociálnej adaptácie, kognitívne poruchy, neurovývojové anomálie a štrukturálne anomálie mozgu, mužské pohlavie, skorší začiatok nástupu ochorenia, plazivý rozvoj ochorenia, nízky socioekonomický status, užívanie návykových látok a trvanie neliečenej psychózy.

Stigmatizácia

Aby sme pacientovi so schizofréniou pomohli, je tu nutné zaoberať sa aj stigmatizáciou. Tá je jedným z faktorov, ktoré zhoršujú priebeh ochorenia. Stigma, z gréckeho „značím“, súvisí s tým, že všeobecne sa ľudia duševne chorých boja. Často ich považujú za nevypočítateľných, neschopných či nebezpečných. Je zrejmé, že verejná mienka je ešte stále výrazne skreslená.

Pacienti trpiaci schizofréniou, ale tiež inými chorobami, bývajú obklopení predsudkami, i diskrimináciou. To v nich môže provokovať nedostatok síl bojovať s nepriazňou osudu, znižovať sebavedomie, niekedy aj zhoršovať príznaky.

Cieľom destigmácie je nie len zlepšenie kvality života pacientov trpiacich schizofréniou, ale tiež odstránenie pejoratívnych nánosov, ktoré sa o duševne chorých nahromadili v spoločnosti.

Svetová psychiatrická organizácia v minulosti už vyhlásila program na potieranie stigmy, ktorého cieľom je zbaviť pacientov trpiacich schizofréniou diskriminácie a posilniť autonómiu chorého, i jeho právo spolurozhodovať o sebe samom. Je aj úlohou spoločnosti pomáhať chorým v boji, ktorý vedú.

Sociálny dopad

Schizofrénia je celoživotným ochorením s vysokou tendenciou k chronickému priebehu.

Podľa Zákona o sociálnom poistení č.461/2003 Z.z. predstavujú jej stredne ťažké formy mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti 35 - 45 %, jej ťažké formy 50 - 80 %.

V prípade dlhoročnej remisie vo vhodnom sociálnom prostredí je miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti 35 - 45 %.

Moderná psychiatrická starostlivosť je zameraná sociálne, preto liečbu, doliečovanie a rehabilitáciu zabezpečujeme s cieľom pacienta integrovať späť do spoločnosti.

Nie je hanbou vyhľadať odbornú pomoc, ale môže byť fatálnou prehrou ochorenie tajiť.