Vred žalúdka: Môže potrápiť! Ako sa prejavuje? Spoznajte hlavné príčiny či liečbu a prevenciu

Bolesť v hornej časti brucha je najčastejším príznakom žalúdočných aj dvanástnikových vredov, ktorý sa vyznačuje pocitom hryzenia alebo pálenia a vyskytuje sa po jedle – klasicky krátko po jedle pri žalúdočných vredoch a 2 - 3 hodiny potom pri dvanástnikových vredoch.

Gastroduodenálne vredy, gastroduodenálna vredová choroba, peptický vred, vred žalúdka a dvanástnika/vredová choroba žalúdka a dvanástnika.

Anatómia a fyziológia žalúdka

Žalúdok je vakovitý orgán v hornej časti tráviaceho traktu medzi pažerákom a tenkým črevom. Zabezpečuje množstvo dôležitých funkcií potrebných pre začiatok procesu trávenia.

Motorická aktivita žalúdka závisí na jeho funkcii. Slúži ako akumulačný orgán pre jedlo, zabezpečuje premieľanie a miešanie jedla so žalúdočnou šťavou a reguluje množstvo jedla, ktoré uvoľňuje do tenkého čreva.

Žalúdočná kyselina iniciuje trávenie denaturáciou požitého jedla a podporením enzymatickej hydrolýzy proteínov. Okrem uvedených tráviacich funkcií, vďaka výrazne kyslej povahe žalúdočnej šťavy zabezpečuje žalúdok aj znižovanie počtu požitých mikroorganizmov.

A navyše, zložka žalúdočnej šťavy nazývaná vnútorný faktor (intrinsic factor) podporuje vstrebávanie vitamínu B12, ktorý je dôležitý pre normálne dozrievanie červených krviniek.

Definícia a vznik vredov

Peptické vredy sú defekty v sliznici žalúdka alebo dvanástnika, ktoré prechádzajú cez svalovú vrstvu žalúdka. Vznikajú vtedy, keď ochranný hlien, ktorý lemuje žalúdok, sa stane neúčinným.

Žalúdok produkuje silnú kyselinu – kyselinu chlorovodíkovú, ktorá pomáha pri trávení potravy a chráni pred mikróbmi. Na ochranu tkanív tela pred touto kyselinou vylučuje aj hrubú vrstvu hlienu.

Ak je vrstva hlienu nedostatočná a prestane účinne fungovať, kyselina môže poškodiť tkanivo žalúdka a spôsobiť vred.

• infekcia Helicobacter pylori
• drogy
• faktory životného štýlu
• ťažký fyziologický stres
• hypersekrečné stavy (menej časté)
• genetické faktory

Infekcia Helicobacter pylori

Infekcia H. pylori a užívanie nesteroidných protizápalových liekov (NSAID) predstavujú väčšinu prípadov peptického vredového ochorenia.

Prevalencia infekcie H pylori pri komplikovaných vredoch (tj krvácanie, perforácia) je výrazne nižšia ako pri nekomplikovanej vredovej chorobe.

Lieky

Užívanie NSAID (nesteroidné antiflogistiká – kyselina acetylsalicylová, ibuprofen, flurbiprofen, ketoprofén, diklofenak, naproxén, indometacín, koxány) je častou príčinou peptického vredového ochorenia.

Tieto lieky narušujú bariéru priepustnosti sliznice, čím sa sliznica stáva zraniteľnou voči poraneniu. Až 30 % dospelých užívajúcich NSAID má nepriaznivé účinky na gastrointestinálnom trakte.

Faktory spojené so zvýšeným rizikom vredov pri užívaní NSAID zahŕňajú anamnézu predchádzajúceho peptického vredového ochorenia, vyšší vek, ženské pohlavie, vysoké dávky alebo kombinácie NSAID, dlhodobé užívanie NSAID, súbežné užívanie antikoagulancií a závažné komorbidné choroby.

Dlhodobá prospektívna štúdia zistila, že pacienti s artritídou, ktorí boli starší ako 65 rokov a ktorí pravidelne užívali nízke dávky aspirínu, mali zvýšené riziko dyspepsie (poruchy trávenia) natoľko závažnej, že si vyžadovali prerušenie užívania NSAID.

Práve preto užívanie NSAID u starších pacientov má byť opatrné.

Retrospektívna štúdia v Spojenom kráľovstve s pacientmi, ktorí začali užívať nízke dávky kyseliny acetylsalicylovej na sekundárnu prevenciu kardiovaskulárnych príhod (po infarkte myokardu), identifikovala rizikové faktory nekomplikovanej vredovej choroby u týchto pacientov, ktorá zahŕňala nasledovné:

• predchádzajúca anamnéza peptického vredového ochorenia
• súčasné používanie NSAID, perorálnych steroidných liekov alebo liekov potláčajúcich kyselinu
• užívanie tabaku
• stres
• depresia
• anémia (chudokrvnosť)
• sociálna deprivácia

Hoci táto myšlienka bola spočiatku kontroverzná, väčšina dôkazov podporuje tvrdenie, že H. pylori a NSAID sú synergické s ohľadom na rozvoj peptického vredového ochorenia.

Metaanalýza zistila, že eradikácia H. pylori u užívateľov bez predchádzajúcej liečby NSAID pred začatím liečby NSAID bola spojená s poklesom peptických vredov.

Aj keď prevalencia NSAID gastropatie u detí nie je známa, zdá sa, že sa zvyšuje, najmä u detí s chronickou artritídou liečených NSAID. Kazuistiky preukázali žalúdočné vredy z nízkej dávky ibuprofénu u detí, dokonca už po 1 alebo 2 dávkach.

Samotné kortikosteroidy nezvyšujú riziko peptického vredového ochorenia; môžu však zvýšiť riziko vzniku vredov u pacientov, ktorí súbežne užívajú NSAID.

Riziko krvácania z horného GI traktu môže byť zvýšené u užívateľov diuretického spironolaktónu alebo antidepresív - inhibítorov spätného vychytávania serotonínu.

Faktory životného štýlu

Dôkazy, že užívanie tabaku je rizikovým faktorom pre dvanástnikové vredy, nie sú presvedčivé. Podpora pre patogénnu úlohu fajčenia vychádza zo zistenia, že fajčenie môže urýchliť vyprázdňovanie žalúdka a znížiť produkciu bikarbonátu v pankrease.

Štúdie však priniesli protichodné zistenia. V jednej prospektívnej štúdii s viac ako 47 000 mužmi s dvanástnikovými vredmi sa fajčenie nepreukázalo ako rizikový faktor.

Fajčenie pri infekcii H. pylori však môže zvýšiť riziko recidívy (znovuobjavenia) peptického vredového ochorenia. Fajčenie je škodlivé pre gastroduodenálnu sliznicu a infiltrácia H. pylori je početnejšia v žalúdku fajčiarov.

Je známe, že etanol spôsobuje podráždenie žalúdočnej sliznice a nešpecifickú gastritídu. Dôkazy, že konzumácia alkoholu je rizikovým faktorom pre peptické vredy taktiež nie sú presvedčivé.

Prospektívna štúdia s viac ako 47 000 mužmi s dvanástnikovým vredom nezistila súvislosť medzi príjmom alkoholu a dvanástnikovým vredom.

Málo dôkazov naznačuje, že príjem kofeínu je spojený so zvýšeným rizikom peptických vredov.

Ťažký fyziologický stres

Stresujúce stavy, ktoré môžu spôsobiť peptické vredové ochorenie, zahŕňajú popáleniny, traumu centrálneho nervového systému (CNS), operácie a závažné zdravotné ochorenia.

Závažné systémové ochorenie, sepsa, hypotenzia, respiračné zlyhanie a mnohopočetné traumatické poranenia zvyšujú riziko sekundárnej (stresovej) ulcerácie.

Cushingové vredy sú spojené s mozgovým nádorom alebo poranením a zvyčajne ide o jednotlivé hlboké vredy, ktoré sú náchylné na perforáciu. Sú spojené s vysokým výdajom žalúdočnej kyseliny a nachádzajú sa v dvanástniku alebo žalúdku.

Rozsiahle popáleniny sú spojené s Curlingovými vredmi.

Stresová ulcerácia a krvácanie do hornej časti gastrointestinálneho traktu (GI) sú komplikácie, s ktorými sa čoraz častejšie stretávame u kriticky chorých detí v prostredí intenzívnej starostlivosti.

Závažné ochorenie a znížené pH žalúdka súvisia so zvýšeným rizikom žalúdočných vredov a krvácania.

Hypersekrečné stavy (menej časté)

Nasledujúce stavy patria medzi hypersekrečné stavy, ktoré môžu, menej často, spôsobiť vredovú chorobu žalúdka:

• gastrinóm (Zollingerov-Ellisonov syndróm) alebo mnohopočetná endokrinná neoplázia typu I (MEN-I)
• hyperplázia antrálnych G buniek
• systémová mastocytóza
• bazofilné leukémie
• cystická fibróza
• syndróm krátkeho čreva
• hyperparatyreóza

Genetika

Viac ako 20 % pacientov má v rodinnej anamnéze vredy v porovnaní s iba 5 – 10 % v kontrolných skupinách. Okrem toho boli pozorované slabé súvislosti medzi dvanástnikovými vredmi a krvnou skupinou 0.

Okrem toho je známe, že pacienti, ktorí nevylučujú AB0 antigény v slinách a žalúdočných šťavách, sú vystavení vyššiemu riziku. Dôvod týchto zjavných genetických asociácií je nejasný.

Medzi familiárnou hyperpepsinogenémiou typu I (genetický fenotyp vedúci k zvýšenej sekrécii pepsínu) a dvanástnikovými vredmi existuje zriedkavé genetické spojenie.

H. pylori však môže zvýšiť sekréciu pepsínu a retrospektívna analýza séra jednej rodiny študovanej pred objavením H. pylori odhalila, že ich vysoké hladiny pepsínu sú pravdepodobnejšie spojené s infekciou H. pylori.

Ďalšie etiologické faktory

S peptickým vredovým ochorením môže súvisieť ktorékoľvek z nasledovného:

• cirhóza pečene
• chronická obštrukčná choroba pľúc
• alergická gastritída a eozinofilná gastritída
• cytomegalovírusová infekcia
• ochorenie štepu proti hostiteľovi
• uremická gastropatia
• Henoch-Schönleinova gastritída
• korozívna gastropatia
• celiakia
• žlčníková gastropatia
• autoimunitné ochorenia
• Crohnova choroba
• iné granulomatózne gastritídy (napr. sarkoidóza, histiocytóza X, tuberkulóza)
• flegmonózna gastritída a emfyzematózna gastritída
• iné infekcie vrátane vírusu Epstein-Barrovej, HIV, Helicobacter heilmannii, herpes simplex, chrípky, syfilisu, Candida albicans a histoplazmózy
• chemoterapeutické látky, ako je 5-fluóruracil (5-FU), metotrexát (MTX) a cyklofosfamid
• lokálne ožarovanie, ktoré vedie k poškodeniu sliznice, čo môže viesť k rozvoju dvanástnikových vredov
• užívanie kokaínu, ktorý spôsobuje lokalizovanú vazokonstrikciu (zúženie ciev), čo vedie k zníženiu prietoku krvi a môže viesť k poškodeniu sliznice

Anamnéza

Na stanovenie správnej diagnózy je nevyhnutné získať anamnézu, v prípade infekcie H. pylori, požitia nesteroidných protizápalových liekov (NSAID) alebo fajčenia.

Žalúdočné a dvanástnikové vredy sa zvyčajne nedajú rozlíšiť len na základe anamnézy, hoci niektoré nálezy môžu naznačovať jedno alebo druhé.

Bolesť v hornej časti brucha je najčastejším príznakom vredov žalúdka aj dvanástnika. Vyznačuje sa pocitom hryzenia alebo pálenia a vyskytuje sa po jedle – klasicky krátko po jedle so žalúdočným vredom a 2 – 3 hodiny potom pri dvanástnikovom vrede.

Jedlo alebo antacidá zmierňujú bolesť dvanástnikových vredov, ale poskytujú minimálnu úľavu od bolesti žalúdočných vredov.

Na rozdiel od žalúdočného vredu, bolesť dvanástnikového vredu často prebúdza pacienta v noci. Asi 50-80% pacientov s dvanástnikovými vredmi pociťuje nočnú bolesť, na rozdiel od iba 30-40% pacientov so žalúdočnými vredmi.

Bolesť sa zvyčajne riadi denným vzorcom špecifickým pre pacienta. Bolesť s vyžarovaním do chrbta naznačuje prenikavý žalúdočný vred vzadu na žalúdku, komplikovaný pankreatitídou.

Pacienti, u ktorých sa rozvinie obštrukcia (uzavretie) výtoku žalúdka v dôsledku chronického, neliečeného vredu žalúdka alebo dvanástnika, zvyčajne udávajú v anamnéze plnosť a nadúvanie spojené s nevoľnosťou a vracaním, ku ktorým dochádza niekoľko hodín po príjme potravy.

Bežnou mylnou predstavou je, že dospelí s obštrukciou vývodu žalúdka majú nevoľnosť a vracanie hneď po jedle.

Medzi ďalšie možné prejavy patria:

• dyspepsia (ťažkosti pri trávení), vrátane grgania, nadúvania a neznášanlivosti mastných potravín
• pálenie záhy
• nepohodlie v hrudníku
• hemateméza (zvracanie krvi) alebo meléna (čierna stolica) v dôsledku gastrointestinálneho krvácania. Meléna môže byť prerušovaná počas niekoľkých dní alebo môže mať viacero epizód za jeden deň.
• zriedkavo sa môže rýchlo krvácajúci vred prejaviť ako krvácanie z konečníka
• môžu byť prítomné symptómy zodpovedajúce chudokrvnosti (napr. únava, dýchavičnosť)
• náhly nástup príznakov (hlavne bolesť) môže naznačovať perforáciu (prederavenie) žalúdka
• gastritída (zápal žalúdka) alebo vredy vyvolané protizápalovými liekmi a liekmi od bolesti môžu byť bezpríznakové, najmä u starších pacientov

Alarmujúce príznaky, ktoré si vyžadujú okamžité odporúčanie vyšetrenia gastroenterológa, zahŕňajú nasledujúce:

• krvácanie alebo chudokrvnosť
• skorá sýtosť
• nevysvetliteľná strata hmotnosti
• progresívna dysfágia (ťažkosti pri prehĺtaní) alebo odynofágia (bolestivé prehĺtanie)
• opakujúce sa vracanie
• rodinná anamnéza rakoviny tráviaceho traktu

Stavy, ktoré môžu imitovať vred žalúdka:

• akútna cholangitída (zápal žlčovodov)
• akútny zápal žlčníka a biliárna kolika
• akútny koronárny syndróm (infarkt myokardu)
• akútny alebo chronický zápal žalúdka
• divertikulitída
• ezofagitída (zápal pažeráka)
• žlčové kamene
• gastroezofagová refluxová choroba
• zápalové ochorenie čriev (Crohnova choroba)

Komplikácie

Neliečené gastroduodenálne vredy môžu vyústiť do niektorých závažných komplikácií:

• Vnútorné krvácanie – postupná strata krvi môže viesť k chudokrvnosti (anémia), pričom ťažké straty môžu viesť až k hospitalizácií, niekedy aj krvnej transfúzií. Nikdy by sa nemala podceniť prítomnosť krvi v zvratkoch či stolici.
• Perforácia (prederavenie) žalúdočnej steny – samotný vred môže prederaviť žalúdočnú stenu, alebo stenu dvanástorníka, čo môže viesť k závažnému zápalu pobrušnice (peritonitída).
• Obštrukcia – vred žalúdka alebo dvanástnika môže blokovať pasáž potravy cez tráviaci trakt, čo sa prejavuje pocitom plnosti už po malých sústach, vracaní, stratou telesnej hmotnosti
• Rakovina žalúdka – štúdie nasvedčujú tomu, že ľudia infikovaný baktériou Helicobacter pylori majú vyššie riziko vzniku rakoviny žalúdka.

Testovanie Helicobacter pylori

Testovanie infekcie H. pylori je nevyhnutné u všetkých pacientov s peptickými vredmi.

Endoskopické alebo invazívne testy na H. pylori zahŕňajú rýchly ureázový test, histopatológiu a kultiváciu. Rýchle ureázové testy sa považujú za endoskopický diagnostický test voľby.

Prítomnosť H. pylori vo vzorkách biopsie žalúdočnej sliznice sa zisťuje testovaním bakteriálneho produktu ureázy. Testovanie fekálneho antigénu identifikuje aktívnu infekciu H. pylori detekciou prítomnosti antigénov H. pylori v stolici.

Tento test je presnejší ako testovanie protilátok a je lacnejší ako dychové testy s močovinou.

Ak je výsledok rýchleho ureázového testu negatívny a pretrváva vysoké podozrenie na H. pylori (prítomnosť dvanástnikového alebo žalúdkového vredu), je potrebné získať histopatológiu odobratím vzorky zo žalúdka, ktorá sa často považuje za štandardné kritérium na stanovenie diagnózy infekcie H pylori.

Protilátky (imunoglobulín G - IgG) proti H. pylori možno merať v sére, plazme alebo plnej krvi. Test ale nie je vhodný na diagnostiku aktívnej infekcie, keďže protilátky zostávajú pozitívne aj dlhý čas po infekcii.

Endoskopia

Endoskopia horného gastrointestinálneho traktu je preferovanou diagnostickou metódou pri diagnostikovaní pacientov s podozrením na peptickú vredovú chorobu.

Je vysoko citlivá na diagnostiku žalúdočných a dvanástnikových vredov, umožňuje biopsie a cytologické vyšetrenie v prostredí žalúdočného vredu na odlíšenie benígneho vredu od malígnej lézie a umožňuje detekciu infekcie H. pylori biopsiou.

Pri endoskopii sa žalúdočné vredy javia ako oddelené slizničné lézie s vyrazenou hladkou spodinou vredu, ktorá je často vyplnená belavým fibrinoidným exsudátom. Vredy bývajú osamelé a dobre ohraničené a zvyčajne majú priemer 0,5 – 2,5 cm.

Benígne vredy majú tendenciu mať hladký, pravidelný, zaoblený okraj s plochou hladkou základňou a okolitou sliznicou.

Obávané malígne vredy majú zvyčajne nepravidelné nahromadené alebo prevísajúce okraje. Vredovitá hmota často vyčnieva nad povrch ostatnej sliznice a záhyby obklopujúce vredový kráter sú často uzlovité a nepravidelné.

Rádiografické metódy

U pacientov s akútnym prejavom môže byť pri podozrení na perforáciu (prederavenie) užitočný röntgenový snímok hrudníka na zistenie voľného vzduchu v brušnej dutine.

Rádiografiu s dvojitým kontrastom vykonaná skúseným rádiológom sa môže priblížiť diagnostickej presnosti endoskopie horného GI traktu. Bola však do značnej miery nahradená diagnostickou endoskopiou, ak je k dispozícii.

Rádiografia horného GIT nie je taká citlivá ako endoskopia na stanovenie diagnózy malých vredov (< 0,5 cm).

Neumožňuje tiež získanie biopsie na vylúčenie malignity v prostredí žalúdočného vredu alebo na posúdenie infekcie H. pylori v prostredí gastroduodenálneho vredu.

Angiografia

Angiografia môže byť potrebná u pacientov s masívnym gastrointestinálnym krvácaním, u ktorých nie je možné vykonať endoskopiu.

Aby bola angiografia schopná presne identifikovať zdroj krvácania, je potrebná rýchlosť krvácania 0,5 ml/min alebo viac.

Angiografia môže zobraziť zdroj krvácania a môže pomôcť poskytnúť potrebnú terapiu vo forme priamej injekcie vazokonstrikčných látok.

Hladina gastrínu v sére

Pri podozrení na Zollingerov-Ellisonov syndróm by sa v určitých prípadoch mala získať hladina gastrínu v sére nalačno. Medzi takéto prípady patria:

• pacienti s viacerými vredmi
• vredy vyskytujúce sa nižšie v dvanastorníku
• silná rodinná anamnéza peptického vredového ochorenia
• peptický vred spojený s hnačkou, steatoreou alebo úbytkom hmotnosti
• peptický vred nesúvisiaci s infekciou H pylori alebo s použitím nesteroidných protizápalových látok
• peptický vred spojený s hyperkalcémiou (zvýšenou hladinou kalcia v krvi) alebo obličkovými kameňmi
• vred odolný voči liečbe
• opakujúci sa vred po operácii

Biopsia a histologické nálezy

Biopsia

Jediná biopsia ponúka 70 % presnosť pri diagnostike rakoviny žalúdka, ale 7 vzoriek biopsie získaných z okrajov bázy a vredu zvyšuje citlivosť na 99 %.

Ukázalo sa, že kefková cytológia zvyšuje výťažok biopsie a táto metóda môže byť užitočná najmä vtedy, keď je u pacienta s krvácavým stavom problémom krvácanie pri odbere biopsie.

Histologické nálezy

Histológia žalúdočného vredu závisí od jeho dĺžky trvania. Povrch je pokrytý hnilobou a zápalovými zmenami. Pod touto zápalovou infiltráciou možno vidieť aktívny zápal s bielymi krvinkami a odumretými tkanivami.

Pri posudzovaní vzoriek z vredu je najdôležitejší nález malígnych buniek, ktoré pri vrede by mohli byť prítomné.

Kedy vyhľadať lekára?

Lekára je nutné vyhľadať vždy, pokiaľ vraciame z nejasných príčin, pociťujeme bolesti v hornej časti brucha, v trojuholníku medzi rebrami, ale aj plošne v bruchu. Všímame si a neskôr informujeme lekára, či nebola vo zvratkoch prítomná krv, tiež akého charakteru bola stolica a či bola stolica.

Je žiadúce vyhľadať lekára, pokiaľ pociťujeme bolesti v hornej časti brucha s nadväznosťou na príjem potravy. Niekedy sa môžu vyskytnúť bolesti tohto regiónu aj v noci a budí nás. Všeobecne sa môže jednať aj o iné ochorenia, preto by mal byť stav prešetrený.

Bolesť môže mať pichavý, najčastejšie má však pálivý charakter a odoznie až niekoľko hodín po najedení sa. Ak je bolesť nepretržitá, stav netreba nikdy podceniť!

Pri výskyte infekcie Helicobacter pylori v minulosti, pri výskyte vredov u príbuzných, pri užívaní liekov zo skupiny NSAID, ako aj pri zvýšenom strese a objavení sa vyššie- uvedených ťažkostí by mal stav vyhodnotiť odborník.

Ako sa pripraviť na stretnutie s lekárom

Treba rátať s tým, že obvodný lekár vás odošle ku špecialistovi v odbore gastroenterológia. Je vhodné pripraviť si poznámky o svojom zdravotnom stave, respektíve sa na stretnutie pripraviť vopred:

• Či sa prejavy choroby zhoršujú po jedle
• Osobné údaje vrátane rozpomínania sa na rodinný výskyt ochorenia
• Užívanie liekov vrátane vitamínov a výživových doplnkov, návyky a podobne
• Otázky na zdravotníkov

K otázkam na lekára často patrí:

• Čo asi spôsobuje tieto prejavy?
• Ktoré vyšetrenia potrebujem a ako sa mám na ne pripraviť?
• Odoznejú moje ťažkosti, alebo sa mám pripraviť na to najhoršie?
• Akú liečbu mi odporúčate?
• Bude potrebné upraviť diétu?
• Mám aj iné zdravotné ťažkosti. Nebude to robiť problém s vredmi?

Čo môžeme očakávať od lekára:

• Prejavuje sa tá choroba tak, že odoznieva, alebo trvá stále?
• Aké zlé sú vaše ťažkosti?
• Zhorší sa vám stav, keď ste hladný?
• Je niečo, čo vám zlepšuje ťažkosti?
• Je niečo, čo naopak zhoršuje vaše ťažkosti? Napríklad korenisté jedlá alebo citrusy?
• Mávate pocit na vracanie? Vracali ste niekedy v poslednej dobe?
• Ak ste vracali, boli tam stopy krvi, alebo čierna hmota?
• Spozorovali ste prítomnosť krvi alebo čiernej hmoty v stolici?
• Fajčíte, pijete alkohol?

Diéta pri žalúdočných vredoch

Lekári často odporúčajú ľuďom s vredmi okrem liekov aj zmenu životného štýlu a stravovania, kým nedôjde k úplnému vyliečeniu.

Hoci v minulosti boli pacienti povzbudzovaní, aby dodržiavali nevýraznú diétu, súčasný výskum nepodporuje túto úpravu stravy ako prospešnú.

Aj keď korenené jedlá sú pre niektorých ľudí s vredmi dráždivé, lekári teraz kladú väčší dôraz na stravu s vysokým obsahom vlákniny, bohatú na zeleninu a ovocie.

Súčasné diétne odporúčania sú teraz založené na výskume, že niektoré potraviny môžu obsahovať zložky, ktoré bojujú proti baktérii Helicobacter pylori, ktorá je hlavnou príčinou vredov.

Vláknina a vitamín A

Výskum ukazuje, že strava s vysokým obsahom vlákniny znižuje riziko vzniku vredovej choroby. Nerozpustná aj rozpustná vláknina preukazuje túto súvislosť, existuje silnejšia súvislosť medzi stravou s vysokým obsahom rozpustnej vlákniny a zníženým rizikom vzniku vredov.

Potraviny s vysokým obsahom rozpustnej vlákniny zahŕňajú ovos, psyllium, strukoviny, ľanové semienka, jačmeň, orechy a niektoré druhy zeleniny a ovocia, ako sú pomaranče, jablká a mrkva.

Zistenia zo štúdie, ktorá zahŕňala 47 806 mužov, ukázali, že strava bohatá na vitamín A zo všetkých zdrojov môže znížiť rozvoj vredu, rovnako ako diéty s vysokým obsahom ovocia a zeleniny, pravdepodobne kvôli ich obsahu vlákniny.

Štúdie na zvieratách ukazujú, že vitamín A zvyšuje produkciu hlienu v gastrointestinálnom trakte. Zhoršená obrana sliznice môže umožniť vznik vredov. Preto môže mať vitamín A ochranný účinok pred vznikom vredovej choroby.

Dobré zdroje vitamínu A zahŕňajú pečeň, mrkvu, brokolicu, sladké zemiaky, kel, špenát a kapustovú zeleninu.

Zelený čaj a potraviny bohaté na flavonoidy

Nový výskum z Číny ukazuje potenciálne ochranné účinky zeleného čaju a iných potravín bohatých na flavonoidy proti chronickej gastritíde, infekcii H. pylori a rakovine žalúdka. Konkrétne sa zdá, že tieto potraviny spomaľujú rast H. pylori.

Okrem toho jedna nedávna laboratórna štúdia zelených, bielych, oolongových a čiernych čajov ukázala, že tieto čaje spomaľujú rast H. pylori, ale nepoškodzujú prospešné typy baktérií, ktoré sa bežne vyskytujú v žalúdku, vrátane L. acidophilus, L. plantarum a B. lungum.

Išlo však o štúdiu in vitro, čo znamená, že testovanie prebiehalo priamo medzi čajmi a baktériami v laboratóriu a nemôžeme vyvodiť priame závery o tom, čo by sa medzi týmito dvoma látkami stalo v ľudskom tele.

Priaznivé účinky v laboratóriu boli najlepšie, keď sa čaj lúhoval celých päť minút.

Potraviny bohaté na flavonoidy zahŕňajú cesnak, cibuľu a farebné ovocie a zeleninu, ako sú brusnice, jahody, čučoriedky, brokolica, mrkva a hrášok.

Káva a alkohol

Káva s kofeínom aj bez kofeínu môže zvýšiť produkciu kyseliny a zhoršiť symptómy u jedincov s vredovou chorobou. Alkoholické nápoje môžu narúšať ochrannú sliznicu pozdĺž gastrointestinálneho traktu a viesť k ďalšiemu zápalu a krvácaniu.

Aby sa minimalizovali symptómy, jedinci s vredovou chorobou by sa mali vyhýbať alebo obmedziť kávu aj alkohol.

Koktail s brusnicovým džúsom

Pitie iba dvoch 250 ml šálok kokteilu brusnicovej šťavy denne môže znížiť riziko premnoženia H. pylori v žalúdku. Obavy z rezistencie na antibiotiká robia toto zistenie obzvlášť významné, pretože brusnicové taníny zrejme blokujú baktérie bez toho, aby ich zničili.

Keď sa antibiotiká používajú na zničenie infekcie, baktérie môžu zmutovať a stať sa odolnými voči liečbe. Brusnica pomáha tým, že buď nedovolí baktériám, aby sa uchytili, alebo ich odpúta od tela, akonáhle sa prichytia, a zabránia zápalu.

Tak sa napite, kokteil s brusnicovým džúsom je pre vás dobrý!

Individuálna tolerancia potravín je dôležitá

Žiadny dôkaz nenaznačuje, že korenené alebo citrusové jedlá ovplyvňujú vredovú chorobu, hoci niektorí jedinci hlásia zhoršenie symptómov po konzumácii týchto druhov potravín.

Je dôležité zistiť, čo vám vyhovuje.

Ak si všimnete, že sa Vaše príznaky zhoršujú po konzumácii určitých potravín, obmedzte ich alebo sa im vyhýbajte, aby ste sa cítili čo najlepšie a uistite sa, že nevylúčite celú skupinu potravín.

Stručne povedané, ak trpíte peptickým vredovým ochorením, potom sa zamerajte na stravu s vysokým obsahom vlákniny a bohatú na zeleninu, ovocie a celé zrná.

Skúste každý deň minimálne sedem porcií zeleniny a ovocia a minimálne päť porcií celozrnných výrobkov. Vyberajte si potraviny, ktoré sú dobrým zdrojom rozpustnej vlákniny, vitamínu A a flavonoidov.

Zvážte pridanie čaju do vášho denného zoznamu nápojov. Ak pijete alkohol, robte to s mierou, maximálne dva drinky denne a maximálne deväť nápojov za týždeň pre ženy (štrnásť pre mužov).

Dá sa predísť peptickým vredom?

Peptickým vredom možno predchádzať vyhýbaním sa liekom a zlozvykom, ktoré narúšajú ochrannú bariéru žalúdka a zvyšujú sekréciu žalúdočnej kyseliny. Patria sem alkohol, fajčenie, aspirín, nesteroidné protizápalové lieky a kofeín.

Prevencia infekcie H. pylori spočíva vo vyhýbaní sa kontaminovaným potravinám a vode a dodržiavaní prísnych pravidiel osobnej hygieny. Pri každom použití kúpeľne, výmene plienky a pred a po príprave jedla si dôkladne umyte ruky teplou vodou a mydlom.

Ak potrebujete úľavu od bolesti a protizápalový účinok aspirínu alebo NSAID, môžete znížiť riziko vredov tým, že vyskúšate nasledovné:

• skúste iné lieky, také, ktoré sú ľahšie na žalúdok (napr. paracetamol)
• znížte dávku alebo počet opakovaní užívania lieku
• porozprávajte sa so svojím lekárom o tom, ako sa môžete chrániť

Dodržiavanie liečebných odporúčaní vášho ošetrujúceho lekára môže pomôcť zabrániť opätovnému výskytu vredov. To zahŕňa užívanie všetkých liekov podľa predpisu, najmä ak máte infekciu H pylori.

Prognóza

S riadnou liečbou, väčšinu peptických vredov je možné vyliečiť. Aj napriek tomu, pokiaľ budete ďalej fajčiť, stresovať sa, piť alkohol alebo užívať niektoré lieky proti bolesti zo skupiny NSAID, nemusí sa vredová choroba vyliečiť.

Jestvujú tzv. refraktérne vredy, ktoré sa nehoja aj napriek liečbe. Môže k nim dochádzať vtedy, ak je prítomné vysoké množstvo žalúdočnej kyseliny, ak je prítomný Helicobacter pylori v žalúdku, ale môže sa jednať aj o prítomnosť rakoviny žalúdka či Crohnovu chorobu.