Apatia môže ovplyvňovať našu prácu, rodinné vzťahy i tie najbežnejšie denné aktivity.
Apatia môže byť krátkodobým stavom, no i dlhodobým príznakom určitého ochorenia.
Je často spojená s demotiváciou, nezáujmom, smútkom a ľahostajnosťou k okolitým podnetom.
Prejavy a príznaky, príčiny vzniku, diagnostika, možnosti liečby, motivácia, psychoterapia a mnoho iných zaujímavých informácií sa dočítate pokračovaním v článku.
Čo je to Apatia?
Apatia je oficiálne definovaná ako nedostatok motivácie, vôle, citu a záujmu na okolité podnety. Vyznačuje sa ľahostajnosťou a častokrát i zvýšenou únavou a smútkom. Môže ovplyvniť prácu, osobné vzťahy i bežné každodenné aktivity.
Apatia môže pripomínať lenivosť, nezáujem jedinca o okolité podnety alebo dokonca nechuť do života.
Synonymom apatie je i názov letargia (ľahostaj).
Každý z nás počas života niekedy zažil apatický stav. V určitých životných situáciách môže byť apatia normálna.
Veľakrát ide len o krátkodobé stavy z tých najrôznejších príčin, či už je to ťažšie pracovné i osobné obdobie, následok stresu, dlhodobý stereotyp, fyzická i psychická únava a podobné vyvolávacie faktory.
Apatia môže byť dočasný stav, ktorý za pomerne krátku dobu pominie alebo naopak môže byť prítomná ako prejav určitých ochorení. Pri častej, dlhodobej a chronickej apatii sa stáva tento stav nebezpečný.
Apatia môže príznakom rôznych neurologických i psychických ochorení.
Môže byť prejavom rôznych duševných chorôb ako sú depresie, úzkostne poruchy, no objavuje sa aj u neurologických ochorení, ako je napríklad Alzheimerova choroba či senilná demencia.
Príznaky a prejavy Apatie
Zažiť apatický stav rozhodne nie je príjemná záležitosť, čo naznačujú aj samotné príznaky ochorenia. Apatia môže mať okrem psychického aj fyzický charakter, ako je vyčerpanie, znížená energia, či porucha plnej koncentrácie a schopnosti kvalitne premýšľať.
Možné príznaky apatie:
- Nedostatok energie.
- Málo motivácie.
- Demotivácia.
- Ľahostajnosť.
- Nechuť do života a bežných aktivít.
- Časté zmeny nálad.
- Pokles nálady.
- Pocit smútku a úzkosti.
- Ospalosť, letargia.
- Zvýšená únava.
- Lenivosť.
- Znížená schopnosť premýšľať.
- Slabšia schopnosť koncentrácie.
- Nezáujem o okolité podnety.
- Znížená kvalita spánku.
- Slabší pracovný výkon.
- Problémy v partnerskom vzťahu.
- Ignorovanie spoločenského života.
- Introvertné sklony.
- Bolesť hlavy a migréna.
Etiológia a príčiny vzniku apatie
Nie je to len krátkodobá strata motivácie?
Je veľmi dôležité rozoznávať chorobnú apatiu od straty motivácie a dočasného apatického stavu z určitej príčiny.
Každý z nás za život zažije určitú etapu, v ktorej sa necíti dobre, prestáva sa mu dariť, stagnuje či je zamútený neúspechom.
Jedinec je tak zo života znechutený a dostáva sa ľahko do stavu apatie. Tento pocit môže trvať niekoľko dní, týždňov a pri jeho neriešení sa môže i opakovane vracať.
Avšak, ak apatiou trpíme dlhodobejšie a začína zasahovať do osobných vzťahov, práce i bežného života, jedná sa o patologický stav.
Pri patologickej apatii je typická aj strata záujmu o sociálny kontakt, spoločenskú aktivitu, okolité externé podnety a bežné každodenné aktivity.
Krátkodobá strata motivácie z určitej príčiny sa na rozdiel od chorobnej apatie dá riešiť omnoho ľahšie.
Prehrmením zlého obdobia, zmenou životosprávy, práce, novým podnetom, hobby, kreatívnou činnosťou, podporou okolia, psychoterapiou, meditačnými motivačnými technikami a mnohými inými spôsobmi a životnými impulzami.
Vyvážená plnohodnotná strava, pravidelná pohybová aktivita, eliminácia stresu a kvalitný dostatočný spánok je základom rovnováhy tela i mysle.
V prípade ťažkého obdobia, dlhodobej straty motivácie a pocitu stagnácie, je vhodné obrátiť sa na blízkeho človeka alebo ideálne odborníka, psychológa (psychoterapeuta), ktorý vám pomôže daný stav analyzovať a zvládnuť omnoho lepšie i rýchlejšie.
Vhodné je uvedomenie si príčiny demotivácie a stanovenie si krátkodobých cieľov, priorít a osobných vyhliadok.
Apatia a ochorenia
Apatia v rámci psychických ochorení môže postihnúť všetky vekové skupiny. Príčiny apatie nemožno však všeobecne pomenovať, no treba ich rozlišovať podľa základnej choroby, ktorých je apatia príznakom.
Pretrvávajúca apatia môže pridruženým príznakom rôznych psychických i neurologických problémov. Býva častokrát spájaná s depresiou, melanchóliou, úzkostnými poruchami či schizofréniou a podobne.
Najčastejšie je apatia spojená s ochorením depresie.
Apatiu je možno spozorovať aj u ľudí s neuro-degeneratívnym ochorením. Najčastejším neurologickým ochorením s apatickým príznakom je demencia, senilná demencia, ParkinsonovaaAlzheimerova choroba.
Apatia môže byť častokrát jedným z prvých prejavov počiatku senilnej demencie či Alzheimerovej choroby.
Je taktiež možná aj ľudí s mentálnou anorexiou a inými poruchami príjmu potravy. Apatické stavy môžu byť v niektorých prípadoch následkom zapríčineným organickými zmenami v oblasti mozgu, ako je cysta, zápal, hematóm, zrazenina, nádor a iné štrukturálne nálezy.
Kedy je vhodné vyhľadať pomoc odborníka?
Ak sa príčiny vzniku krátkodobej apatie vyriešia, nie je potrebné konzultovať stav lekárom. I v takomto prípade je vhodné obrátiť sa na podporu rodiny a najbližších.
Ak Vaše apatické správanie vzhľadom na nepríjemné udalosti pretrváva niekoľko týždňov a nezlepšuje sa i napriek snahe Vás i okolia, je potrebné vyhľadať pomoc odborníka – psychoterapeuta (psychológa, psychiatra).
Ak však apatický stav pretrváva, prípadne máte psychické príznaky (úzkosť, depresia, nezáujem o okolie) i fyzické nežiadúce príznaky (únava, bolesť hlavy) a iné, je potrebné navštíviť lekára - psychiatra.
Ak Vás táto možnosť samých napadne, určite neváhajte a bez obáv sa obráťte na pomoc odborníka.
Diagnostika a možnosti liečby
Diagnostika etiológie apatie vo väčšine prípadov prebieha u psychiatria, psychológa či neurológa. Lekár v rámci hodnotiacej škály zisťuje vplyv apatie na kvalitu každodenného života, profesionálnu i osobnú sféru a na samotné zmeny v myslení jedinca.
Konzervatívna liečba spočíva v sedeniach s psychoterapeutom, ktorý vás vedie k vytvoreniu si vlastného pozitívnejšieho pohľadu na svet a ukazuje vám rôzne techniky pres správne nastavenie mysle a dostatku motivácie.
Poradenstvo psychoterapeuta v apatii pomáha jedincovi vyrovnať sa s nežiadúcim stavom rýchlejšie. Pomáha k zdravému nastaveniu mysle a životosprávy.
Lekár môže predpísať i farmakoterapiu, a teda lieky na zmiernenie negatívnych príznakov, ako je úzkosť či depresívne stavy, ktoré sú častokrát spojené práve s apatiou.
Konkrétna psycho-farmaká však závisia od presnej diagnózy, symptómov a zdravotného stavu jedinca.
Pri apatických stavov v rámci neuro-degeneratívnych a duševných ochoreniach je liečba primárne medikamentózna. V rámci apatických prejavov a celkového psychického zdravia sa najčastejšie jedná o antidepresíva, psychostimulanciá, či antipsychotiká a iné psychofarmaká.
Prejavy apatie u detí
Ak spozorujete, že je vaše bábätko náhle iné, malátne a nereagujúce na podnety, mali by ste byť ostražití a v prípade pochybností vyhľadať detského lekára. Môže sa jednať iba o únavu, no aj o infekcie či iné akútne ochorenia.
U malých detí je apatický stav väčšinou spojený s iným ochorením.
Malé deti sú fyziologicky energickejšie, pozitívne naladené a celkovo živšie. Únava, demotivácia a nezáujem o okolité podnety sú vo väčšine prípadov pridruženým príznakom iného ochorenia.
Môže sa jednať o bežné ochorenie, ako je nachladnutie či chrípka, no i o vážnejší stav, ako je úraz mozgu, zápal mozgových blán a iné infekčné ochorenie.
Môže sa taktiež jednať i o citlivú reakciu na určitú udalosť v domácom či školskom prostredí.
V staršom deckom či dospievajúcom veku naopak apatia môže byť prejavom nachádzania seba samého, nedostatku záujmov, pocitu osamelosti a podobne.
Pri pretrvávajúcej apatii a iných prejavov (úzkosť, depresia, panika,...) je vhodné navštíviť pediatra či detského psychiatra a predchádzať tak vzniku duševných ochorení v dospelosti.
