Syndróm vyhorenia, Burn-out: Aké má príčiny, príznaky a fázy?

Syndróm vyhorenia, Burn-out: Aké má príčiny, príznaky a fázy?
Zdroj foto: Getty images

Syndróm vyhorenia, alebo tzv. Burn-out syndróm je stav emočného, psychického a fyzického vyčerpania, ktoré sa dostavuje po dlhodobom zotrvaní v neriešiteľných a ťažkých situáciách a negatívne vplývajúcich pracovných podmienkach.

Charakteristika

Syndróm vyhorenia prináša okrem psychických ťažkostí aj problémy v sociálnej oblasti života a neraz má negatívny dopad aj na fyzické zdravie človeka. Často končí dlhodobou práceneschopnosťou. 

Základom pri snahe vyhnúť sa vyhoreniu je poznanie jeho prvotných signálov a prevencie.

Najrizikovejšou skupinou ľudí sú tí, ktorí sa venujú tzv. pomáhajúcim povolaniam, napr. lekári, zdravotné sestry, pracovníci v domovoch sociálnych služieb, zdravotnícky personál pracujúci na oddeleniach onkológie a pod. 

Zamestnanie, ktoré človek vykonáva by malo prirodzene prinášať uspokojenie z dobre vykonanej práce, malo by dávať zmysel pre okolie a pre jedinca samotného. Avšak niekedy je práve práca zdrojom negatívnych faktorov v živote človeka.

Tieto negatívne faktory sú dané podmienkami v akých človek pracuje, kolektívom a interpersonálnymi vzťahmi, vedením, štýlom akým je práca vykonávaná a celkovým pracovným zaradením. 

V niektorých typoch povolaní je zvýšená prítomnosť stresových faktorov, ktoré môžu negatívne vplývať na osobnosť jedinca.

Príkladom povolania, ktoré je takémuto negatívnemu stresu vystavené najviac je povolanie lekára, zdravotnej sestry, pracovníka v sociálnych zariadeniach a iné tzv. pomáhajúce povolania. 

Tento typ práce je charakteristický tým, že vyžaduje nadmerné fyzické aj psychické angažovanie človeka, s neúmerne malým pomerom úspechu. 

Časté zlyhanie v práci si lekári, či zdravotné sestry berú osobne, považujú ho za vlastné zlyhanie, neschopnosť, pociťujú bezmocnosť a beznádej. 

Tento stav psychického vyčerpania a beznádeje vedie k ochoreniu, ktoré sa nazýva syndróm vyhorenia (burn-out syndrome). 

Odborný názov burn-out priniesol do sveta psychológie a psychiatrie v 70. rokoch Henrich Freudenberger. 

Vyhorenie je stav, kedy dochádza k nadmernému telesnému, citovému a duševnému vyčerpaniu jedinca. Tento stav je privodený dlhodobým a nadmerným zotrvávaním v emocionálne náročných situáciách. 

Syndróm vyhorenia sa odlišuje od iných emocionálnych, fyzických a psychiatrických stavov, ako sú napríklad:

  • stres - v strese je občas každý človek, ale syndróm vyhorenia sa vyskytuje iba u ľudí, ktorí sa nadmerne venujú svojmu povolaniu, majú neprimerané ciele, extrémnu motiváciu a očakávania. Väčšinou ide o povolania, v ktorých je úzky kontakt s ľuďmi
  • depresia - pri syndróme vyhorenia jedinec nemá pocity viny, výčitky a vzťahuje sa iba na pracovné aktivity a vzťahy s kolegami
  • únava - v porovnaní s burn-out syndrómom, únava viacej nadväzuje na fyzické vyčerpanie, ktoré sa dá prekonať odpočinkom. Pri syndróme vyhorenia nepomáha ani dlhší fyzický odpočinok, či spánok.
Žena nemá záujem o prácu, je preťažená, vyčerpaná, sedí za stolom, nepracuje
Vyskytnúť sa môžu viaceré formy stavov, nemusí ísť hneď o vyhorenie. Zdroj foto: Getty images

Príčiny

Medzi príčiny vzniku vyhorenia patrí viacero faktorov, ktoré môžeme rozdeliť na vonkajšie faktory prostredia a vnútorné faktory, ktoré vyplývajú z typu osobnosti jedinca.

Medzi vonkajšie faktory patrí napríklad:

  • fyzické a psychické preťaženie
  • často nedostatok pracovných síl
  • nedostatočná komunikácia na pracovisku medzi vedením a kolektívom
  • nedostatok pozitívnej motivácie odmeňovaním, pochvalou, uznaním
  • súťaživý kolektív a charakter zamestnania

K vnútorným faktorom zaraďujeme tieto povahové a osobnostné charakteristiky:

  • cieľavedomosť
  • súťaživosť
  • vytrvalosť
  • nízke sebavedomie
  • nízka tolerancia k záťaži
  • nedostatočná empatia
  • uzavretosť a nekomunikatívnosť
  • potreba pomáhať iným

Náchylnejšie na vyhorenie je ženské pohlavie.

Pravdepodobne je to dané vyššou záťažou žien, keďže sa venujú práci a popri tom zvládajú aj domácnosť, výchovu a starostlivosť o deti.

Taktiež sa na zvýšenom riziku z vyhorenia spolupodieľa väčšia citová angažovanosť žien v práci a celkový prístup k riešeniu problémov na pracovisku. 

Okrem týchto faktorov, k burn-out syndrómu prispieva aj strata pracovných ideálov, dlhodobá frustrácia z nedostatku odmeňovania a existenčné problémy, nenaplnenie očakávaní so spoločenského uznania a pod. 

Pri niektorých ctižiadostivých a cieľavedomých ľuďoch sa vyskytuje tzv. teror príležitostí.

Je to situácia, kedy jedinec nevie odolať viacerým lákavým pracovným ponukám, nevie si vybrať, venuje sa väčšiemu počtu zamestnaní, stanovuje si nereálne ciele a nemá hranice, najmä čo sa týka pracovného zaťaženia.

Takýto človek sa postupne dostáva do stresu, časovej tiesne, emočného napätia, častejšie zlyháva, čo vedie k strate sebavedomia, obavám a psychickému vyčerpaniu až vyhoreniu. 

Príznaky

Príznaky syndrómu vyhorenia sa prejavujú najmä v troch životných oblastiach:

  • psychické zdravie
  • sociálne kontakty
  • telesné príznaky

V oblasti psychiky začínajú prevládať negatívne emócie a postoje, vyvíja sa:

  • depresívna nálada,
  • nezáujem (apatia)
  • neschopnosť sa z ničoho tešiť (anhedónia)
  • nervozita
  • podráždenosť
  • strach
  • hnev
  • úzkosť
  • nesústredenosť
  • strata motivácie 
  • vyčerpanosť

V sociálnych vzťahoch dochádza k strate kontaktu s okolitým svetom, rozvíja sa nezáujem o medziľudské vzťahy.

Zdravotnícky personál stráca záujem o svojich pacientov, utiekajú sa k administratívnej práci alebo k práci osamote, vytráca sa empatické správanie. 

Žena, zdravotníčka sedí vyčerpaná na schodisku, trpí vyhorením
Vyhorenie sa vyskytuje typicky v určitých zamestnaniach. Zdroj foto: Getty images

Charakteristické znaky sociálneho správania pri burn-out syndróme sú:

  • dehumanizácia
  • irónia
  • cynizmus
  • podceňovanie ťažkostí pacientov
  • nechápavosť 
  • pohŕdavosť
  • kritika

Komunikácia s takýmto človekom je čoraz náročnejšia. Pri akejkoľvek kritickej zmienke na jeho osobu, reaguje výbuchom hnevu alebo plačom, pritom sám kladie na svoje okolie neprimerané nároky a je veľmi kritický.

Takéto správanie prenáša aj do osobného života a k rodine. Príbuzní mu nie sú oporou, ale skôr príťažou. 

Telesné príznaky sa pridružujú k psychickým ťažkostiam postupne a zhoršujú sa.

Patria medzi ne:

  • chronická fyzická únava
  • vyčerpanie
  • slabosť
  • chorľavosť
  • ťažkosti so spánkom
  • desivé sny
  • bolesti brucha 
  • hnačky
  • nechutenstvo alebo prejedanie sa
  • úbytok hmotnosti alebo priberanie
  • sklon k závislosti (alkohol, drogy, lieky)

Diagnostika

Na diagnostiku vyhorenia sa používajú rôzne dotazníky psychického zdravia, najčastejšie tzv. Dotazník BM (Burnout Measure) psychického vyhorenia.

Tento dotazník zostrojili Ayala Pines a Elliot Aronson v roku 1980 a dodnes je s obľubou používaný mnohými lekármi a psychológmi.

Obsahuje 21 zrozumiteľných otázok týkajúcich sa nálady a pocitov jedinca. Odpovede pacient priraďuje formou číslic od 1 do 7. Číslice vyjadrujú frekvenciu pocitov (od nikdy po vždy), na ktoré sa pýta dotazník v jednotlivých otázkach.

Vyhodnotenie spočíva v súčte bodov podľa pridelených odpovedí. 

Dotazník je jednoduchý a rýchly spôsob diagnostiky. Dostupný je v českom jazyku: is.muni.cz (IS MUNI - Informačný systém Masarykovy univerzity).

Priebeh

Priebeh vyhorenia sa odohráva v niekoľkých charakteristických fázach:

  1. Fáza nadšenia - radosť a motivácia s akou vstupujú pracovníci, napr. lekári a zdravotné sestry do svojho nového zamestnania
  2. Fáza stagnácie - prichádza po vstupe do „reality”, ktorá nie je taká akú si ju predstavovali a očakávali. Dochádza k sklamaniu, demotivácii, strate nadšenia z práce a začínajú prevažovať negatívne emócie. Ak sa problém nerieši, nastupuje ďalšia fáza.
  3. Fáza frustrácie - existenciou v dlhodobo neriešenej zlej situácie na pracovisku, dochádza postupne k fyzickému a psychickému vyčerpaniu. Pracovníci si začnú klásť otázky aký má ich práca zmysel, či sú za ňu dostatočne odmeňovaní a nejde len o finančné odmeny, ale aj o vďaku, pochvalu a uznanie od okolia. 
  4. Fáza apatie - keďže zamestnanec nenájde kladný význam svojej práce v predchádzajúcej fáze, dostáva sa do stavu kedy sa prestane o prácu zaujímať, nezáleží mu na ničom, nesnaží sa. Uzatvára sa do seba a negatívna nálada sa pretavuje do komunikácie s pacientom, kde prevláda neempatia, nepochopenie, irónia a dehumanizácia. Ak v tomto momente nepožiada o pomoc, prichádza posledná fáza - samotné vyhorenie.
  5. Fáza vyhorenia - úplné psychické, emočné a fyzické vyčerpanie, prejavujúce sa telesnými ťažkosťami, ktoré často privedú pracovníka k práceneschopnosti. 

Samotné vyhorenie tri štádiá:

  1. Prvé štádium vyhorenia je charakteristické časovou tiesňou, ktorú pracovníci najmä v zdravotníctve pociťujú veľmi často. Situácia je spôsobená napr. nedostatočným personálnym obsadením, prístrojovým vybavením, potrebou práce na zmeny a časté nočné služby. Okrem toho môže byť tento pocit tiesne vyvolaný aj nedostatočnou odbornou znalosťou, nevedomosťou o liečbe či diagnostickom procese. Najcitlivejšie sú osoby, ktoré majú problém obratne zvládať vypäté a citovo náročné situácie.
    • Prichádza pocit beznádeje a pokles sebavedomia, ktorý si zamestnanec prenáša do osobného života. 
  2. Druhé štádium je typické počínajúcou neurózou v dôsledku dlhodobého vyčerpania. V popredí je snaha situáciu napraviť, vyriešiť, stále niečo robiť aby sa to zmenilo. Je charakterizovaná slovíčkom „musím”.
    • Výsledkom takejto neutíchajúcej potrebe niečo robiť je však chaos, roztržitosť, nesústredenosť, časté chyby a hromada nedokončenej práce. 
  3. V treťom štádiu sa dostavuje apatia a nezáujem o prácu. Zo slovíčka „musím” sa stávajú slová nič „nemusím”.
    • Prichádza tzv. anhedonia, čo je pocit, kedy sa človek nedokáže z ničoho tešiť, nemá dobrý pocit ani z dobre odvedenej práce, nerobí mu radosť žiadna z aktivít, ktoré ho predtým uspokojovali, v profesionálnom či osobnom živote. Vzdor a sklamanie končí vyčerpaním a chronickou únavou.
Vyhorené zápalky znázorňujú syndróm vyhorenia
Vyhorenie má niekoľko štádií. Zdroj foto: Getty images

Prevencia

Prevencia burn-out syndrómu je najjednoduchším spôsobom ako predchádzať ťažkej životnej situácii, ktorú vyhorenie prináša. 

Princípy sme zhrnuli do niekoľkých bodov:

  • stanovenie si reálnych cieľov
  • uvedomenie si vlastných možností a schopností
  • poznanie vlastných hraníc
  • rozloženie zodpovednosti (pri vedúcich pracovníkoch)
  • vyvážený pomer aktivity a oddychu
  • preferencia aktívneho odpočinku
  • zaradenie aktivít mimo pracovné zameranie
  • snaha o čo najlepšiu komunikáciu 
  • prejav ocenenia svojmu okoliu
  • prijatie supervízie nad svojou prácou
  • empatia a úcta voči pacientom (pri zdravotníckych pracovníkoch)

Ako sa lieči: Syndróm vyhorenia - Burn-out

Liečba syndrómu vyhorenia: Lieky i terapia

Zobraziť viac
fzdieľaj na Facebooku

Zaujímavé zdroje informácií

  • solen.sk - Syndróm vyhorenia a možnosti jeho prevencie 
  • solen.sk - SYNDRÓM VYHORENIA V LEKÁRSKEJ PRAXI, MOŽNOSTI JEHO ZVLÁDANIA A PREVENCIE
  • is.muni.cz - Dotazník BM (Burnout Measure) psychického vyhoření
  • is.muni.cz - BAŇASOVÁ, Lucia. Syndróm vyhorenia, pracovná spokojnosť a životná spokojnosť u pracujúcej populácie [online]. Brno, 2022 [cit. 2022-02-17]. Dostupné z: is.muni.cz. Diplomová práce. Masarykova univerzita, Fakulta sociálních studií. Vedoucí práce Ondřej HORA.
  • v anglickom jazyku
Ste doktor, či zdravotník? Zviditeľnite sa a zdieľajte skúsenosti!

Vytvorte si vlastný blog na Zdravoteka.sk, ktorú číta 620 000 ľudí mesačne. Napíšte nám →

Zoznam lekárov liečiacich chorobu

Odporúčané