OSTEOPORÓZA: Keď kosti slabnú a liečba je zložitá. Aké sú príčiny, príznaky a následky? + typy na prevenciu

Osteoporóza je jednou z najrozšírenejších porúch opornej sústavy. Spôsobuje slabnutie a krehnutie kostí, a to do takej miery, že aj bežný pohyb či námaha môže spôsobiť zlomeninu.

Je to tiché a postupne sa vyvíjajúce ochorenie, ktoré výrazne znižuje kvalitu života.

Keďže liečba osteoporózy je zložitá, dôležité je dbať na prevenciu a jej včasné odhalenie. 

Kto je osteoporózou ohrozený, aké sú jej príznaky a čo (ne)robiť, ak máte na toto ochorenie nábeh?

Základnou stavebnou jednotkou kostí sú kostné bunky a medzibunková hmota - kostná matrix.

Kostná matrix pozostáva z kolagénovej siete, bielkovín nekolagénového charakteru a minerálnej hmoty zastúpenej predovšetkým vápnikom. V menšej miere je minerálna hmota tvorená aj fosforom a horčíkom.

Osteoporóza (lat. osteoporosis) je ochorenie, ktoré je charakterizované výrazným úbytkom kostnej matrix, zvýšenou krehkosťou kostí a následným vysokým rizikom vzniku zlomenín.

V roku 1830 francúzsky patológ Jean Lobstein zistil, že v každej kosti sú tzv. póry. Pozoroval tiež výrazné odlišnosti vo veľkosti týchto pórov, a to najmä u žien vyššieho veku. Kosti, ktoré mali póry väčšie označil za porézne a ochorenie sa na základe toho pomenovalo osteoporóza (osteo = kosť, porosis = porézny).

Naozaj sa týka iba žien?

Nie.

Osteoporóza je síce o niečo častejšie pozorovaná u žien, muži však netvoria žiadnu výnimku.

V závislosti od toho, čo osteoporózu vyvolalo, rozlišujeme:

• primárnu osteoporózu,
• sekundárnu osteoporózu.

1. Primárna osteoporóza

Primárna osteoporóza sa vyskytuje omnoho častejšie, než tá sekundárna. Je spojená so zmenami metabolizmu kostí v dôsledku prirodzeného starnutia organizmu.

Poznáme primárnu osteoporózu:

• typu, tzv. postmenopauzálnu, ktorá sa pozoruje iba u žien po menopauze,
• typu, tzv. senilnú, ktorá môže postihnúť aj mužov, najčastejšie po 70. roku života.

Osoby s nízkou a útlou postavou sú rizikovejšie na vznik osteoporózy, nakoľko majú prirodzene menšie množstvo kostnej hmoty a k jej úbytku v dôsledku starnutia môže dochádzať rýchlejšie.

2. Sekundárna osteoporóza

Sekundárna osteoporóza nesúvisí s prirodzeným starnutím organizmu, a preto sa môže vyskytnúť aj u mladých ľudí bez ohľadu na pohlavie.

Spôsobujú ju rôzne faktory, ktoré nepriamo, teda sekundárne ovplyvňujú metabolizmus kostí.

V tabuľke sú uvedené základné faktory vplývajúce na vznik sekundárnej osteoporózy

Menej častým druhom osteoporózy je juvenilná osteoporóza, ktorá sa vyskytuje u detí a adolescentov bez známeho vyvolávajúceho faktora. U mladých dospelých je zas výnimočne pozorovaná tzv. idiopatická osteoporóza, u ktorej je taktiež vyvolávajúci faktor neznámy.

Čo je to metabolizmus kostí?

Okrem pohybu majú kosti v našom organizme mnoho iných dôležitých funkcií. Poskytujú telu mechanickú oporu, chránia životne dôležité orgány, a taktiež fungujú ako rezervoár vápnika a fosfátov.

Aby kosti dokázali počas celého nášho života plniť tieto funkcie, musia sa vedieť prispôsobiť zmenám mechanického zaťaženia a zachovať si svoju integritu a pevnosť.

Deje sa tak prostredníctvom neustálej metabolickej aktivity kostných buniek:

1. osteoblastov, ktorých základnou funkciou je tvorba kostí a ich mineralizácia,
2. osteoklastov, ktorých základnou funkciou je deštrukcia kostí pomocou proteolytických enzýmov.

Metabolizmus kostí teda predstavuje remodeláciu, pri ktorej sa stará alebo poškodená časť kosti odstraňuje a nahrádza novou.

Celý cyklus remodelácie kosti je stimulovaný predovšetkým fyzickou aktivitou.

Trvá zhruba 4 mesiace a má 4 fázy:

1. aktivačná fáza - na poškodený povrch kosti prichádzajú nezrelé osteoklasty,
2. fáza deštrukcie - zrelé osteoklasty deštruujú (resorbujú) poškodenú kosť,
3. reverzná fáza - osteoklasty odumierajú, na miesto poškodenia prichádzajú nezrelé osteoblasty,
4. fáza novotvorby - zrelé osteoblasty produkujú novú kosť, dochádza k jej postupnej mineralizácii a premene osteoblastov na

Aby proces remodelácie kosti fungoval správne, novotvorba kosti sprostredkovaná osteoblastami musí byť v rovnováhe s deštrukciou kosti sprostredkovanou osteoklastami.

Táto rovnováha je prísne regulovaná najmä:

• parathormónom,
• kalcitonínom,
• kalcitriolom,
• estrogénmi,
• rastovým hormónom,
• inzulínom,
• glukokortikoidmi,
• hormónmi štítnej žľazy,
• zápalovými cytokínmi,
• hladinou vápnika,
• hladinou vitamínu K2,
• hladinou fosforu.

K nerovnováhe v metabolizme kostí teda dochádza vtedy, ak je niektorý z uvedených regulátorov z rôznych príčin v nedostatočnom, alebo naopak, v nadbytočnom množstve.

Tabuľka znázorňuje vplyv základných regulátorov metabolizmu kostí na aktivitu kostných buniek

Ako navzájom súvisí vápnik, vitamín D a vitamín K2?

Kosti sú v organizme najväčšou zásobárňou vápnika. Vápnik sa v nich nachádza vo forme hydroxyapatitu, hydrogénfosforečnanu vápenatého a uhličitanu vápenatého.

Aby sa však vápnik prijatý v potrave mohol do kostí dostať, potrebná je prítomnosť:

• aktívnej formy vitamínu D (kalcitriolu),
• vitamínu K2,
• osteokalcínu,
• a ďalších vyššie uvedených regulátorov metabolizmu kostí, predovšetkým parathormónu a kalcitonínu.

Kalcitriol sa tvorí v obličkách z vitamínu D3 (cholekalciferolu) pôsobením parathormónu.

V organizme má kalcitriol viacero nezastupiteľných úloh. Jednou z nich je zvýšenie vstrebávania vápnika z čriev a zníženie jeho vylučovania močom.

Po vstrebaní vápnika bunkami čreva (enterocytmi) prichádza na rad úloha vitamínu K2.

Vitamín K2 je v našom organizme súčasťou enzýmu označovaného ako gamaglutamylkarboxyláza. Vďaka tomu dokáže zabezpečiť aktiváciu osteokalcínu procesom zvaným karboxylácia.

Takto karboxylovaný osteokalcín následne v spolupráci s kalcitonínom pomáha zakomponovať vápnik priamo do kostí.

To znamená, že vápnik prijatý do organizmu sa nebude ukladať tam, kde nemá (napr. v stenách ciev), ale bude čo najefektívnejšie využitý na formovanie kostnej hmoty.

Osteokalcín je bielkovina produkovaná zrelými osteoblastami, ktorá je súčasťou kostnej matrix. Produkciu osteokalcínu podporuje kalcitriol, no podľa najnovších poznatkov aj vitamín A.

Viac o vitamíne A a jeho vplyve na kosti sa dočítate tu: 
VITAMÍN A na dobrý zrak? Kde všade je potrebný? + Zdroje v potravinách

Bolí osteoporóza?

Spočiatku nie.

V skorých štádiách ochorenia totiž nie sú prítomné žiadne príznaky.

Neskôr sa môžu vyskytnúť nešpecifické bolesti chrbta zhoršujúce sa pohybom, napr. bolesť chrbta pri zmene polohy tela z ľahu do sedu.

Taktiež sa môžu pridružiť bolesti kostí označované ako „lámanie“, ktoré nemajú zjavnú príčinu, teda nesúvisia napr. s úrazom kosti v minulosti.

Veľmi často je však úplne prvým príznakom osteoporózy až zlomenina, kedy je už ochorenie plne rozvinuté.

Zlomeniny kostí postihnutých osteoporózou vznikajú už aj pri veľmi malom tlaku a v situáciách, kedy by sa zdravá kosť nezlomila.

Najčastejším miestom zlomenín sú predlaktia, stavce a stehenná kosť (femur).

K ďalším príznakom už rozvinutej osteoporózy patrí:

• strata telesnej výšky,
• zhrbené držanie tela,
• celková telesná slabosť.

1. vizuálne vyšetrenie, pri ktorom sa hodnotia fyzické parametre pacienta,
2. meranie kostnej minerálnej hustoty - denzitometriu,
3. laboratórne vyšetrenie krvi,
4. klasické röntgenologické vyšetrenie (napr. RTG snímok stavcov).

Čo je to denzitometria?

Denzitometria je bezbolestné vyšetrenie, pri ktorom sa stanovuje minerálna hustota kostí, tzv. kostná denzita (Bone Mineral Density- BMD).

Vykonáva sa v rádiologickej ambulancii a po novom môže odporúčanie na toto vyšetrenie poskytnúť akýkoľvek lekár.

Potrebné je však spĺňať aspoň jedno z indikačných kritérií, ku ktorým patrí:

• dlhodobý deficit estrogénov,
• dlhodobá liečba kortikosteroidmi, antikoagulanciami, antiepileptikami, imunosupresívami, cytostatikami, hormónmi štítnej žľazy či inými liekmi vplývajúcimi na metabolizmus kostí,
• BMI < 19 kg/m²,
• ženy staršie ako 65 rokov a muži starší ako 70 rokov,
• anamnéza zlomenina krčka femuru u rodičov,
• prítomnosť iných chronických ochorení vplývajúcich na vznik osteoporózy,
• podozrenie na osteoporózu z RTG snímky stavcov,
• zlomeniny spôsobené neadekvátnou traumou a ďalšie príznaky charakteristické pre osteoporózu.

Princípom denzitometrie je meranie absorpcie röntgenových lúčov kostným tkanivom.

Výsledkom je hodnota kostnej denzity vyjadrená v gramoch minerálnej hmoty na cm² kosti (g/cm²). Zjednodušene povedané - denzitometriou lekár zistí množstvo vápnika prítomného v konkrétnej kosti.

Pri denzitometrii sa röntgenovými lúčmi ožarujú iba tie kosti, u ktorých je najväčší predpoklad vzniku zlomeniny. Najčastejšie používanou metódou v rámci denzitometrie je dvojenergetická röntgenová absorpciometria (DXA).

Najpresnejší pohľad na stav kostnej denzity poskytuje tzv. centrálna denzitometria, pri ktorej je vyšetrovaná drieková chrbtica a horná časť stehennej kosti (proximálny femur).

Výsledky denzitometrie - ako sa v nich vyznať?

Hodnota kostnej denzity získaná prostredníctvom denzitometrického vyšetrenia sa pred samotným určením diagnózy musí ešte prepočítať na tzv. T-skóre alebo Z-skóre.

T-skóre predstavuje rozdiel medzi hodnotou kostnej denzity pacienta a priemernou hodnotou kostnej denzity nameranej u zdravých mladých jedincov rovnakého pohlavia.

Tabuľka znázorňuje stupeň osteoporózy definovaný na základe hodnoty T-skóre

Ak T-skóre poklesne čo i len o 1 jednotku, riziko vzniku zlomeniny rastie až na dvojnásobok.

T- skóre sa stanovuje u všetkých pacientov s podozrením na primárnu osteoporózu, tj. u ľudí nad 65 rokov, a taktiež u žien po menopauze bez ohľadu na vek.

Z-skóre predstavuje porovnanie hodnoty T-skóre pacienta a priemernej hodnoty T-skóre zdravých jedincov rovnakého pohlavia aj veku.

Hodnota Z-skóre nižšia ako -2 sa považuje za varovný signál zníženej kostnej denzity.

Z-skóre sa stanovuje najmä u detí a mladých pacientov s podozrením na sekundárnu osteoporózu.

Keď je výsledkom osteopénia...

Hodnota T-skóre v rozmedzí -1 až -2,5 alebo Z-skóre pod -2 predstavuje zníženú kostnú denzitu označovanú ako osteopénia.

Pri osteopénii ešte nedochádza k neadekvátnym zlomeninám či iným ťažkostiam, ktoré sú pozorované pri plne rozvinutej osteoporóze. Aj preto sa osteopénia považuje za predstupeň osteoporózy alebo začínajúcu osteoporózu, ktorá ešte nemá žiadne príznaky.

Ak vám bola diagnostikovaná osteopénia, budete musieť absolvovať pravidelné kontrolné denzitometrické vyšetrenia. Zároveň bude potrebné zahájiť vhodné preventívne opatrenia (kapitola PREVENCIA), ktorými sa častokrát dá zabrániť rozvoju osteopénie do osteoporózy.

Trabekulárne kostné skóre (TBS)

Za pomoci metódy DXA používanej pri denzitometrickom vyšetrení možno vypočítať aj tzv. trabekulárne kostné skóre, ktoré hodnotí kvalitu kostnej hmoty nezávisle od kostnej denzity.

Zameriava sa na mikroarchitektúru kosti, čiže minerálne rozloženie v daných úsekoch kosti najčastejšie v oblasti lumbálnej chrbtice.

Na základe hodnoty TBS možno stanoviť riziko vzniku zlomenín. Hodnota TBS nižšia ako 1,32 definuje zníženú kvalitu kostnej hmoty a degradáciu mikroarchitektúry kosti. 

FRAX kalkulátor rizika zlomeniny

FRAX (z angl. Fracture Risk Assessment Tool) je počítačový kalkulátor vypracovaný WHO, ktorý hodnotí u pacienta s podozrením na osteoporózu 10-ročné riziko vzniku zlomeniny.

Ide o dotazník, v ktorom pacient odpovedá na 11 základných diagnostických otázok týkajúcich sa rizikových faktorov osteoporózy. V prípade, že pacient disponuje výsledkami z denzitometrického vyšetrenia, otázok je 12.

Od roku 2012 je tento kalkulátor dostupný aj pre Slovenskú Republiku, pričom pacient si ho vie zadarmo vyplniť aj prostredníctvom webovej stránky sheffield.ac.uk. Interpretácia výsledku však patrí do rúk lekára.

Laboratórne vyšetrenie krvi

Keďže osteoporóza je charakteristická úbytkom kostnej matrix zapríčinenej nerovnováhou kostného metabolizmu, v krvi možno hodnotiť rôzne biochemické parametre odzrkadľujúce potenciálne zmeny metabolickej aktivity kostných buniek.

Krvné vyšetrenie môže taktiež pomôcť vylúčiť iné ochorenia, ktoré by mohli byť zodpovedné za vznik sekundárnej osteoporózy.

V čase určenia diagnózy sa u pacienta s podozrením na osteoporózu stanovujú najmä markery znázornené v tabuľke. Uvedené referenčné hodnoty sú stanovené pre ľudí nad 50 rokov.

Markery znázornené v tabuľke

20. október je svetovým dňom osteoporózy. Mnoho zdravotníckych zariadení a organizácií poskytuje počas tohto dňa bezplatné prednášky či vyšetrenia, ktorých cieľom je prevencia osteoporózy a jej včasné odhalenie.

Následky, prognóza

Najvážnejším následkom osteoporózy sú bolestivé zlomeniny, u ktorých je z hľadiska prognózy najnebezpečnejšou zlomenina krčka femuru.

Po zlomenine krčka femuru zomrie do jedného roka v dôsledku komplikácií zhruba 20 % pacientov.

K ďalším následkom osteoporózy patrí chronická bolesť pohybového aparátu, a s tým súvisiaca neschopnosť niektorých bežných aktivít. To môže viesť k sociálnej dištancii a psychickým ťažkostiam.

Odhaduje sa, že približne 1 z 3 žien a 1 z 5 mužov bielej rasy vo veku nad 50 rokov bude mať zlomeninu v dôsledku osteoporózy. Z dôvodu vplyvu environmentálnych a nutričných faktorov (napr. nedostatok slnečného žiarenia, vitamínov, a pod.) je v Európe najväčšie riziko takýchto zlomenín u ľudí žijúcich v škandinávskych krajinách.

Prevencia

Čo za mlada zješ, to si na teba v starobe počká...

Pri každom ochorení je hlavným pilierom prevencie životný štýl, ktorého súčasťou je zdravá strava a pohyb.

Z pohľadu osteoporózy je už od mladého veku veľmi dôležité nezanedbať budovanie kostnej hmoty.

Počas dospievania prevláda novotvorba kostí nad ich deštrukciou, čím dochádza k rastu. Zhruba v 25. roku života dosiahneme tzv. vrchol kostnej hmoty. To znamená, že naše kosti sú v tomto veku v najlepšej kondícii. Okolo 35. roku života začína kostnej hmoty prirodzene ubúdať, pričom percento úbytku sa u každého zdravého jedinca môže líšiť v závislosti od genetiky, životného štýlu, či kvality kostnej hmoty vybudovanej v mladom veku.

Čo budovaniu kostnej hmoty prospieva?

Predovšetkým kvalitná pestrá strava, ktorá zabezpečí dostatočný príjem vápnika, horčíka, vitamínov skupiny B a vitamínu K2 z prirodzených zdrojov.

Tiež je potrebné zabezpečiť dostatočný príjem vitamínu D, ktorý je častokrát nutné podporiť aj vhodnými výživovými doplnkami. Pri ich užívaní je potrebné riadiť sa odporúčaniami lekára alebo lekárnika.

Prečítajte si tiež: 
Hustota kosti: Aké sú zdravé hodnoty pri vyšetrení a ako ich zvýšiť?

Budovanie kostnej hmoty významne podporuje aj pravidelný pohyb, ktorého intenzitu je nutné prispôsobiť veku a aktuálnej fyzickej kondícii. Najefektívnejšími sú najmä silové športy, ako napr. posilňovanie.

Na čo si dať pozor?

Aby sme si kostnú hmotu udržali v čo najlepšej kondícii, potrebné je vyhnúť sa najmä:

• sedavému spôsobu života,
• nadmernej konzumácii cukru, ktorý znižuje vstrebávanie vápnika,
• nadmernej konzumácii živočíšnych bielkovín, červeného mäsa a údenín, ktorých metabolizácia v organizme zvyšuje uvoľňovanie vápnika z kostí,
• nadmernej konzumácii soli, ktorá zvyšuje vylučovanie vápnika,
• alkoholu, ktorý znižuje vstrebávanie vápnika,
• fajčeniu, nakoľko nikotín rôznymi mechanizmami negatívne vplýva na tvorbu parathormónu, ako aj rovnováhu v aktivite kostných buniek.

Káva a osteoporóza - ako to naozaj je?

Nielen káva, ale aj iné obľúbené kofeínové nápoje sú z hľadiska vplyvu na zdravie kostí už dlhé roky zaradené na čierny zoznam.

Nepriaznivý efekt kofeínu na kostný metabolizmus súvisí predovšetkým s jeho diuretickým účinkom, ale aj vplyvom na receptory pre vitamín D.

Zvýšená diuréza (uvoľňovanie moču) po konzumácii kofeínového nápoja zvyšuje vylučovanie vápnika močom. Ovplyvnenie receptorov pre vitamín D má zas negatívny dopad na vstrebávanie vápnika.

To môže predstavovať problém najmä u ľudí, ktorí konzumujú vysoké dávky kofeínu, a ktorí si nenahrádzajú straty vápnika stravou, čiže nemajú vyváženú životosprávu.

Z hľadiska prevencie, ako aj liečby osteoporózy sa preto konzumácia vysokých dávok kofeínu neodporúča.

Pitie kávy v primeranom množstve (napr. 2 šálky denne s obsahom 8 g kávy) však na osteoporózu výrazný vplyv nemá.