Zápal prínosových dutín - sinusitída: Čo je a aké má príznaky?

Prínosové dutiny (sínusy) sú dutiny uložené v kostiach lebečných. Je ich niekoľko. Čelná, klinová, čeľustná, čuchová, pričom sú všetky párové. Sú vystlané nosovou sliznicou a sú pneumatizované (vzduchom vyplnené).

Prínosové dutiny majú svoje drobné otvory a komunikujú s nosovou dutinou.

Zápal je odpoveďou organizmu na chorobný podnet, v tomto prípade najčastejšie na baktérie. Tie sa dostanú do oblasti prínosových dutín a tam ho spôsobujú.

Môže sa však jednať aj o tzv. sekundárnu infekciu, kedy sa baktérie „nalepia“ na už vírusmi poškodený terén.

Ochorenie vzniká ako u dospelých, tak aj u detí. Tie môžu byť háklivejšie na tieto ťažkosti. U tehotných žien sa musí klásť dôraz na efektívnu a bezpečnú liečbu.

Sínusitída vzniká často na podklade akútnej rhinitídy (nádchy), ale môže vzniknúť aj na podklade zápalu zubného lôžka, odkiaľ môže prejsť zápal do prínosovej dutiny (až 13 % prípadov vzniku ochorenia).

Rozdelenie sínusitíd podľa dĺžky trvania:

• Akútne – Sinusitis acuta - teraz vypuknuté
• Subakútne – Sinusitis subacuta - trvajúce dlhšie ako dva týždne
• Chronické – Sinusitis chronica - trvajúce viac ako tri mesiace

Pri ochorení sa jedná o zlyhanie normálneho hlienového transportu, lebo sliznica je častokrát napadnutá patogénmi. Niekedy môže vzniknúť v prínosovej dutine hladinka s baktériami, ktorá je dobre viditeľná na röntgene.

Je obmedzený pohyb riasinkových buniek vystielajúcich dutiny a to vedie k hromadeniu sekrétu na predisponovaných miestach dutín.

• Vírusové
• Bakteriálne
• Plesňové

V literatúre sa však uvádzajú aj takzvané vnútorné príčiny: hormonálne, imunitné, neuroregulačné, anatomické či emočné.

Vírusy sa dostanú do buniek tkaniva a poškodzujú ho tým, že bunky nedokážu voči vírusu bojovať a následne vo väčšine prípadov dôjde k ich rozpadu.

Z baktériových infekcií sú častými vyvolávateľmi infekcií prínosových dutín baktérie zo spektra Haemophilus, pneumokok, no môžu to byť aj nie bežné infekcie Moraxella či mykobaktériom tuberkulózy.

Z plesňových infekcií prínosových dutín prevládajú tie, ktoré sú vyvolávané hubou Aspergillus či Candida.

Vo väčšine prípadov je človek s týmto ochorením nákazlivý a teda môže byť prenášačom ochorenia.

Častým príznakom je hnisavý výtok z nosa, no nemusí byť pravidlom.

V dôsledku poruchy drenáže prínosových dutín sa objavujú práve spomínané bolesti hlavy.

Vyskytujú sa aj bolesti hornej čeľuste či zubov.

Chronická sinusitída vzniká z neliečeného akútneho zápalu, niekedy sa vyvíja skryte (asymptomaticky). Buď je hnisavá, alebo polypózna (drobný výrastok so stopkou).

Ochorenie sa môže prejavovať ako takzvaný skrytý ložiskový zápal a byť zdrojom neskorších i celotelových, systémových komplikácií.

Nie tak často môže dôjsť aj k prechodu infekcie z prínosových dutín do očnice (absces – dutina vyplnená hnisom) či lebky (meningitída – zápal mozgových blán). Častou komplikáciou je zápal priedušnice a priedušiek, ale môže sa šíriť aj do hltana.

Pri chronickej sínusitíde môžu vznikať polypy (drobné výrastky so stopkou)- týmto ochorením trpí asi 5 % populácie. Niekedy sa stav môže skomplikovať zápalom okolitej kosti.

• Monosínusitída – zápal jednej prínosovej dutiny
• Polysínusitída – zápal viacerých prínosových dutín
• Pansínusitída – zápal všetkých prínosových dutín

Sínusitída môže byť unilaterálna (jednostranná), alebo bilaterálna (obojstranná).

Pansínusitída je zápal všetkých prínosových dutín.

Vzniká často na podklade zníženej imunitnej odpovede organizmu.

Okrem neho sa používajú ešte tieto prídatné vyšetrenia:

• Rinoskopia – vyšetrenie pomocou rinoskopu
• Sinusoskopia – vyšetrenie endoskopické
• Röntgenové vyšetrenie
• CT vyšetrenie
• Diafanoskopia – presvetlenie prínosových dutín pomocou svetla
• Ultrasonografia

Priebeh ochorenia je opísaný v časti príznaky.